Téma mesiaca

Náboženská sloboda

Ako je to na Slovensku so slobodou vierovyznania (a jeho slobodným praktizovaním)? Môže naozaj každý veriť v to, v čo veriť chce, a podľa toho sa aj správať? Zaujíma vás, aké podmienky musí cirkev alebo náboženská spoločnosť splniť, aby sa stala oficiálne uznávanou? Prečo je registrácia pre cirkvi dôležitá? A ako sa na Slovensku „žije“ piatim menšinovým náboženským skupinám?

Ži a nechaj žiť

Multikulti má (už) dve editorky. Obe teda spája jedno: absolútne liberálny postoj k vnímaniu vlastnej, ale i cudzej viery.

Politika voči náboženským menšinám

Akú politiku uplatňuje Slovensko vo vzťahu k náboženským menšinám? Aké sú na Slovensku podmienky pre registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a aké úskalia z nich aktuálne vyplývajú? Štúdia CVEKU prináša všetky informácie prehľadne, takpovediac „v kocke“.

Ako slobodná je náboženská sloboda na Slovensku?

Odpoveď na túto otázku vo svojom článku hľadajú Elena Gallová Kriglerová a Alena Chudžíková.

Ako sa Slovensko stalo kresťanskou krajinou

Miroslav Tížik je sociológom náboženstva. Jedným z mála. Na spočítanie tých na Slovensku pôsobiacich by stačili prsty jednej ruky (aj s rezervou). A ak slúži publikačná činnosť ako meradlo pracovnej vyťaženosti, potom je vo svojom odbore rozhodne najaktívnejšou akademickou osobnosťou.

Uplatňovanie náboženskej slobody na Slovensku v praxi

Piatim predstaviteľom registrovaných i neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností sme položili dve otázky: Aké sú dnešné možnosti praktizovania Vášho vierovyznania na Slovensku? Ako vnímate úlohu štátu v súvislosti s podporou cirkvi, ktorej ste príslušníkom? Tu sú ich odpovede.

Vnímate Slovensko ako kresťanskú krajinu?

Vyjadrite svoj názor v ankete, prípadne ho rozšírte v komentároch.

Spravodaj

Ľudia ako vy a ja

Človek, nepatrné malé zrniečko v nekonečnom vesmíre, si hľadá miesto, kde prežije svoj život čo najlepšie. A počas svojho života sa môže ocitnúť v situáciách, v ktorých sa nevie zorientovať sám a pociťuje bezradnosť.


Kristína Petrovičová


Spôsoby, ktorými sa ľudia s nepriaznivými životnými situáciami vyrovnávajú, sú rôzne. Väčšina ľudí si uvedomuje potrebu pomoci a vyhľadáva ju vo svojich sociálnych sieťach, u svojich najbližších, rodiny a známych. Ale čo tí z nás, ktorí nemajú blízkych ľudí v spoločnosti, v ktorej sa práve nachádzajú, v ktorej žijú? Alebo, pokiaľ ich aj majú, ich pomoc im už nepostačuje na zvládnutie zlej životnej situácie? Na určitom stupni materiálneho a kultúrneho vývoja spoločnosti sa preto stáva reálnou nevyhnutnosťou vytvárať odborné poradenské služby a ich inštitúcie. A nielen vytvárať, ale aj poskytnúť dané služby napríklad aj projektovaním v sociálnej práci, ktoré má metodickú postupnosť: od sociálnej práce s jednotlivcom, cez sociálny projekt zameraný na riešenie sociálneho problému so skupinou, ďalej cez makroprojekt na úrovni regiónu až po prognostický projekt, ktorý sa so svojím zameraním bude dotýkať riešenia globálneho sociálneho problému Slovenska, Európy či sveta.

Utečenci, ľudia ako vy či ja, z mäsa a kostí. Ľudia prichádzajúci na Slovensko, kde žiadajú o pomoc, o azyl: žiadatelia o azyl. Dôvod: ohrozenie života. Nedobrovoľne opúšťajú svoje domovy, aby prežili a aby umožnili aj svojim deťom prežiť slobodný a plnohodnotný život, čo nie je v krajine ich pôvodu možné.

Slovenská humanitná rada (SHR) sa angažuje v osvetovej činnosti a tak ovplyvňuje verejnú mienku a robí prevenciu pred prejavmi intolerancie, rasovej neznášanlivosti či xenofóbie v majoritnej spoločnosti a pred sociálnou exklúziou voči ľuďom, ktorých osud dostal do situácie, kedy sú ako menšina závislí od postoja väčšiny.

SHR, okrem podpory združených organizácií, prostredníctvom vlastných projektov aktívne pracuje s marginalizovanými skupinami. Vykonáva najmä poradenskú, organizačnú, školiacu, metodickú a informačno-propagačnú činnosť, ako aj realizáciu verejných zbierok. Na riešení utečeneckej problematiky na Slovensku sa SHR podieľa od roku 1998. Počas tohto obdobia boli jej hlavnými aktivitami poskytovanie materiálnej, sociálnej, psychologickej a právnej pomoci a poradenstva žiadateľom o azyl, ako aj azylantom v regiónoch západného Slovenska. Dnes, hlavne prostredníctvom integračného projektu ASAP 3 , ktorý je zameraný na osoby s doplnkovou ochranou a azylantov, zastrešuje celé Slovensko. Napriek skutočnosti, že v poslednej dobe má počet žiadateľov klesajúcu tendenciu, zaregistrovala SHR zvýšený záujem o právne, sociálne a psychologické poradenstvo a pomoc. Súčasná situácia s menším počtom žiadateľov o azyl sa prejavuje v nižšej naplnenosti zariadení Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (MÚ MV SR), avšak potreba poskytovania komplexnej pomoci pre cieľovú skupinu zostáva nezmenená.


Odbúrať pocit beznádeje


Pracujem ako terénny sociálny pracovník na projekte Lepšia kvalita života pre všetkých IV , ktorého hlavným cieľom je prispieť k neustálemu zlepšovaniu starostlivosti o žiadateľov o azyl v Slovenskej republike formou poskytovania základných, doplnkových a sprievodných služieb. Tieto služby sú poskytované osobám nachádzajúcich sa v zariadení MÚ MV SR v Pobytovom tábore v Rohovciach a v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove (ÚPZC Medveďov), ako aj žiadateľom o azyl, ktorí vstúpili do pracovnoprávneho vzťahu alebo do obdobného pracovného vzťahu a ktorí môžu byť ubytovaní aj mimo zariadení MÚ MV SR.

Projekt prináša komplexnú a adresnú starostlivosť o žiadateľov nachádzajúcich sa v azylovej procedúre. Sociálne aspekty zahrnuté do projektu SHR Lepšia kvalita života pre všetkých IV má v prvom rade zabezpečiť poradenstvo a priamu asistenciu a pomoc pre žiadateľov o azyl prostredníctvom sociálneho pracovníka a sociálneho asistenta v azylovom zariadení. Projektom sa zabezpečuje všeobecná sociálna asistencia, ktorá zahŕňa vytváranie podmienok pre voľnočasové aktivity v zariadeniach, v ktorých žiadatelia o azyl žijú. Ich realizáciou chceme odbúravať stres, pocit nepotrebnosti a beznádeje a zároveň podporiť rozvoj osobného potenciálu každého zo žiadateľov.

Adaptačná a postadaptačná fáza príchodu žiadateľa o azyl do pobytového tábora Rohovce je spojená s pravidelným kontaktom s našim sociálnym pracovníkom a sociálnym asistentom. Sociálni pracovníci SHR poskytujú individuálne a skupinové sociálne poradenstvo a spolu so sociálnym asistentom poskytujú informácie týkajúce sa priebehu azylovej procedúry, kultúrnych, sociálnych a ekonomických špecifikách našej krajiny, pripravujú voľnočasové aktivity. Vďaka získaným informáciám o žiadateľovi zároveň sociálny pracovník vytvára základ pre ďalšiu prácu právneho poradcu, psychológa a pedagóga. Prioritou pre nás všetkých je asistencia a pomoc rizikovým a najzraniteľnejším skupinám: deťom, matkám s deťmi, viacpočetným rodinám, hendikepovaným a starším žiadateľom o azyl. Práve tieto skupiny žiadateľov sú najzraniteľnejšie a potrebujú každodennú asistenciu a pomoc sociálnych pracovníkov.


Každý je originál


Po komunikácii pred výjazdom do zariadení so sociálnymi pracovníkmi SHR pracujúcimi priamo v zariadení MÚ MV SR v PT Rohovce a s kontaktným pracovníkom ÚHCP v ÚPZC Medveďov zohľadňujem ich odporučenia pri zabezpečovaní materiálnej pomoci a jej distribúcií medzi cieľovú skupinu. Kooperujem so zdravotníckymi inštitúciami pri zabezpečovaní lekárskej starostlivosti pre žiadateľov o azyl, ktorí sú v zariadeniach, ako aj pre tých, ktorí pracujú a bývajú mimo zariadení. Spolu s mojimi kolegami v PT Rohovce organizujeme pre žiadateľov o azyl voľnočasové, kultúrne a športové aktivity. Takisto organizujem voľnočasové aktivity aj pre žiadateľov o azyl v ÚPZC Medveďov.

V praxi sa takisto stretávam s prípadmi, kedy je potrebná sociálna asistencia a poradenstvo žiadateľom o azyl, ktorí sú v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. (Leopoldov, Banská Bystrica a podobne). V lokalitách azylových zariadení, v ktorých SHR pracuje, sa často stretáva s prejavmi intolerancie, rasovej neznášanlivosti či xenofóbie.

Pojem sociálny pracovník môže u klienta vyvolať neprimerané očakávania, že pracovník za neho jeho problém bleskovo vyrieši a on bez straty času a námahy dostane do ruky hotový produkt. Koncepcia vševedúcich a všemohúcich pracovníkov je lákavá pre klientov ako aj sociálnych pracovníkov, ale žiaľ, nezakladá sa na realite.

Preto je úlohou sociálneho pracovníka aj minimalizovať neprimerané očakávania klienta, ponúknuť mu aktívnu participáciu na riešení problému, pričom ho podporujeme, informujeme, vzdelávame a vytvárame podmienky na zmenu. Pomáhame klientovi nahliadnuť na rôzne možnosti a alternatívy konštruktívnej zmeny. Našim základným predpokladom prístupu je rešpektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho odlišnosti, vcítenie sa do jeho aktuálnej situácie. Motivujeme a povzbudzujeme klienta ku zmene, spoločne hľadáme optimálne vzorce správania a fungovania vo svete.

Sociálne poradenstvo môže efektívne fungovať iba v prostredí, kde je dostatok možností pre rast každého človeka a priestoru pre potrebnú zmenu, kde životný priestor človeka neblokujú kritériá ako pohlavie, rasa, vierovyznanie, národnosť či politická príslušnosť. Sociálne poradenstvo je otvorené všetkým klientom, ktorí majú záujem využívať sociálne služby projektu.


Slnko v dlani


Na Slovensko prichádzajú aj maloletí utečenci bez sprievodu rodičov. Chlapci sú umiestňovaní v detskom domove pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom, dievčatá v Medzilaborciach. Prekonali traumatizujúci zážitok v krajine pôvodu, počas nebezpečnej cesty s prevádzačmi a často aj po príchode na Slovensko. Ich situáciu sťažuje aj jazyková bariéra, nedostatok financií a informácií, ako aj permanentné ohrozenie zo strany prevádzačov. Práve tí často zneužívajú ich bezbrannosť a nevedomosť. Je reálna hrozba, že sa dieťa stane, alebo už stalo, obeťou obchodovania s ľuďmi.

Slovenská humanitná rada v posledných rokoch úspešne zrealizovala šesť projektov primárne zameraných na maloletých utečencov bez sprievodu. Projekty boli implementované v spolupráci so štátnou správou, tretím sektorom a nadnárodnými organizáciami.

Od júla 2011 realizujeme projekt Slnko v dlani v detskom domove Horné Orechové, ktorý je podporený z grantového programu Hodina deťom Nadácie pre deti Slovenska. Projekt nadväzuje na získané skúsenosti a zároveň prináša inovácie na základe zistených aktuálnych problémov a potrieb cieľovej skupiny (napríklad monitorovacia správa UNHCR 2009 a 2010).

Cieľom nášho projektu je preto prostredníctvom prevencie, intervencie a sprevádzania prispieť k lepšej informovanosti a k rozvoju životných zručností, ktoré im pomôžu rozpoznať ohrozujúcu situáciu, správne sa rozhodovať a reagovať v krízových situáciách, lepšie sa adaptovať na nové prostredie a vytvárať si dlhodobé a pozitívne vzťahy. Projekt zároveň vťahuje do aktívnejšej participácie zamestnancov detského domova, ktorí do veľkej miery ovplyvňujú integráciu a rozhodovanie utečencov.

Projekt sa prioritne zameriava na rozvoj vedomostí, schopností a vlastností dieťaťa, ktoré sú potrebné na úspešné zvládanie záťažovej situácie, rozvíja jeho životné zručnosti a zároveň sa podieľa na skvalitňovaní vzťahu medzi dieťaťom, dôležitým dospelým a okolím.

Hlavné aktivity projektu realizujeme priamo v detskom domove prostredníctvom tímu našich odborníkov. Maloletí klienti sa tak môžu zúčastňovať na zážitkových workshopoch, je im poskytované psychologické a sociálne poradenstvo, ako aj materiálna pomoc. Dobrovoľníci z okolia detského domova sa môžu zapojiť ako sprevádzatelia. V prípade potreby zabezpečujeme aj tlmočníkov. Na danom projekte pracujem ako terénny sociálny pracovník a koordinátor projektu.

Verím, že aj prostredníctvom projektu Slnko v dlani dokážeme prispieť k vyššej kvalite života maloletých utečencov.

Existuje mnoho dôvodov domnievať sa, že slovenské obyvateľstvo má čo zlepšovať na miere svojej otvorenosti a pozitívnosti vo vzťahu k iným kultúram. Nevedomosť, nezáujem, intolerancia a strach z cudzincov je žiaľ reálnou súčasťou nášho života. Je vysoko aktuálne a celospoločensky prospešné zaoberať sa otázkami xenofóbie či rasovej diskriminácie a cestou informovania verejnosti o azylovej problematike pripraviť obyvateľov SR na život v multikultúrnej spoločnosti.

Samotná práca so žiadateľmi o azyl, azylantmi, osobami s doplnkovou ochranou a maloletými bez sprievodu, náš tím odborných pracovníkov Slovenskej humanitnej rady (sociálnych pracovníkov, právnych poradcov, psychológov, pedagógov, manažérov) denne upozorňuje na potrebu pripraviť slovenské obyvateľstvo aj na inofarebnú, inokultúrnu spoločnosť, s čím sa ako organizácia stretávame najmä v oblasti integrácie. Osvetový projekt SHR Mosty k tolerancii slúžil a aj slúži práve na vylepšenie verejnej mienky majoritného obyvateľstva a zameriava sa na prácu s diskrimináciou, rasizmom a všeobecne s reakciami, ku ktorým dochádza v multikultúrnom prostredí.




Mgr. Kristína Petrovičová pôsobí ako terénna sociálna pracovníčka projektu Lepšia kvalita života pre všetkých IV a ako Koordinátorka/terénna sociálna pracovníčka projektu Slnko v dlani .



Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.