Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Ako žijeme v Rohovciach

Práca so žiadateľmi o azyl je zaujímavá, rôznorodá a náročná. Počas uplynulých jedenástich rokov môjho pôsobenia v tejto oblasti som zažil skutočne veľa zaujímavého, nového, exotického. Pre našich ľudí nepochopiteľného. Každý žiadateľ o azyl je jeden príbeh.


Pavol Polanský


Klienti, s ktorými sa stretávame, sú rôzni. Máme klientov, ktorí skutočne potrebujú našu pomoc, azyl a sú v núdzi. Ale aj klientov, ktorí sú u nás z čisto ekonomický dôvodov. Pobytovým táborom Rohovce prešlo množstvo klientov. Každý z nich je zaujímavou osobnosťou, odlišnou od iných. V tomto smere nie je medzi utečencom a občanom Slovenska rozdiel. Rozdielne sú kultúry, národné zvyky a sociálne návyky. Práve tu vzniká medzi klientmi v rámci integrácie množstvo problémov aj konfliktov. Zaujímavé je, že aj v rámci kontinentov sú v návykoch a zvykoch veľké rozdiely. Iné sú návyky a zvyky v Číne, iné v Afganistane či Indii. Klienti sú v tomto smere v ťažkej situácii, pretože sa musia čiastočne prispôsobiť iným klientom a zároveň je dôležité, aby si osvojili minimálne štandardné spoločenské normy Slovenska a Európy ako takej.


Práca pomáha


Sociálna práca v tábore je zameraná práve na odstraňovanie rozdielov a integráciu v medziach možností klientov prijať tieto zmeny. Máme tu klientov s rôznym vzdelaním. S každým z nich pracujeme osobitne s cieľom dosiahnuť maximum možných zmien v jeho správaní, konaní a komunikácie za predpokladu zachovania podstaty jeho kultúrneho dedičstva a osobnostných vlastností. Klientov treba motivovať. Táto časť práce je mimoriadne náročná najmä v súčasnosti, keď Migračný úrad väčšinu žiadostí o azyl zamieta.

Veľkým posunom vpred je pre klientov možnosť zapojiť sa do pracovného procesu. Práca im pomáha. Cítia sa zodpovední, majú pravidelný príjem, bývajú mimo tábora. Veľmi sa teším, keď sa nám podarí nájsť pre klienta prácu. Zaujímavé sú pre nich rekvalifikačné kurzy. S klientmi, ktorí sú v tábore dlhší čas, riešime ponorkovú chorobu a iné psychické problémy. V tábore sa aplikuje ergoterapia, do ktorej sa snažím zapojiť v prvom rade problémových klientov. Nie vždy sú ochotní spolupracovať. Majú tiež možnosť asistenčnej práce, ktorá spočíva hlavne v udržiavaní poriadku v tábore. Aj touto formou sa snažíme motivovať klientov k vlastnej iniciatíve integrovať sa do našej spoločnosti.

Okrem štandardných metód sociálnej práce sú veľkým prínosom aktivity, ktorých cieľom je zmysluplné využitie voľného času klientov. Pri tých zažijeme najviac veselých situácií. Klienti sa viac uvoľnia, sú otvorenejší. Tu ukážu svoj skutočný talent a schopnosti. Cieľom aktivít je rozvoj tvorivosti, jemnej motoriky, logického myslenia, spoznávanie Slovenska. Vyrábajú výrobky vhodné na výstavu či charitatívny predaj. Pre klientov sú najzaujímavejšie práve geografické výlety, organizované v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku. Výlety sú dobrou prevenciou a terapiou proti ponorkovej chorobe. Máme klientov, ktorí sú rodení zabávači: spievajú, tancujú, žonglujú s loptou, píšu básne. Máme klientov so športovým nadaním. Momentálne hrajú v Bratislavskej lige malého futbalu. Hudobné stretnutia sú podporené spoluprácou s profesionálnym hudobníkom a jeho hudobnou skupinou.

Veľmi zaujímavá je komunikácia s klientmi. Každý z nich si vyžaduje inú formu. V niektorých situáciách je to tvrdý oriešok. Našťastie však nastávajú aj situácie veselé, kedy sa spoločne zasmejeme nad tým, čo vzišlo z nášho rozhovoru. Sú však aj momenty, kedy s klientom nemožno komunikovať kvôli jazykovej bariére. Vtedy, pokiaľ nemáme tlmočníka, využívame všetky dostupné prostriedky. Iná je situácia s klientmi, ktorí majú vážne psychické problémy. Tu je potrebné voliť skutočne vhodné slová, aby klient cítil, že mu chcem pomôcť, aby cítil určité bezpečie. V konečnom dôsledku vieme s každým dospieť k úspešnému záveru.


Pravidlá a internety


Základom tejto práce je mať jasne a konkrétne nastavené pevné pravidlá. Klienti si postupne uvedomujú, že tieto pravidlá sú jednoducho nemenné. Súčasní mladí klienti majú problém s ich rešpektovaním. Sú veľmi asertívni bez rozdielu národnosti. Ich asertivita niekedy prerastie do agresivity. Veľa krát si pomyslím na našich mladých ľudí. Tiež sú veľmi podobní žiadateľom o Azyl. Rozdiel je však v sociálnom statuse a životných podmienkach. V poslednom období ma prekvapujú mladi moslimovia. Svoje náboženstvo vnímajú ako náboženstvo v pravom zmysle slova. Nebadať u nich fanatizmus vedúci k extrémnym činom. To je dobré znamenie. Moslimský svet sa postupne modernizuje a približuje k novému ponímaniu náboženskej viery.

Veľmi dôležitá je spolupráca so psychologičkou pri riešení psychických problémov. Rovnako prebieha spolupráca so psychiatrom.

Okrem ergoterapie má význam arteterapia a muzikoterpia s cieľom uvoľnenia vnútorného napätia. Zaujímavé sú naše hudobné odpoludnia, počas ktorých klienti prezentujú svoju národnú hudbu.

Počas používania Internetu klienti chatujú s dievčatami na Facebooku a podobne. Tu vznikajú obzvlášť komické situácie. Chatujú s niekoľkými dievčatami naraz, jedna na druhú žiarlia. Potom si s našimi klientmi vymieňajú názory. Klienti si povymýšľajú príbehy od bohatých majiteľov firiem až po chudobných študentov. Potom zabudnú, čo ktorej dievčine narozprávali a vzniká problém. Vždy ma požiadajú aby som im pomohol vyžehliť situáciu a tak aj ja sadám s nimi k počítaču. Píšem a píšem.

Zážitkov a skúseností mám veľa. Každý deň je niečim iný, nový. Ale vždy sa vraciam domov s novými poznatkami, obohatený novými skúsenosťami. Žiadatelia o azyl sú ľudia, ktorí zväčša potrebujú pomoc. Kto s nimi nepracuje, nežije, nemôže pochopiť ich osudy a problémy. Nie sú príživníci, teroristi. Sú jednoducho ľudia.

Večer poďakujem Bohu, že som zdravý, nemusím sa báť o svoj život, o svoju rodinu a mám svoj domov.




PhDr. Pavol Polanský pôsobí ako sociálny pracovník Slovenskej humanitnej rady v Pobytovom tábore Rohovce.




Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.