Téma mesiaca
8. ročník [fjúžn] * zvláštne vydanie
18. apríla štartuje 8. ročník festivalu [fjúžn], ktorý bol kedysi známy ako Týždeň nových menšín. Tradičným sprievodcom k festivalu je Spravodaj, ktorý vás nielen oboznámi s programom, ale dúfame, že ponúkne zaujímavé čítanie, ktorým si môžete krátiť chvíle čakania na ďalšie podujatie. Multikulti tentoraz prináša všetky články Spravodaja jednotlivo, ako aj ich úplné znenie, ktoré sa do tlačenej podoby Spravodaja nezmestilo.
O myšacej diere
Možno si ešte spomínate na minuloročnú „zebru“ z vizuálu [fjúžn]. Uplynul rok a pred nami je ďalší ročník festivalu nových menšín, ktorý už po ôsmykrát pripravila Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s množstvom partnerských organizácií.
Poézia domova
Spravodaj tento rok pretkáva výber básní. Každá z nich vznika v inom období a v inom kúte sveta, spája ich ústredná téma tohtoročného festivalu - domov.
Žena a život (doma)
Šiestim multikulti ženám sme položili rovnakú otázku: Kde sa cítite ako doma? Z ich odpovedí vznikla koláž podnetných miniesejí, ktoré odpovedajú nielen na našu otázku.
Jampa a Sonam
Jampa a Sonam prišli na Slovensko v roku 2010. S jedinými dvoma Tibeťanmi žijúcimi na Slovensku sme sa o ich domove pozhovárali vo vskutku netradičnej atmosfére zasneženej Kvetnej nedele v ubytovni, kde obaja bývajú. Chlapci si metelicu za oknami ich izby pochvaľovali, vraj im pripomína počasie v Tibete. Fotografie Patrícia Kvasňovská
Na Vianoce som väčší kresťan než môj sused
Azim Farhadi pochádza z Afganistanu, ale polovicu svojho života strávil na Slovensku. Naučil sa jazyk, vyštudoval žurnalistiku a dnes sa venuje integrácii cudzincov. Rozprávali sme sa s ním o odchode z Afganistanu, súčasnej situácii v jeho rodnej krajine a na Slovensku, ale aj o vzťahoch Slovákov a cudzincov.
Naši (noví?) susedia
Pred troma rokmi Benoit Fricard, jeho manželka Audrey Barboteau a ich dve dcéry Suzanne a Louise prišli na Slovensko. Benoit je vedúcim oddelenia plastov pre strednú a východnú Európu firmy BASF, Audrey je učiteľkou francúzštiny a nemčiny, hovorí však aj po rusky a slovensky, dcéry sú školáčky. Spoznávame sa ako susedia, priatelia, rodičia, deti. O domove sa rozprávame často, a vďaka vzájomnej výmene pocitov, myšlienok či vecí si uvedomujeme svoje vlastné hranice, ktoré sa nedajú nazvať inak, než fúzia (fjúžn?).
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) spojila slovenské rodiny a rodiny migrantov
V nedeľu 18. novembra 2012 sa v deviatich mestách a obciach na Slovensku stretlo 32 slovenských rodín a rodín migrantov, ktorí žijú na Slovensku. Na každom stretnutí sa zúčastnila jedna slovenská rodina a jedna rodina migrantov, pričom jedna stretnutie hostila a pripravila nedeľný obed a druhá prišla na návštevu. Stretnutí sa spolu zúčastnili rodiny migrantov z 11 krajín.
Ako sa obchoduje s neobchodovateľným
S Petrou Ezzeddine Lukšíkovou a Zuzanou Sekerákovou Búrikovou o au pair, pestúnkach a opatrovateľkách.
Priestory, chute a vône domova (Slováci a Slovenky v Írsku)
Írska republika bola po roku 2004, spolu s Veľkou Britániou, jednou z najobľúbenejších pracovných destinácií slovenských migrantov a migrantiek (Bahna, 2011). Hoci mnohí sa po vypuknutí finančnej krízy v roku 2007 vrátili na Slovensko, v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 až 10 801 Slovákov a Sloveniek oficiálne deklarovalo, že dlhodobo žijú v Írsku, čo znamená nárast o vyše 33% oproti sčítaniu z roku 2006 (www.cso.ie). Najviac Sloveniek a Slovákov žije v hlavnom meste Dubline a v Corku. Vďaka cenovo dostupným a dobre fungujúcim telekomunikačným technológiám a dopravnej infraštruktúre môžu udržiavať intenzívny fyzický aj sprostredkovaný kontakt s domovskou krajinou, a tým vlastne fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch. Takáto migrácia sa označuje ako transnacionálna a je pre ňu charakteristické, že „vzťahy a prepojenia s kolektivitami fungujúce na diaľku môžu byť silnejšie než identity zakotvené v konkrétnych jasne ohraničených priestoroch“ (Lewitt, Waters, 2002, s. 7, in Deaux, 2006).
Domov, to sú šperky
Alica, Aaliyah, Amica, Abigail, Agáta, Alena, Adél, Adora a Adeva je deväť žien. Každá z nich je časťou jednej ženy v pohybe, zhodou okolností v krajine, ktorá sa označuje aj ako slovenská. Ich mená pochádzajú od rodičov, čo radi pozerali televízne seriály z prostredia inej kultúry, a preto nijaká z nich nemá meno krajiny svojich predkov. Všetky začínajú prvým písmenom abecedy, pretože pochádzajú z rodu Amazoniek. Jedna z verzií mýtu o Amazonkách hovorí, že týmto ženám išlo predovšetkým o slobodný domov. Až potom, čo ich susedné kmene nevedeli zniesť slobodu, ktorú tento domov mal, začali sa brániť. Preto sa Amazonky dodnes omylom považujú za bojovníčky. Je to však naopak, Amazonky boli vedmy, ktoré vedeli, že domov bol pokladom vtedy, ak bola ľudská celá krajina. Preto majú potomkov v každej z krajín Zeme.
Spravodaj
Anketa pre utečencov, prečo prišli na Slovensko a ako tu žijú
Piatich ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy, sme sa opýtali, ako sa im žije na Slovensku, ako sa sem dostali a ako by chceli žiť v budúcnosti.
Vzhľadom na pomerne malý počet utečencov žijúcich na Slovensku sme sa rozhodli v záujme ochrany ich súkromia robiť rozhovory anonymne.
1. Kedy ste prišli a čo ste zažili odvtedy, čo ste na Slovensku?
Žena, Irán, žiadateľka o azyl
To je dlhší príbeh. Na Slovensko sme prišli v roku 2007. Bola som mesiac v tábore v Mikuláši. Dva týždne sme boli v Rohovciach. Niekoľko mesiacov sme boli v Gabčíkove, aby sme po roku mohli dostať povolenie pracovať. Potom sme našli prácu v Trnave. Neskôr sme dali výpoveď, lebo sme našli miesto v Nitre. Dva a pol roka sme bývali v Nitre a potom som išla robiť tlmočníčku do Humenného. No a teraz som v Bratislave.
Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl
Na Slovensku som najskôr prišiel do Humenného, pred dvoma mesiacmi. Teraz žijem v utečeneckom tábore v Rohovciach a som tu už takmer 45 dní.
Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl
Toto je môj štvrtý mesiac na Slovensku, prišiel som vo februári. Žijem v Rohovciach a život tu nie je veľmi ľahký.
Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou
Na Slovensko som prišiel v októbri 2011. Najskôr som bol asi 20 dní v tábore v Humennom a potom ma poslali do Rohoviec. V Rohovciach som bol 2 mesiace, kým som dostal doplnkovú ochranu. Potom ma v decembri poslali do Bratislavy. Medzitým mi kamarát povedal o možnosti robiť tlmočníka v Humennom, tak som tam išiel pracovať na 4 mesiace. V apríli som s touto prácou skončil a odvtedy som v Bratislave.
Muž, Irán, s udeleným azylom
Na Slovensko som prišiel pred tromi rokmi. Bol som v Humennom a potom v Opatovskej Novej Vsi. Bol som tam akurát 15 dní, keď mi bol udelený azyl a potom som sa presťahoval do Zvolena. Tam som bol pol roka v jednom byte, keď ma poslali do Košíc, kde som rok študoval. Teraz som sa presťahoval do Bratislavy a začínam pracovať.
2. Aká bola vaša motivácia odísť z domova?
Žena, Irán, žiadateľka o azyl
Dôvodom bolo ohrozenie života. Hrozilo nám nebezpečenstvo a my sme museli opustiť krajinu, manžel a ja s ním.
Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl
Jediná vec, pre ktorú som musel opustiť Afganistan, boli bezpečnostné problémy. Je veľmi ťažké pracovať tam pre medzinárodnú organizáciu. Keď pre ňu pracujete, je tam veľa ľudí, ktorí z toho nie sú práve najšťastnejší. Považujú nás totiž za nebezpečenstvo pre krajinu, ľudí a náboženstvo. Ja som sa staral iba o svoju rodinu, takže som sa musel ubezpečiť, že budú v bezpečí. A teda som musel utiecť.
Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl
Môj otec je politik a ja som jeho jediné dieťa. V Kamerune som študoval a býval na internáte. Jednu noc, keď som tam nebol, nám vyrazili dvere a zobrali všetkých z izby. Ja som tam vtedy nebol. Vtedy sa môj otec rozhodol, že ma pošle na Ukrajinu. Na Ukrajine som normálne študoval a minulý október som zrazu stratil s otcom kontakt. No a keď som ako študent kvôli tomu prestal platiť školné, hrozilo mi, že ma vrátia späť do Kamerunu. Preto som sa rozhodol utiecť na Slovensko.
Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou
Ja som bol v Somálsku a tam bola vojna. Najskôr som študoval šesť rokov na Ukrajine a keď som sa vrátil do Somálska, teroristická organizácia, ktorá tam pôsobí, sa začala zaujímať o to, odkiaľ som sa vzal v nemocnici. Chceli, aby som s nimi spolupracoval. To som ja ale nechcel, bál som sa. Nakoniec som musel utiecť.
Muž, Irán, s udeleným azylom
Zmenil som náboženstvo. Bol som moslimom, ale konvertoval som na kresťanstvo. A iránska polícia sa ma snažila nájsť a ja som teda opustil Irán.
3. Mali ste nejaké očakávania predtým, ako ste prišli na Slovensko? Aké sú vaše skúsenosti na Slovensku? Prekrývali sa s očakávaniami?
Žena, Irán, žiadateľka o azyl
Uf, ja som nemala žiadnu predstavu. Ja som nechcela ani odísť z krajiny, bola som spokojná, takže som vôbec nevedela, ako to vonku vyzerá. Myslela som si ale, že nás ľudia normálne príjmu, keď požiadame o pomoc. Ľudia aj pomohli, ale nebolo to také, ako som si myslela. Tie podmienky boli vážne strašné. Hlavne v tábore. Ja som vlastne ani nevedela, že tábory existujú. Ale keď ma dali do tábora, pomyslela som si, či som azda urobila niečo zlé, keď ma dali do väzenia?
Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl
Vedel som, že bude veľmi ťažké a bolestivé, keď budem preč od svojej rodiny, ale keďže bezpečie všetkých bolo prvoradé, city museli ísť bokom. Takisto som vedel, že začať niečo úplne od začiatku je nesmierne náročné a potrebuje to čas a trpezlivosť. Zažil som tu veľa dobrých vecí. A uvidím, čo v budúcnosti príde.
Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl
Nie, nič som si nepredstavoval. Keď si niečo plánuješ, tak máš nejaké očakávania a obraz v hlave, čo bude. Ja som ale nikdy neplánoval opustiť Kamerun. Teraz sa bojím, lebo človek vlastne ani nevie, čo sa s ním stane. Všetko zverujem do rúk Božích, lebo neviem, čo so mnou bude zajtra.
Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou
Nemal som žiadne očakávania. Tu sa mi páčil spôsob, ako so mnou všetci zaobchádzali. Bol som spokojný aj v Rohovciach. Mne sa život na Slovensku páči. Páči sa mi atmosféra aj ľudia. To je dôležité.
Muž, Irán, s udeleným azylom
Nemal som vôbec žiadnu predstavu, kam pôjdem, ani ako to tam bude vyzerať. Začal som od nuly, od ťažkého života. Bolo pre mňa ťažké začať sa učiť nový jazyk, spoznávať nových ľudí.
4. Keby ste mali moc rozhodnúť, čo by bolo o rok, čo by to bolo? Ako si predstavujete život o rok?
Žena, Irán, žiadateľka o azyl
Keby mi zaručili, že sa mi nič nestane, keď sa vrátim domov, tak sa hneď vrátim do Iránu. Tam mám totiž svoju krajinu, tam nie som cudzinka, mám tam svojich priateľov, rodičov, mám tam niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť, komu môžem veriť, kto mi môže pomôcť, proste všetko. Ja ako žena sa tam budem mať lepšie. Keď si predstavím, že tu budem do sedemdesiatky pracovať, kým neumriem... (smiech).
Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl
Pokračoval by som so vzdelávaním sa. A chcem pokračovať nielen v angličtine, rád by som sa učil aj iné jazyky – a ako prvý sa musím naučiť slovenský jazyk, keď som teraz na Slovensku. Potom by som sa chcel učiť nemecky, a pokračoval by som s francúzštinou. A rád by som pracoval ako prekladateľ pre nejakú mimovládnu organizáciu.
Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl
O rok by som rád študoval... A potom by som rád dostal diplom a našiel si prácu a neskôr si založil rodinu.
Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou
Chcem pracovať v nemocnici ako špecialista. Zatiaľ sa učím jazyk, lebo to je najdôležitejšie, nemôžem predsa rozprávať po anglicky s lekármi ani s pacientmi. Chcel by som bývať v byte, teraz bývam na ubytovni. Chcel by som proste žiť.
Muž, Irán, s udeleným azylom
Najradšej by som študoval. Problémom je, že keď budem študovať, nemôžem pracovať, keď budem pracovať, nemôžem študovať. Štúdium je pre mňa veľmi dôležité a zubárstvo je ťažký odbor.
Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.