Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Ľudia ako vy a ja

Človek, nepatrné malé zrniečko v nekonečnom vesmíre, si hľadá miesto, kde prežije svoj život čo najlepšie. A počas svojho života sa môže ocitnúť v situáciách, v ktorých sa nevie zorientovať sám a pociťuje bezradnosť.


Kristína Petrovičová


Spôsoby, ktorými sa ľudia s nepriaznivými životnými situáciami vyrovnávajú, sú rôzne. Väčšina ľudí si uvedomuje potrebu pomoci a vyhľadáva ju vo svojich sociálnych sieťach, u svojich najbližších, rodiny a známych. Ale čo tí z nás, ktorí nemajú blízkych ľudí v spoločnosti, v ktorej sa práve nachádzajú, v ktorej žijú? Alebo, pokiaľ ich aj majú, ich pomoc im už nepostačuje na zvládnutie zlej životnej situácie? Na určitom stupni materiálneho a kultúrneho vývoja spoločnosti sa preto stáva reálnou nevyhnutnosťou vytvárať odborné poradenské služby a ich inštitúcie. A nielen vytvárať, ale aj poskytnúť dané služby napríklad aj projektovaním v sociálnej práci, ktoré má metodickú postupnosť: od sociálnej práce s jednotlivcom, cez sociálny projekt zameraný na riešenie sociálneho problému so skupinou, ďalej cez makroprojekt na úrovni regiónu až po prognostický projekt, ktorý sa so svojím zameraním bude dotýkať riešenia globálneho sociálneho problému Slovenska, Európy či sveta.

Utečenci, ľudia ako vy či ja, z mäsa a kostí. Ľudia prichádzajúci na Slovensko, kde žiadajú o pomoc, o azyl: žiadatelia o azyl. Dôvod: ohrozenie života. Nedobrovoľne opúšťajú svoje domovy, aby prežili a aby umožnili aj svojim deťom prežiť slobodný a plnohodnotný život, čo nie je v krajine ich pôvodu možné.

Slovenská humanitná rada (SHR) sa angažuje v osvetovej činnosti a tak ovplyvňuje verejnú mienku a robí prevenciu pred prejavmi intolerancie, rasovej neznášanlivosti či xenofóbie v majoritnej spoločnosti a pred sociálnou exklúziou voči ľuďom, ktorých osud dostal do situácie, kedy sú ako menšina závislí od postoja väčšiny.

SHR, okrem podpory združených organizácií, prostredníctvom vlastných projektov aktívne pracuje s marginalizovanými skupinami. Vykonáva najmä poradenskú, organizačnú, školiacu, metodickú a informačno-propagačnú činnosť, ako aj realizáciu verejných zbierok. Na riešení utečeneckej problematiky na Slovensku sa SHR podieľa od roku 1998. Počas tohto obdobia boli jej hlavnými aktivitami poskytovanie materiálnej, sociálnej, psychologickej a právnej pomoci a poradenstva žiadateľom o azyl, ako aj azylantom v regiónoch západného Slovenska. Dnes, hlavne prostredníctvom integračného projektu ASAP 3 , ktorý je zameraný na osoby s doplnkovou ochranou a azylantov, zastrešuje celé Slovensko. Napriek skutočnosti, že v poslednej dobe má počet žiadateľov klesajúcu tendenciu, zaregistrovala SHR zvýšený záujem o právne, sociálne a psychologické poradenstvo a pomoc. Súčasná situácia s menším počtom žiadateľov o azyl sa prejavuje v nižšej naplnenosti zariadení Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (MÚ MV SR), avšak potreba poskytovania komplexnej pomoci pre cieľovú skupinu zostáva nezmenená.


Odbúrať pocit beznádeje


Pracujem ako terénny sociálny pracovník na projekte Lepšia kvalita života pre všetkých IV , ktorého hlavným cieľom je prispieť k neustálemu zlepšovaniu starostlivosti o žiadateľov o azyl v Slovenskej republike formou poskytovania základných, doplnkových a sprievodných služieb. Tieto služby sú poskytované osobám nachádzajúcich sa v zariadení MÚ MV SR v Pobytovom tábore v Rohovciach a v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove (ÚPZC Medveďov), ako aj žiadateľom o azyl, ktorí vstúpili do pracovnoprávneho vzťahu alebo do obdobného pracovného vzťahu a ktorí môžu byť ubytovaní aj mimo zariadení MÚ MV SR.

Projekt prináša komplexnú a adresnú starostlivosť o žiadateľov nachádzajúcich sa v azylovej procedúre. Sociálne aspekty zahrnuté do projektu SHR Lepšia kvalita života pre všetkých IV má v prvom rade zabezpečiť poradenstvo a priamu asistenciu a pomoc pre žiadateľov o azyl prostredníctvom sociálneho pracovníka a sociálneho asistenta v azylovom zariadení. Projektom sa zabezpečuje všeobecná sociálna asistencia, ktorá zahŕňa vytváranie podmienok pre voľnočasové aktivity v zariadeniach, v ktorých žiadatelia o azyl žijú. Ich realizáciou chceme odbúravať stres, pocit nepotrebnosti a beznádeje a zároveň podporiť rozvoj osobného potenciálu každého zo žiadateľov.

Adaptačná a postadaptačná fáza príchodu žiadateľa o azyl do pobytového tábora Rohovce je spojená s pravidelným kontaktom s našim sociálnym pracovníkom a sociálnym asistentom. Sociálni pracovníci SHR poskytujú individuálne a skupinové sociálne poradenstvo a spolu so sociálnym asistentom poskytujú informácie týkajúce sa priebehu azylovej procedúry, kultúrnych, sociálnych a ekonomických špecifikách našej krajiny, pripravujú voľnočasové aktivity. Vďaka získaným informáciám o žiadateľovi zároveň sociálny pracovník vytvára základ pre ďalšiu prácu právneho poradcu, psychológa a pedagóga. Prioritou pre nás všetkých je asistencia a pomoc rizikovým a najzraniteľnejším skupinám: deťom, matkám s deťmi, viacpočetným rodinám, hendikepovaným a starším žiadateľom o azyl. Práve tieto skupiny žiadateľov sú najzraniteľnejšie a potrebujú každodennú asistenciu a pomoc sociálnych pracovníkov.


Každý je originál


Po komunikácii pred výjazdom do zariadení so sociálnymi pracovníkmi SHR pracujúcimi priamo v zariadení MÚ MV SR v PT Rohovce a s kontaktným pracovníkom ÚHCP v ÚPZC Medveďov zohľadňujem ich odporučenia pri zabezpečovaní materiálnej pomoci a jej distribúcií medzi cieľovú skupinu. Kooperujem so zdravotníckymi inštitúciami pri zabezpečovaní lekárskej starostlivosti pre žiadateľov o azyl, ktorí sú v zariadeniach, ako aj pre tých, ktorí pracujú a bývajú mimo zariadení. Spolu s mojimi kolegami v PT Rohovce organizujeme pre žiadateľov o azyl voľnočasové, kultúrne a športové aktivity. Takisto organizujem voľnočasové aktivity aj pre žiadateľov o azyl v ÚPZC Medveďov.

V praxi sa takisto stretávam s prípadmi, kedy je potrebná sociálna asistencia a poradenstvo žiadateľom o azyl, ktorí sú v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. (Leopoldov, Banská Bystrica a podobne). V lokalitách azylových zariadení, v ktorých SHR pracuje, sa často stretáva s prejavmi intolerancie, rasovej neznášanlivosti či xenofóbie.

Pojem sociálny pracovník môže u klienta vyvolať neprimerané očakávania, že pracovník za neho jeho problém bleskovo vyrieši a on bez straty času a námahy dostane do ruky hotový produkt. Koncepcia vševedúcich a všemohúcich pracovníkov je lákavá pre klientov ako aj sociálnych pracovníkov, ale žiaľ, nezakladá sa na realite.

Preto je úlohou sociálneho pracovníka aj minimalizovať neprimerané očakávania klienta, ponúknuť mu aktívnu participáciu na riešení problému, pričom ho podporujeme, informujeme, vzdelávame a vytvárame podmienky na zmenu. Pomáhame klientovi nahliadnuť na rôzne možnosti a alternatívy konštruktívnej zmeny. Našim základným predpokladom prístupu je rešpektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho odlišnosti, vcítenie sa do jeho aktuálnej situácie. Motivujeme a povzbudzujeme klienta ku zmene, spoločne hľadáme optimálne vzorce správania a fungovania vo svete.

Sociálne poradenstvo môže efektívne fungovať iba v prostredí, kde je dostatok možností pre rast každého človeka a priestoru pre potrebnú zmenu, kde životný priestor človeka neblokujú kritériá ako pohlavie, rasa, vierovyznanie, národnosť či politická príslušnosť. Sociálne poradenstvo je otvorené všetkým klientom, ktorí majú záujem využívať sociálne služby projektu.


Slnko v dlani


Na Slovensko prichádzajú aj maloletí utečenci bez sprievodu rodičov. Chlapci sú umiestňovaní v detskom domove pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom, dievčatá v Medzilaborciach. Prekonali traumatizujúci zážitok v krajine pôvodu, počas nebezpečnej cesty s prevádzačmi a často aj po príchode na Slovensko. Ich situáciu sťažuje aj jazyková bariéra, nedostatok financií a informácií, ako aj permanentné ohrozenie zo strany prevádzačov. Práve tí často zneužívajú ich bezbrannosť a nevedomosť. Je reálna hrozba, že sa dieťa stane, alebo už stalo, obeťou obchodovania s ľuďmi.

Slovenská humanitná rada v posledných rokoch úspešne zrealizovala šesť projektov primárne zameraných na maloletých utečencov bez sprievodu. Projekty boli implementované v spolupráci so štátnou správou, tretím sektorom a nadnárodnými organizáciami.

Od júla 2011 realizujeme projekt Slnko v dlani v detskom domove Horné Orechové, ktorý je podporený z grantového programu Hodina deťom Nadácie pre deti Slovenska. Projekt nadväzuje na získané skúsenosti a zároveň prináša inovácie na základe zistených aktuálnych problémov a potrieb cieľovej skupiny (napríklad monitorovacia správa UNHCR 2009 a 2010).

Cieľom nášho projektu je preto prostredníctvom prevencie, intervencie a sprevádzania prispieť k lepšej informovanosti a k rozvoju životných zručností, ktoré im pomôžu rozpoznať ohrozujúcu situáciu, správne sa rozhodovať a reagovať v krízových situáciách, lepšie sa adaptovať na nové prostredie a vytvárať si dlhodobé a pozitívne vzťahy. Projekt zároveň vťahuje do aktívnejšej participácie zamestnancov detského domova, ktorí do veľkej miery ovplyvňujú integráciu a rozhodovanie utečencov.

Projekt sa prioritne zameriava na rozvoj vedomostí, schopností a vlastností dieťaťa, ktoré sú potrebné na úspešné zvládanie záťažovej situácie, rozvíja jeho životné zručnosti a zároveň sa podieľa na skvalitňovaní vzťahu medzi dieťaťom, dôležitým dospelým a okolím.

Hlavné aktivity projektu realizujeme priamo v detskom domove prostredníctvom tímu našich odborníkov. Maloletí klienti sa tak môžu zúčastňovať na zážitkových workshopoch, je im poskytované psychologické a sociálne poradenstvo, ako aj materiálna pomoc. Dobrovoľníci z okolia detského domova sa môžu zapojiť ako sprevádzatelia. V prípade potreby zabezpečujeme aj tlmočníkov. Na danom projekte pracujem ako terénny sociálny pracovník a koordinátor projektu.

Verím, že aj prostredníctvom projektu Slnko v dlani dokážeme prispieť k vyššej kvalite života maloletých utečencov.

Existuje mnoho dôvodov domnievať sa, že slovenské obyvateľstvo má čo zlepšovať na miere svojej otvorenosti a pozitívnosti vo vzťahu k iným kultúram. Nevedomosť, nezáujem, intolerancia a strach z cudzincov je žiaľ reálnou súčasťou nášho života. Je vysoko aktuálne a celospoločensky prospešné zaoberať sa otázkami xenofóbie či rasovej diskriminácie a cestou informovania verejnosti o azylovej problematike pripraviť obyvateľov SR na život v multikultúrnej spoločnosti.

Samotná práca so žiadateľmi o azyl, azylantmi, osobami s doplnkovou ochranou a maloletými bez sprievodu, náš tím odborných pracovníkov Slovenskej humanitnej rady (sociálnych pracovníkov, právnych poradcov, psychológov, pedagógov, manažérov) denne upozorňuje na potrebu pripraviť slovenské obyvateľstvo aj na inofarebnú, inokultúrnu spoločnosť, s čím sa ako organizácia stretávame najmä v oblasti integrácie. Osvetový projekt SHR Mosty k tolerancii slúžil a aj slúži práve na vylepšenie verejnej mienky majoritného obyvateľstva a zameriava sa na prácu s diskrimináciou, rasizmom a všeobecne s reakciami, ku ktorým dochádza v multikultúrnom prostredí.




Mgr. Kristína Petrovičová pôsobí ako terénna sociálna pracovníčka projektu Lepšia kvalita života pre všetkých IV a ako Koordinátorka/terénna sociálna pracovníčka projektu Slnko v dlani .



Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.