Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Anketa o vlastenectve

10 odpovedí 5 odborníkov a odborníčok na 2 otázky k vlasteneckému zákonu.


1. Ako hodnotíte návrh zákona o podpore vlastenectva z dielne SNS?


Radovan Geist, Euractiv

Návrh má samozrejme dva rozmery, prvý je politický. Bez ohľadu na x-stranové politické a volebné programy, SNS oslovuje voličov v podstate jedinou témou – nacionalizmom, prifarbeným šovinizmom a xenofóbiou. Samozrejme nie je v tom spomedzi slovenských politických strán jediná, ale jediná (z dôležitejších strán) na tom stavia svoju politickú identitu. Vstup do vládnej koalície so SMER-om možno ponúkol niektorým členom SNS vítanú príležitosť „uspieť“, strana ako taká však pozíciu vo vláde nezvládla. Ak k tomu pripočítame rôzne aktuálne kauzy, je jasné, že s blížiacimi sa voľbami potrebuje SNS vykázať „svojmu“ voličovi aktivitu. Do tohto bodu by sme to možno mohli vnímať neutrálne, vážne sú však následky návrhu. Snaha schvaľovať „zákon o vlastenectve“ totiž evokuje pocit, že je na Slovensku „vlastenectvo“ – identifikácia sa občanov so svojim štátom, čí „lojalita“ – niekým alebo niečím ohrozované. Je prirodzené, že takáto atmosféra SNS politicky vyhovuje, pre spoločnosť je však nebezpečná.


Zuzana Kusá, Slovenská akadémia vied

Zákon sa opiera o tradicionalistické chápanie vytvárania spoločnej väzby, ktoré pripisuje kľúčovú úlohu obradom potvrdzovania vzťahu jednotlivca k celku, symbolickým reprezentáciám celku a ich intenzívnejšiemu zapojeniu do každodenného života. Je fakt, že tak ako je to so všetkým, čo sa opakuje, aj v tomto prípade sa po čase stane predpísané konanie obvyklé, bude sa vnímať ako správne, slušné a ľudí bude skôr vyrušovať jeho neprítomnosť (napr. ak hudba nebude predelom dňa alebo ak sa občianske preukazy „len tak rozdajú“). Kým však nastane „zobvyklenie“, veľa ľudí bude vnímať nové rituály (sľuby, hymnu pred vyučovaním a pod.) ako zasahovanie a nenáležitú disciplináciu. Je takmer isté, že ich zavádzanie sa bude dlhý čas spochybňovať a asi medzi ľudí vnesie viac rozkolu ako úcty k spoločnej vlasti. Bolo by chybou vidieť v tom dôkaz, že sme v porovnaní s inými mizerní vlastenci. Ide o to, že sme oveľa slobodnejší a kritickejší k autoritám ako boli obyvatelia iných krajín v časoch, keď sa v nich zavádzali podobné rituály. Vtedy bežná pokora a podriadenosť voči autoritám dovolili oveľa ľahšie zavádzať podobné inovácie.


Klára Orgovánová, Rómsky inštitút

Zákon, ktorý má vyvolávať vyššie city a vplývať na vedomie ľudí, by mali predkladať iba ľudia, ktorí sú príkladom morálky a nositeľmi skutočných hodnôt a nie xenofóbni a zištní vlastenci. Venovala som mu minimálnu pozornosť. Ak by ho parlament prijal, veľmi pravdepodobne by som ho nedodržiavala.


Kálmán Petőcz, Fórum inštitút pre výskum menšín

Návrh zákona považujem za zúfalý pokus pozitívne sa zviditeľniť vo volebnej kampani. Negatívne sa totiž SNS zviditeľnila už nadmieru.


Laco Oravec, Nadácia Milana Šimečku

Z čisto obsahové hľadiska sa dá tento návrh zákona považovať za pomerne mierny, až na niektoré bizarnosti. Na túto iniciatívu však, podľa môjho názoru, treba nazerať cez prizmu motívov. A poznajúc Slovenskú národnú stranu som presvedčený, že toto nie je progresívna snaha o spoločenskú sebareflexiu a príspevok k budovaniu medzikultúrneho dialógu, ale len lacná, či až úbohá demonštrácia pocitu etnickej nadradenosti. Myslím si, že v tomto prípade nie je namieste odmietať zákon, ale skôr odmietnuť podhubie, z ktorého sa zrodil.



2. Potrebuje vlastenectvo podporu zo strany štátu?


Radovan Geist, Euractiv

Tým sa dostávame k druhému rozmeru návrhu. Okrem nebezpečného a zbytočného vytvárania deliacich čiar, je podľa mňa neprijateľný ešte z jedného dôvodu – obracia vzťah medzi občanom a štátom. Implicitne hovorí, že nie štát sa má uchádzať o lojalitu svojho občana tým, že mu vytvára podmienky na dôstojný život, rešpektuje a chráni jeho práva, atď., ale občan musí dokazovať štátu svoju vernosť. Už ani nehovoriac o tom, že hranica medzi vynucovaním si vlastenectva a presadzovaním nekritizovatelnosti štátnych inštitúcií, či dokonca konkrétnych politikov, je príliš tenká deliaca čiara. To je odpoveď na druhu otázku: štát môže podporovať „vlastenectvo“ svojich občanov (podmienky na dôstojný život, rešpektovanie a ochrana práv...), nie si ho však vynucovať.


Zuzana Kusá, Slovenská akadémia vied

Myslím, že potrebuje, ale nie v zmysle tradicionalistickej obradovej koncepcie, ktorá posväcuje „celok“. Slovenská spoločnosť potrebuje posilniť rovnostársku etiku občianskych vzťahov (výchovou k nenadraďovaniu sa, k úcte a kooperácii so spoluobčanmi bez ohľadu na ich majetok, etnicitu či vek) a taktiež potrebuje posilniť vlastenectvo v procedurálnom chápaní (participačné procedúry), ktoré vychádza z poznania, že ľudia si cenia členstvo v tých kolektivitách, kde podľa nich vládnu spravodlivé pravidlá, a v ktorých dokážu ovplyvňovať vlastnú aj spoločnú budúcnosť.


Klára Orgovánová, Rómsky inštitút

Myslím si, že neexistuje presná definícia vlastenectva, a aj preto sa môže jeho podpora zo strany štátu stať nástrojom manipulácie a propagandy. Nedávna história je dôkazom, že je to vždy nebezpečné.


Kálmán Petőcz, Fórum inštitút pre výskum menšín

K tomu, aby ste boli vlastencom, musíte mať vlasť, čiže štát, ktorý je aj Vaším prívetivým domovom a nie dŕžavou úzkej skupiny ľudí, ktorí seba samých stotožňujú so štátom a ešte navyše cynicky vyžadujú, aby k nim ostatní občania boli „lojálni“, čiže aby ich adorovali a milovali. Také niečo sme tu už mali. Štát by mal byť pre ľudí a nie ľudia pre štát. Osobitne sa to týka Neslovákov, občanov Slovenskej republiky. Zo zákona prikazovať trebárs etnickým Maďarom, aby rapotali preambulu slovenskej ústavy ("My, národ slovenský") a povinne každý týždeň spievali súčasnú štátnu hymnu ("zastavme ich bratia, Slováci ožijú"), je minimálne ľudsky necitlivé. Najväčšia podpora vlastenectva zo strany štátu by mala spočívať v tom, aby fungoval dobre, aby v ňom platilo právo a spravodlivosť a aby zabezpečil rovnaké šance pre všetkých svojich občanov, bez toho, aby zbytočne zasahoval do ich životov, napríklad aj takýmto zákonom. Pokiaľ však ide o pozitívny vzťah k tomu kúsku zeme, na ktorom sa nachádza Slovensko, k ľuďom, ktorí tu žijú, k slovenskému národu, slovenskej kultúre a slovenskému jazyku - popri vlastnom jazyku a kultúre, to je úplne iná vec. V tomto zmysle som vlastencom. K tomu však nepotrebujem zákon z dielne SNS.


Laco Oravec, Nadácia Milana Šimečku

Možno by aj mohol a mal. Ale zmysluplná podpora vlastenectva si asi žiada vyspelú spoločnosť a rozumnú výkonnú i zákonodarnú moc. A čisto z preventívnych až sebazáchovných dôvodov by som momentálne asi presadzoval prístup, aby štát radšej nič nepodporoval, až kým sa to nenaučí robiť dobre, demokraticky a pluralisticky.


Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.