1. Čo sa od začiatku školskej reformy u Vás na škole zmenilo?

Dana Jarošová, Základná škola s materskou školou Rudolfa Hečku, Dolná Súča

Učím na dedinskej základne škole druhákov, ktorých mám už od prvého ročníka. Naše metodické združenie dokázalo presadiť, že sa v 1. ročníku zameriavame na príjemný prechod žiakov zo škôlky do školy. Školský vzdelávací program sme postavili tak, aby deti zvládali učivo dané štátom bez problémov, bez nadmernej domácej prípravy, s dostatkom času na individuálny prístup k deťom. S podobným cieľom sme riešili aj druhý ročník a darí sa nám ho plniť. Deti sú v škole radostnejšie, rodičia aj my spokojnejší.

Skúsenosti so zmenou v našej škole nie sú len pozitívne. Tvorba školského vzdelávacieho programu je veľmi náročná. Musíme naštudovať kvantá materiálov, sami si ich zháňať, sledovať novinky, či dnešné usmernenie nebude zajtra nahradené novým pokynom, domýšľať si, aká asi bude učebnica, ktorú môžem využívať, či sa s ňou stotožním, alebo ju radšej obídem, atď. To sa však nedá zvládnuť za osemhodinový pracovný čas. Pracujeme aj cez dovolenku, od začiatku reformy sme prepracovaní a atmosféra na pracovisku je napätá. Mnohým kolegom a kolegyniam to nalomilo zdravie, trpia tým aj naše rodiny. Práve tieto negatívne zmeny ma vedú k presvedčeniu, že reforma nebola dostatočne pripravená na spustenie.

Ľubica Černáková, Gymnázium Šahy

Reforma nepriniesla veľké možnosti, ktoré sme sa však snažili v maximálnej miere využiť. Súčasťou nášho školského vzdelávacieho programu sa stali nové predmety. Začali sme učiť základy administratívy, finančnú gramotnosť, aplikovanú ekonómiu a úvod do sveta práce ako súbor predmetov, ktoré by mali našich absolventov pripraviť na praktický život, na vstup na trh práce. Očakávali sme však väčší priestor pri tvorbe Školského vzdelávacieho programu, pri tvorbe obsahu jednotlivých predmetov, aby mala škola napriek tomu, že poskytuje všeobecné vzdelanie, skutočnú možnosť odlíšiť sa. Učitelia, ktorí chceli využívať moderné metódy, využívať IKT alebo zážitkové učenie, mali tieto možnosti aj pred reformou. Naše očakávania reforma vysoko prevýšila v rozvoji byrokracie...

Ivana Frívaldská, Pedagogická a sociálna akadémia Turčianske Teplice

Od začiatku školskej reformy sa u nás na škole nič výrazné nezmenilo. Urobili sme školské vzdelávacie programy, na ktorých stále pracujeme. Oprášili sme staronové metódy, dali ich do požadovanej formy, tabuliek, stanovili si ciele...a učíme. Ako? Vo väčšine prípadov tak, ako aj predtým. Kto nás, učiteľov, pripravil na reformu? Kto nám pomáha, radí?

Nepostačujúce materiálne vybavenie, učenie bez učebníc, diktovanie poznámok, len tri dataprojektory na 39 učiteľov, škola má prístup na internet len v dvoch počítačových učebniach, 30 žiakov v triede, v triede len lavice, stoličky, klasická tabuľa, krieda a dosť. Kde je tá reforma? Na papieri určite. V reálnej škole chýba. Reforma priniesla aj zvýšenie byrokracie – množstvo štatistík, hlásení... Učiteľ sa cíti oveľa viac zviazaný. Naplánované vyučovacie hodiny na štyri roky dopredu, s presne určenými metódami a organizačnými formami, musia byť na hodine použité. Spontánna tvorivosť učiteľa je v úzadí.

Nové, atraktívnejšie vyučovacie predmety sme nezavádzali, keďže je to zatiaľ v praxi skôr o tom, aby súčasní učitelia mali úväzky, aby sme nemuseli nikoho prepustiť, a nie o inovovaní a zatraktívňovaní. Aj by sme inovovali, ale za čo? Škola nemá peniaze.

2. Ako ste zaviedli multikultúrnu výchovu (MKV) do vyučovacieho procesu?

Dana Jarošová, ZŠ s MŠ Rudolfa Hečku, Dolná Súča

Keby jediným zdrojom, z ktorého môžeme pri nej vychádzať, bol štátny vzdelávací program, asi by sme nič zmysluplné nevytvorili. Mne veľmi pomohlo, že som minulý rok absolvovala vzdelávací modul Multikultúrna výchova prostredníctvom Nadácie Milana Šimečku. V kurze som si vytvorila obraz, ako asi a z ktorého konca uchopiť túto neľahkú tému. Kvalifikovaní lektori ma usmernili ako a kde čerpať materiály, ako vôbec nazerať na danú problematiku.

V školskom vzdelávacom programe sme u nás v 1. a 2. ročníku zaviedli jednu hodinu etickej a regionálnej výchovy týždenne. Etická výchova je prostriedok, ktorým vedieme deti k tolerancii, empatii, k prosociálnosti. Nemáme ju len ako alternatívu s náboženstvom, ale ako osobitný predmet. Na regionálnej výchove spoznávame prírodu a kultúru nášho regiónu cez rodinu, školu, dedinu a okolité obce. Kladieme dôraz na rozvoj vnímania a chápania kultúrnej rozmanitosti. MKV sme zaradili do plánov jednotlivých výchov a do slovenského jazyka a literatúry, hlavne do čítania. Implementácia MKV a jej plánovanie sú stále otvorené, v rámci metodických združení si vymieňame skúsenosti a hľadáme tú najlepšiu cestu, ktorou sa vybrať.

Ľubica Černáková, Gymnázium Šahy

Začleňovanie prierezových tém do vyučovacieho procesu vo veľkej miere závisí od konkrétneho učiteľa, ale aj od obsahu vyučovacieho predmetu. Prvákov a druhákov učím etickú výchovu. Zisťovala som si, či sa venujú na ostatných predmetoch aj MKV, aby som si vedela pripraviť obsah a metódy. Nechcem predsa hovoriť o tom istom, používať rovnaké metódy ako kolegovia. Výsledok? Témy MKV sú na našej škole reálnou súčasťou humanitných predmetov, vyučovania jazykov, umenia a kultúry, dejepisu i chémie, biológie, matematiky. V posledných rokoch stúpa aj množstvo metodických materiálov, ktoré sú bežne dostupné na internete i v tlačenej podobe, ba aj vzdelávania pre učiteľov v tejto oblasti. MKV sa dá preto krásne implementovať do všetkých predmetov.

Ivana Frívaldská, Pedagogická a sociálna akadémia Turčianske Teplice

Stredné odborné školy nemajú prierezové témy, a tým ani povinnosť zavádzať multikultúrnu výchovu. Jej zavedenie závisí od konkrétnych učiteľov, v mojom prípade odo mňa ako absolventky multikultúrneho vzdelávania a koordinátorky výchovy k ľudským právam na škole. Nakoľko učím predmety, do ktorých sa multikultúrna výchova dá zaradiť, a ja som ju aj zaradiť chcela, máme ju implementovanú v spoločenskovedných predmetoch napríklad v sociológii, ale aj v etickej a náboženskej výchove. Akceptovanie ľudí s iným svetonázorom, rešpekt a úcta k iným rasám, etnikám, život detí v rozvojových krajinách, kultúra a subkultúry, súčasné problémy spoločenského života, sú len niektoré z tém, v ktorých nachádzame prvky multikultúrneho pôsobenia na žiakov. Zážitkové aktivity, filmy, diskusie na triednických hodinách, zbierky na pomoc deťom v Afrike, na Haiti, spolupráca s OZ Človek v ohrození, Fair Trade Slovakia, UNICEF, dopĺňajú mozaiku našich snáh o sprostredkovanie života iných kultúr, o ich akceptovanie, pochopenie a ochotu v rámci svojich možností pomôcť.

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.