Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Rozprávame rôznymi jazykmi

Anotácia

Aktivita poukazuje na to, že pochopenie cudzojazyčného textu pre slovenského žiaka, ktorý nemá cudzie korene je veľmi ťažké, a to platí aj opačne.Perfektné ovládanie slovenčiny pre tých, ktorým nie je materinským jazykom vyžaduje veľa práce, štúdia a komunikácie.

Čas

45 minút

Ciele

Vyvolať pocit nepochopenia a chaosu pri nesprávnom použití rôznych jazykov. Uvedomiť si hodnotu znalosti cudzích jazykov ako prostriedku na komunikáciu a získanie vedomostí. Pochopiť súvislosti a všimnúť si podobnosti jazykov z jednej jazykovej skupiny. Stať sa tolerantnejším k tým spolužiakom, ktorí sú zo miešanej alebo z maďarskej rodiny a neovládajú štátny jazyk tak, ako svoj materinský.

Cieľová skupina:

11 a viac

Vzdelávacia oblasť:

Človek a hodnoty

Pomôcky:

úryvok z Biblie o Babylonskej veži v štyroch rôznych jazykoch (napr. česky, anglicky, nemecky, francúzsky)

Postup:

  • Rozdeľte žiakov na skupiny a do každej z nich dajte úryvok z Biblie o babylonskej veži v inej reči.
  • Nechajte žiakom čas na to, aby si rozmysleli v akom jazyku dostali svoj úryvok.
  • Každá skupina si vyberie hovorcu, ktorý bude úryvok nahlas čítať keď ho k tomu vyzvete.
  • Vyzvite hovorcov z každej skupiny, aby svoj úryvok nahlas (a naraz) prečítali.
  • Pozorovatelia vyjadria svoje pocity, postrehy po prečítaní textu, a pokúsia sa odhadnúť jeho obsah.
  • Zo štyroch jazykov si sami vyberú ten, ktorý bol pre nich najzrozumiteľnejší. Mal by to byť český jazyk, ktorí je im najbližší. Nechajte žiakov hlasovať o ich výbere.
  • Žiaci, ktorí študujú nemčinu, angličtinu, možno budú hlasovať aj za tieto cudzie jazyky, ale väčšina bude rozhodovať. Jeden žiak prečíta tento text v češtine, a ďalší sa pokúsi príbeh vlastnými slovami prerozprávať.

Otázky na reflexiu:

Prečo má čeština najbližšie k slovenčine? Aké jazyky sú si ešte blízke a prečo?

Ako dobre ovládate angličtinu a nemčinu? Aké ťažkosti máte pri osvojovaní si týchto jazykov? Prečo sa ich chcete učiť?

Tipy:

Pochopenie maďarského textu pre slovenského žiaka, ktorý nemá maďarské korene je veľmi ťažké, a to platí aj opačne. Rozprávajte sa so žiakmi o príčinách tohto javu. Jedná sa o iné skupiny jazykov, ugrofínsky jazyk a slovanský jazyk. Maďarčina má foneticky najbližšie k fínštine, a tieto jazyky patria do jednej jazykovej rodiny. Perfektné ovládanie slovenčiny pre tých, ktorým nie je materinským jazykom vyžaduje veľa práce, štúdia a komunikácie.

Spracoval/Spracovala:

Erzsébet Csáky- ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským, Tomášov

Ak sa Vám táto aktivita páčila, použili ste ju pri vyučovaní, máte návrhy na jej vylepšenie, či komentár k ťažkostiam pri jej realizácii, napíšte nám o tom sem.
Váš príspevok bude okamžite po jeho prečítaní administrátormi stránky uverejnený na tomto mieste.