Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Čo z toho je naše?

Anotácia

Žiaci si pri tejto aktivite sami zvolia nástroje prezentácie Slovenska v zahraničí, zistia čo o našich kultúrnych pamiatkach vedia, a či dokážu rozlíšiť prvky vlastnej kultúry od prvkov iných kultúr.

Čas

15 minút

Ciele

Identifikácia kultúrnych pamiatok a miest Slovenska. Výber vhodných prostriedkov pre prezentáciu Slovenska v zahraničí. Rozvoj argumentačných schopností žiakov.

Cieľová skupina:

13- 15 rokov

Vzdelávacia oblasť:

Človek a spoločnosť

Pomôcky:

10 fotografií z rôznych kútov sveta(min.3 zo Slovenska), 5 fotografií zachycujúcich rôzne kultúrne pamiatky Slovenska, 5 fotografií ľudových krojov(1 z nich musí byť slovenský)

Príprava:

  • Pripravte si príslušný počet fotografií/obrázkov.
  • Triedu upravte tak aby s nej bol priestor pre prácu v skupinách. Napr. lavice umiestnite do štyroch kútov triedy a obkoleste stoličkami.
  • Na každý stôl položte inú skupinu obrázkov( sú 3-rôzne fotografie zo sveta, fotografie slovenských kultúrnych pamiatok, fotografie ľudových krojov).

Postup:

  • Rozdeľte žiakov do štyroch skupín.
  • Všetci žiaci dostanú rovnaké úlohy a budú ich riešiť postupne ako sa budú striedať pri laviciach. Úlohy znejú nasledovne:
  • Vyberte z 10 fotiek 3 snímky nafotené o Slovensku.
  • Vyberte z 5 fotiek kultúrnych pamiatok jednu a vysvetlite svoj výber.
  • Vyberte z fotiek, na ktorých sú tanečníci v krojoch, ten náš slovenský.
  • Ktoré slovenské cédečko by ste poslali do zahraničia? Možnosti: popová hudba, operetná hudba, ľudové piesne.
  • Skupiny nechajte niekoľko minút pracovať ,a napokon požiadajte hovorcu každej skupiny, aby odpovedal na otázky. Výber odpovedí musí podložiť argumentmi.
  • Hodnotenie odpovedí môže odštartovať krátku riadenú diskusiu o tom, či sú tieto obrázky vhodným prostriedkom pre prezentáciu Slovenska v zahraničí.

Otázky na reflexiu:

Čo by ste si asi pomysleli o Slovensku, keby ste vybrané obrázky a hudbu obdržali ako ľudia, ktorí o ňom nič nevedia?

Tipy:

Veľmi silným motivačným faktorom pre túto aktivitu by mohla byť napr. finančná zbierka pre trpiace deti v Afrike, kedy by sa im s vyzbieranými peniazmi poslali aj informácie o našej krajine, rôzne obrázky, a predmety reprezentujúce našu kultúru. Žiaci by tak získali motiváciu pre citlivý výber obrázkov.

Počas práce v skupinách môžu žiaci voľne diskutovať o témach, ktoré z toho vyvstanú.

Spracoval/Spracovala:

Erzsébet Csáky- ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským Tomášov, Gymnázium s vjm., Bratislava

Ak sa Vám táto aktivita páčila, použili ste ju pri vyučovaní, máte návrhy na jej vylepšenie, či komentár k ťažkostiam pri jej realizácii, napíšte nám o tom sem.
Váš príspevok bude okamžite po jeho prečítaní administrátormi stránky uverejnený na tomto mieste.