Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Všetci sa zdravíme

Anotácia

Aktivita má prvákom dať do pozornosti, že príslušníci rôznych kultúr majú rôzne zvyky a teda aj pozdravy.

Čas

15 minút

Ciele

Vnímať existenciu rôznych kultúr (pojem kultúra sa spomenie len okrajovo)- príslušníci jednej kultúry majú spoločné niečo, čo ich odlišuje od inej kultúry, napr. odlišnosť pozdravov.

Cieľová skupina:

6- 7 rokov

Vzdelávacia oblasť:

Jazyk a komunikácia, Človek a hodnoty

Pomôcky:

Kartičky s obrázkami (Slovák, Japonec, Eskimák), obálky, tabuľa, krieda

Príprava:

Pripravte si tri obálky, každá obsahuje iný obrázok.

Postup:

  • Deti rozdelíte do troch skupín. Zástupca každej skupiny vyžrebuje obálku s kartičkou na ktorej je obrázok dieťaťa ( jedna skupina – Slovák, druhá skupina – Japonec, tretia skupina – Eskimák).
  • Skupiny dostanú úlohu pripraviť si taký pozdrav ako by sa stretli ľudia z obrázka. Buďte im nápomocný pri hľadaní pozdravov. Prvej skupine sa len odsúhlasí pozdrav. Druhej a tretej vysvetlí ako ich pozdrav bude vyzerať ( Japonec sa ukloní so zopnutými dlaňami pred hrudníkom, Eskimák len nemo zdvihne ruku na pozdrav).
  • Každá zo skupín predvedie pozdravy, ktoré si pripravili.
  • Nasleduje krátky rozhovor prečo má každý z nich iný pozdrav, z ktorého by malo vyplynúť, že sú z rôznych krajín, teda majú rôznu kultúru, rôzne zvyky a rôzne pozdravy.
  • Hra na pozdravy pokračuje v dvojiciach. Dvojice si pripravia pozdravy aké ešte dnes neboli predstavené a používajú ich. Predpokladá sa, že to budú rôzne slovenské pozdravy aj v miestnom nárečí, možno v cudzích rečiach, alebo aj pozdrav akým sa zdravia na náboženstve, v kostole, s rodičmi, s kamarátmi ....

Otázky na reflexiu:

  • Ktorý pozdrav sa Vám páčil najviac, ktorý najmenej. Prečo?
  • Ktorému pozdravu ste dobre rozumeli a ktorému nie?
  • Aký pozdrav najčastejšie používate?

Spracoval/Spracovala:

Dana Jarošová- ZŠ s MŠ Rudolfa Hečku, Dolná Súča

Ak sa Vám táto aktivita páčila, použili ste ju pri vyučovaní, máte návrhy na jej vylepšenie, či komentár k ťažkostiam pri jej realizácii, napíšte nám o tom sem.
Váš príspevok bude okamžite po jeho prečítaní administrátormi stránky uverejnený na tomto mieste.