Téma mesiaca

8. ročník [fjúžn] * zvláštne vydanie

18. apríla štartuje 8. ročník festivalu [fjúžn], ktorý bol kedysi známy ako Týždeň nových menšín. Tradičným sprievodcom k festivalu je Spravodaj, ktorý vás nielen oboznámi s programom, ale dúfame, že ponúkne zaujímavé čítanie, ktorým si môžete krátiť chvíle čakania na ďalšie podujatie. Multikulti tentoraz prináša všetky články Spravodaja jednotlivo, ako aj ich úplné znenie, ktoré sa do tlačenej podoby Spravodaja nezmestilo.

O myšacej diere

Možno si ešte spomínate na minuloročnú „zebru“ z vizuálu [fjúžn]. Uplynul rok a pred nami je ďalší ročník festivalu nových menšín, ktorý už po ôsmykrát pripravila Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s množstvom partnerských organizácií.

Poézia domova

Spravodaj tento rok pretkáva výber básní. Každá z nich vznika v inom období a v inom kúte sveta, spája ich ústredná téma tohtoročného festivalu - domov.

Žena a život (doma)

Šiestim multikulti ženám sme položili rovnakú otázku: Kde sa cítite ako doma? Z ich odpovedí vznikla koláž podnetných miniesejí, ktoré odpovedajú nielen na našu otázku.

Jampa a Sonam

Jampa a Sonam prišli na Slovensko v roku 2010. S jedinými dvoma Tibeťanmi žijúcimi na Slovensku sme sa o ich domove pozhovárali vo vskutku netradičnej atmosfére zasneženej Kvetnej nedele v ubytovni, kde obaja bývajú. Chlapci si metelicu za oknami ich izby pochvaľovali, vraj im pripomína počasie v Tibete. Fotografie Patrícia Kvasňovská

Na Vianoce som väčší kresťan než môj sused

Azim Farhadi pochádza z Afganistanu, ale polovicu svojho života strávil na Slovensku. Naučil sa jazyk, vyštudoval žurnalistiku a dnes sa venuje integrácii cudzincov. Rozprávali sme sa s ním o odchode z Afganistanu, súčasnej situácii v jeho rodnej krajine a na Slovensku, ale aj o vzťahoch Slovákov a cudzincov.

Naši (noví?) susedia

Pred troma rokmi Benoit Fricard, jeho manželka Audrey Barboteau a ich dve dcéry Suzanne a Louise prišli na Slovensko. Benoit je vedúcim oddelenia plastov pre strednú a východnú Európu firmy BASF, Audrey je učiteľkou francúzštiny a nemčiny, hovorí však aj po rusky a slovensky, dcéry sú školáčky. Spoznávame sa ako susedia, priatelia, rodičia, deti. O domove sa rozprávame často, a vďaka vzájomnej výmene pocitov, myšlienok či vecí si uvedomujeme svoje vlastné hranice, ktoré sa nedajú nazvať inak, než fúzia (fjúžn?).

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) spojila slovenské rodiny a rodiny migrantov

V nedeľu 18. novembra 2012 sa v deviatich mestách a obciach na Slovensku stretlo 32 slovenských rodín a rodín migrantov, ktorí žijú na Slovensku. Na každom stretnutí sa zúčastnila jedna slovenská rodina a jedna rodina migrantov, pričom jedna stretnutie hostila a pripravila nedeľný obed a druhá prišla na návštevu. Stretnutí sa spolu zúčastnili rodiny migrantov z 11 krajín.

Ako sa obchoduje s neobchodovateľným

S Petrou Ezzeddine Lukšíkovou a Zuzanou Sekerákovou Búrikovou o au pair, pestúnkach a opatrovateľkách.

Priestory, chute a vône domova (Slováci a Slovenky v Írsku)

Írska republika bola po roku 2004, spolu s Veľkou Britániou, jednou z najobľúbenejších pracovných destinácií slovenských migrantov a migrantiek (Bahna, 2011). Hoci mnohí sa po vypuknutí finančnej krízy v roku 2007 vrátili na Slovensko, v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 až 10 801 Slovákov a Sloveniek oficiálne deklarovalo, že dlhodobo žijú v Írsku, čo znamená nárast o vyše 33% oproti sčítaniu z roku 2006 (www.cso.ie). Najviac Sloveniek a Slovákov žije v hlavnom meste Dubline a v Corku. Vďaka cenovo dostupným a dobre fungujúcim telekomunikačným technológiám a dopravnej infraštruktúre môžu udržiavať intenzívny fyzický aj sprostredkovaný kontakt s domovskou krajinou, a tým vlastne fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch. Takáto migrácia sa označuje ako transnacionálna a je pre ňu charakteristické, že „vzťahy a prepojenia s kolektivitami fungujúce na diaľku môžu byť silnejšie než identity zakotvené v konkrétnych jasne ohraničených priestoroch“ (Lewitt, Waters, 2002, s. 7, in Deaux, 2006).

Domov, to sú šperky

Alica, Aaliyah, Amica, Abigail, Agáta, Alena, Adél, Adora a Adeva je deväť žien. Každá z nich je časťou jednej ženy v pohybe, zhodou okolností v krajine, ktorá sa označuje aj ako slovenská. Ich mená pochádzajú od rodičov, čo radi pozerali televízne seriály z prostredia inej kultúry, a preto nijaká z nich nemá meno krajiny svojich predkov. Všetky začínajú prvým písmenom abecedy, pretože pochádzajú z rodu Amazoniek. Jedna z verzií mýtu o Amazonkách hovorí, že týmto ženám išlo predovšetkým o slobodný domov. Až potom, čo ich susedné kmene nevedeli zniesť slobodu, ktorú tento domov mal, začali sa brániť. Preto sa Amazonky dodnes omylom považujú za bojovníčky. Je to však naopak, Amazonky boli vedmy, ktoré vedeli, že domov bol pokladom vtedy, ak bola ľudská celá krajina. Preto majú potomkov v každej z krajín Zeme.

Spravodaj

HRL vydala publikáciu o stave integrácie cudzincov do spoločnosti

Liga za ľudské práva vydala publikáciu Stav integrácie cudzincov s doplnkovou ochranou do spoločnosti a návrhy odporúčaní pre tvorcov verejných politík.

http://hrl.sk/pages/publications


Publikácia je výstupom výskumu stavu integrácie cudzincov s poskytnutou doplnkovou ochranou do slovenskej spoločnosti, ktorý Liga za ľudské práva (HRL) zorganizovala v prvom štvrťroku 2011.

Jednotlivé kapitoly sa venujú predovšetkým popisu súčasných integračných možností cudzincov s doplnkovou ochranou v rôznych sférach ich života v našej spoločnosti, identifikuje problémy a prekážky prijímania, ktorým u nás čelia a navrhuje odporúčania na prijatie vhodných integračných a dočasných vyrovnávacích opatrení. Za pozornosť stojí aj analýza integračného potenciálu doplnkovej ochrany a dopadu tejto formy ochrany na duševné zdravie jej držiteľov.

Publikáciu Stav integrácie cudzincov s doplnkovou ochranou do spoločnosti a návrhy odporúčaní pre tvorcov verejných politík je možné stiahnuť na webstránke Ligy za ľudské práva .