Téma mesiaca
Svetové Vianoce
Zaskočili nás opäť ako slovenských cestárov sneženie? Slávia ich iba kresťania? Ako ich vnímajú a oslavujú ľudia v iných krajinách? Čo si myslia o nás a naších oslavách?
Na inom konci planéty
Ako už v tejto časti roka býva dobrým zvykom, opäť sa blížia najvýznamnejšie kresťanské sviatky.
Bara Din Mubarik
Veselé Vianoce – O zúčastňovaní sa na šťastí druhých.
Le giang sinh – Noel. Vianoce.
Každý deň budú vraj Vianoce / Ticho šepkajú ľudia po vonku / Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva / iba kamienok či sladkú salónku.
Vianoce v čiernej Afrike sú bez snehu, ale pestrejšie
Štedrovečerné menu, vianočné stromčeky, pod nimi darčeky a návšteva polnočnej svätej omše. Hoci odlišný kontinent, bez niektorých vecí si ľudia Vianoce nevedia už ani predstaviť. Bez ohľadu na to, či v Európe alebo v Afrike.
Vianoce u nás neoslavujeme
Vianoce sa spájajú s mojím detstvom. Nemal som viac ako sedem rokov, keď som dostal od môjho strýka, ktorý študoval v Rusku, stromček.
Anketa o tom, čo priniesol rok 2011
Respondentov pôsobiacich v treťom sektore sa multikulti pýtalo, ako hodnotia udalosti roku uplynulého a čo si želajú do toho nadchádzajúceho.
Vyjadrite sa k Vianociam
Strávili ste ich už v prostredí, kde sa oslavujú úplne inak než vo vašej vlasti, prípadne sa neoslavujú vôbec?
Spravodaj
Anketa o tom, čo priniesol rok 2011
Respondentov pôsobiacich v treťom sektore sa multikulti pýtalo, ako hodnotia udalosti roku uplynulého a čo si želajú do toho nadchádzajúceho.
1. Čo pokladáte za najdôležitejšie multikulti udalosti roka 2011?
Janette Maziniová, aktivistka, vedúca Oddelenia rozvoja práce s mládežou v IUVENTE
Asi najviac ma prekvapil otvorený prístup politikov k organizácii tohtoročného Dúhového pochodu (PRIDE). Vnímala som to ako prvý krok k akceptácii inakosti na Slovensku.
Peter Dráľ, Nadácia Milana Šimečku, venuje sa migrácii, menšinám, etnicite a nacionalizmu
Z medzinárodného hľadiska bola najvýznamnejšia „multikultúrna“ udalosť jednoznačne tragická – vyčíňanie fanatického vraha v Nórsku, ktoré za sebou nechalo veľmi veľa obetí, bolesti a utrpenia. Paradoxne možno vyznie, že tá istá udalosť priniesla zároveň najsilnejší pozitívny moment. Spôsob, akým boli obyvatelia krajiny schopní prejaviť solidaritu, pomoc a spoluprácu – a to naprieč sociálnymi, politickými a kultúrnymi vrstvami – bola znakom nielen multikultúrnej, ale predovšetkým obyčajnej ľudskej vyspelosti. Spôsob, akým dokázali členovia nórskej kráľovskej rodiny, premiér aj predstavitelia opozície zareagovať, je skvelým príkladom toho, ako na hodnoty slobody, otvorenosti a rešpektovania inakosti nezanevrú, ale ich naopak posilnia.
Udalosti, ktoré poznačili domáce spoločenské prostredie našťastie neboli tak masívne a tragické a nanešťastie ani pozitívne. Práve naopak, „drobnosti“ typu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, nová migračná koncepcia či zákon o pobyte cudzincov, návrh zákona o hmotnej núdzi, novela zákona o rodičovskom príspevku či obecnom zriadení (možnosť rozdelenia multietnických obcí) reprezentujú čriepky politického populizmu, občianskej nevyzretosti a „národnej“ zakomplexovanosti. Aj vďaka nim slovenská politická reprezentácia a pasívni občania systematicky prispievajú k tomu, aby bolo všetko „iné“ odsúvané na okraj, stigmatizované a potenciálne radikalizované. Tým si ochrancovia „tých pravých“ hodnôt paradoxne privolávajú to, od čoho nás podľa vlastného presvedčenia chcú uchrániť.
2. Čo by ste si želali, aby sa stalo v oblasti multikulturalizmu v roku 2012?
Janette Maziniová, aktivistka, vedúca Oddelenia rozvoja práce s mládežou v IUVENTE
Aby vláda, zostavená po marcových voľbách, otvorila riešenie ťažkých otázok súvisiacich so zmenou vzdelávacieho prístupu k „iným“ deťom. Pod inakosťou si každý môže predstaviť akúkoľvek odlišnosť – pôvod, kultúra, náboženstvo, ekonomická situácia, prostredie. AK by sa toto moje želanie splnilo, právom by sme si mohli povedať, že Slovensko robí prvé kroky k multikultúrnej spoločnosti.
Peter Dráľ, Nadácia Milana Šimečku, venuje sa migrácii, menšinám, etnicite a nacionalizmu
Čokoľvek, čo sa bude vymykať prevládajúcemu odmietaniu skutočnej aj domnelej odlišnosti. Čokoľvek, čo nebude rozmanitosť považovať za hrozbu, ale prirodzené východisko, na ktorom možno stavať. Čokoľvek, čo ukáže, že odlišní ľudia dokážu spolu zdieľať spoločný priestor spravodlivo a vo vzájomnej úcte. A nech sa takéto veľké a ambiciózne „čokoľvek“ radšej rozmení na mnoho drobných skúseností, ktoré pozitívne zasiahnu do života mnohých ľudí.
Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.


