Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Anketa pre utečencov, prečo prišli na Slovensko a ako tu žijú

Piatich ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy, sme sa opýtali, ako sa im žije na Slovensku, ako sa sem dostali a ako by chceli žiť v budúcnosti.

Vzhľadom na pomerne malý počet utečencov žijúcich na Slovensku sme sa rozhodli v záujme ochrany ich súkromia robiť rozhovory anonymne.


1. Kedy ste prišli a čo ste zažili odvtedy, čo ste na Slovensku?


Žena, Irán, žiadateľka o azyl

To je dlhší príbeh. Na Slovensko sme prišli v roku 2007. Bola som mesiac v tábore v Mikuláši. Dva týždne sme boli v Rohovciach. Niekoľko mesiacov sme boli v Gabčíkove, aby sme po roku mohli dostať povolenie pracovať. Potom sme našli prácu v Trnave. Neskôr sme dali výpoveď, lebo sme našli miesto v Nitre. Dva a pol roka sme bývali v Nitre a potom som išla robiť tlmočníčku do Humenného. No a teraz som v Bratislave.


Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl

Na Slovensku som najskôr prišiel do Humenného, pred dvoma mesiacmi. Teraz žijem v utečeneckom tábore v Rohovciach a som tu už takmer 45 dní.


Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl

Toto je môj štvrtý mesiac na Slovensku, prišiel som vo februári. Žijem v Rohovciach a život tu nie je veľmi ľahký.


Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou

Na Slovensko som prišiel v októbri 2011. Najskôr som bol asi 20 dní v tábore v Humennom a potom ma poslali do Rohoviec. V Rohovciach som bol 2 mesiace, kým som dostal doplnkovú ochranu. Potom ma v decembri poslali do Bratislavy. Medzitým mi kamarát povedal o možnosti robiť tlmočníka v Humennom, tak som tam išiel pracovať na 4 mesiace. V apríli som s touto prácou skončil a odvtedy som v Bratislave.


Muž, Irán, s udeleným azylom

Na Slovensko som prišiel pred tromi rokmi. Bol som v Humennom a potom v Opatovskej Novej Vsi. Bol som tam akurát 15 dní, keď mi bol udelený azyl a potom som sa presťahoval do Zvolena. Tam som bol pol roka v jednom byte, keď ma poslali do Košíc, kde som rok študoval. Teraz som sa presťahoval do Bratislavy a začínam pracovať.


2. Aká bola vaša motivácia odísť z domova?


Žena, Irán, žiadateľka o azyl

Dôvodom bolo ohrozenie života. Hrozilo nám nebezpečenstvo a my sme museli opustiť krajinu, manžel a ja s ním.


Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl

Jediná vec, pre ktorú som musel opustiť Afganistan, boli bezpečnostné problémy. Je veľmi ťažké pracovať tam pre medzinárodnú organizáciu. Keď pre ňu pracujete, je tam veľa ľudí, ktorí z toho nie sú práve najšťastnejší. Považujú nás totiž za nebezpečenstvo pre krajinu, ľudí a náboženstvo. Ja som sa staral iba o svoju rodinu, takže som sa musel ubezpečiť, že budú v bezpečí. A teda som musel utiecť.


Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl

Môj otec je politik a ja som jeho jediné dieťa. V Kamerune som študoval a býval na internáte. Jednu noc, keď som tam nebol, nám vyrazili dvere a zobrali všetkých z izby. Ja som tam vtedy nebol. Vtedy sa môj otec rozhodol, že ma pošle na Ukrajinu. Na Ukrajine som normálne študoval a minulý október som zrazu stratil s otcom kontakt. No a keď som ako študent kvôli tomu prestal platiť školné, hrozilo mi, že ma vrátia späť do Kamerunu. Preto som sa rozhodol utiecť na Slovensko.


Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou

Ja som bol v Somálsku a tam bola vojna. Najskôr som študoval šesť rokov na Ukrajine a keď som sa vrátil do Somálska, teroristická organizácia, ktorá tam pôsobí, sa začala zaujímať o to, odkiaľ som sa vzal v nemocnici. Chceli, aby som s nimi spolupracoval. To som ja ale nechcel, bál som sa. Nakoniec som musel utiecť.


Muž, Irán, s udeleným azylom

Zmenil som náboženstvo. Bol som moslimom, ale konvertoval som na kresťanstvo. A iránska polícia sa ma snažila nájsť a ja som teda opustil Irán.


3. Mali ste nejaké očakávania predtým, ako ste prišli na Slovensko? Aké sú vaše skúsenosti na Slovensku? Prekrývali sa s očakávaniami?


Žena, Irán, žiadateľka o azyl

Uf, ja som nemala žiadnu predstavu. Ja som nechcela ani odísť z krajiny, bola som spokojná, takže som vôbec nevedela, ako to vonku vyzerá. Myslela som si ale, že nás ľudia normálne príjmu, keď požiadame o pomoc. Ľudia aj pomohli, ale nebolo to také, ako som si myslela. Tie podmienky boli vážne strašné. Hlavne v tábore. Ja som vlastne ani nevedela, že tábory existujú. Ale keď ma dali do tábora, pomyslela som si, či som azda urobila niečo zlé, keď ma dali do väzenia?


Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl

Vedel som, že bude veľmi ťažké a bolestivé, keď budem preč od svojej rodiny, ale keďže bezpečie všetkých bolo prvoradé, city museli ísť bokom. Takisto som vedel, že začať niečo úplne od začiatku je nesmierne náročné a potrebuje to čas a trpezlivosť. Zažil som tu veľa dobrých vecí. A uvidím, čo v budúcnosti príde.


Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl

Nie, nič som si nepredstavoval. Keď si niečo plánuješ, tak máš nejaké očakávania a obraz v hlave, čo bude. Ja som ale nikdy neplánoval opustiť Kamerun. Teraz sa bojím, lebo človek vlastne ani nevie, čo sa s ním stane. Všetko zverujem do rúk Božích, lebo neviem, čo so mnou bude zajtra.


Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou

Nemal som žiadne očakávania. Tu sa mi páčil spôsob, ako so mnou všetci zaobchádzali. Bol som spokojný aj v Rohovciach. Mne sa život na Slovensku páči. Páči sa mi atmosféra aj ľudia. To je dôležité.


Muž, Irán, s udeleným azylom

Nemal som vôbec žiadnu predstavu, kam pôjdem, ani ako to tam bude vyzerať. Začal som od nuly, od ťažkého života. Bolo pre mňa ťažké začať sa učiť nový jazyk, spoznávať nových ľudí.


4. Keby ste mali moc rozhodnúť, čo by bolo o rok, čo by to bolo? Ako si predstavujete život o rok?


Žena, Irán, žiadateľka o azyl

Keby mi zaručili, že sa mi nič nestane, keď sa vrátim domov, tak sa hneď vrátim do Iránu. Tam mám totiž svoju krajinu, tam nie som cudzinka, mám tam svojich priateľov, rodičov, mám tam niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť, komu môžem veriť, kto mi môže pomôcť, proste všetko. Ja ako žena sa tam budem mať lepšie. Keď si predstavím, že tu budem do sedemdesiatky pracovať, kým neumriem... (smiech).


Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl

Pokračoval by som so vzdelávaním sa. A chcem pokračovať nielen v angličtine, rád by som sa učil aj iné jazyky – a ako prvý sa musím naučiť slovenský jazyk, keď som teraz na Slovensku. Potom by som sa chcel učiť nemecky, a pokračoval by som s francúzštinou. A rád by som pracoval ako prekladateľ pre nejakú mimovládnu organizáciu.


Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl

O rok by som rád študoval... A potom by som rád dostal diplom a našiel si prácu a neskôr si založil rodinu.


Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou

Chcem pracovať v nemocnici ako špecialista. Zatiaľ sa učím jazyk, lebo to je najdôležitejšie, nemôžem predsa rozprávať po anglicky s lekármi ani s pacientmi. Chcel by som bývať v byte, teraz bývam na ubytovni. Chcel by som proste žiť.


Muž, Irán, s udeleným azylom

Najradšej by som študoval. Problémom je, že keď budem študovať, nemôžem pracovať, keď budem pracovať, nemôžem študovať. Štúdium je pre mňa veľmi dôležité a zubárstvo je ťažký odbor.



Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.