Téma mesiaca

Náboženská sloboda

Ako je to na Slovensku so slobodou vierovyznania (a jeho slobodným praktizovaním)? Môže naozaj každý veriť v to, v čo veriť chce, a podľa toho sa aj správať? Zaujíma vás, aké podmienky musí cirkev alebo náboženská spoločnosť splniť, aby sa stala oficiálne uznávanou? Prečo je registrácia pre cirkvi dôležitá? A ako sa na Slovensku „žije“ piatim menšinovým náboženským skupinám?

Ži a nechaj žiť

Multikulti má (už) dve editorky. Obe teda spája jedno: absolútne liberálny postoj k vnímaniu vlastnej, ale i cudzej viery.

Politika voči náboženským menšinám

Akú politiku uplatňuje Slovensko vo vzťahu k náboženským menšinám? Aké sú na Slovensku podmienky pre registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a aké úskalia z nich aktuálne vyplývajú? Štúdia CVEKU prináša všetky informácie prehľadne, takpovediac „v kocke“.

Ako slobodná je náboženská sloboda na Slovensku?

Odpoveď na túto otázku vo svojom článku hľadajú Elena Gallová Kriglerová a Alena Chudžíková.

Ako sa Slovensko stalo kresťanskou krajinou

Miroslav Tížik je sociológom náboženstva. Jedným z mála. Na spočítanie tých na Slovensku pôsobiacich by stačili prsty jednej ruky (aj s rezervou). A ak slúži publikačná činnosť ako meradlo pracovnej vyťaženosti, potom je vo svojom odbore rozhodne najaktívnejšou akademickou osobnosťou.

Uplatňovanie náboženskej slobody na Slovensku v praxi

Piatim predstaviteľom registrovaných i neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností sme položili dve otázky: Aké sú dnešné možnosti praktizovania Vášho vierovyznania na Slovensku? Ako vnímate úlohu štátu v súvislosti s podporou cirkvi, ktorej ste príslušníkom? Tu sú ich odpovede.

Vnímate Slovensko ako kresťanskú krajinu?

Vyjadrite svoj názor v ankete, prípadne ho rozšírte v komentároch.

Spravodaj

Anketa pre utečencov, prečo prišli na Slovensko a ako tu žijú

Piatich ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy, sme sa opýtali, ako sa im žije na Slovensku, ako sa sem dostali a ako by chceli žiť v budúcnosti.

Vzhľadom na pomerne malý počet utečencov žijúcich na Slovensku sme sa rozhodli v záujme ochrany ich súkromia robiť rozhovory anonymne.


1. Kedy ste prišli a čo ste zažili odvtedy, čo ste na Slovensku?


Žena, Irán, žiadateľka o azyl

To je dlhší príbeh. Na Slovensko sme prišli v roku 2007. Bola som mesiac v tábore v Mikuláši. Dva týždne sme boli v Rohovciach. Niekoľko mesiacov sme boli v Gabčíkove, aby sme po roku mohli dostať povolenie pracovať. Potom sme našli prácu v Trnave. Neskôr sme dali výpoveď, lebo sme našli miesto v Nitre. Dva a pol roka sme bývali v Nitre a potom som išla robiť tlmočníčku do Humenného. No a teraz som v Bratislave.


Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl

Na Slovensku som najskôr prišiel do Humenného, pred dvoma mesiacmi. Teraz žijem v utečeneckom tábore v Rohovciach a som tu už takmer 45 dní.


Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl

Toto je môj štvrtý mesiac na Slovensku, prišiel som vo februári. Žijem v Rohovciach a život tu nie je veľmi ľahký.


Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou

Na Slovensko som prišiel v októbri 2011. Najskôr som bol asi 20 dní v tábore v Humennom a potom ma poslali do Rohoviec. V Rohovciach som bol 2 mesiace, kým som dostal doplnkovú ochranu. Potom ma v decembri poslali do Bratislavy. Medzitým mi kamarát povedal o možnosti robiť tlmočníka v Humennom, tak som tam išiel pracovať na 4 mesiace. V apríli som s touto prácou skončil a odvtedy som v Bratislave.


Muž, Irán, s udeleným azylom

Na Slovensko som prišiel pred tromi rokmi. Bol som v Humennom a potom v Opatovskej Novej Vsi. Bol som tam akurát 15 dní, keď mi bol udelený azyl a potom som sa presťahoval do Zvolena. Tam som bol pol roka v jednom byte, keď ma poslali do Košíc, kde som rok študoval. Teraz som sa presťahoval do Bratislavy a začínam pracovať.


2. Aká bola vaša motivácia odísť z domova?


Žena, Irán, žiadateľka o azyl

Dôvodom bolo ohrozenie života. Hrozilo nám nebezpečenstvo a my sme museli opustiť krajinu, manžel a ja s ním.


Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl

Jediná vec, pre ktorú som musel opustiť Afganistan, boli bezpečnostné problémy. Je veľmi ťažké pracovať tam pre medzinárodnú organizáciu. Keď pre ňu pracujete, je tam veľa ľudí, ktorí z toho nie sú práve najšťastnejší. Považujú nás totiž za nebezpečenstvo pre krajinu, ľudí a náboženstvo. Ja som sa staral iba o svoju rodinu, takže som sa musel ubezpečiť, že budú v bezpečí. A teda som musel utiecť.


Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl

Môj otec je politik a ja som jeho jediné dieťa. V Kamerune som študoval a býval na internáte. Jednu noc, keď som tam nebol, nám vyrazili dvere a zobrali všetkých z izby. Ja som tam vtedy nebol. Vtedy sa môj otec rozhodol, že ma pošle na Ukrajinu. Na Ukrajine som normálne študoval a minulý október som zrazu stratil s otcom kontakt. No a keď som ako študent kvôli tomu prestal platiť školné, hrozilo mi, že ma vrátia späť do Kamerunu. Preto som sa rozhodol utiecť na Slovensko.


Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou

Ja som bol v Somálsku a tam bola vojna. Najskôr som študoval šesť rokov na Ukrajine a keď som sa vrátil do Somálska, teroristická organizácia, ktorá tam pôsobí, sa začala zaujímať o to, odkiaľ som sa vzal v nemocnici. Chceli, aby som s nimi spolupracoval. To som ja ale nechcel, bál som sa. Nakoniec som musel utiecť.


Muž, Irán, s udeleným azylom

Zmenil som náboženstvo. Bol som moslimom, ale konvertoval som na kresťanstvo. A iránska polícia sa ma snažila nájsť a ja som teda opustil Irán.


3. Mali ste nejaké očakávania predtým, ako ste prišli na Slovensko? Aké sú vaše skúsenosti na Slovensku? Prekrývali sa s očakávaniami?


Žena, Irán, žiadateľka o azyl

Uf, ja som nemala žiadnu predstavu. Ja som nechcela ani odísť z krajiny, bola som spokojná, takže som vôbec nevedela, ako to vonku vyzerá. Myslela som si ale, že nás ľudia normálne príjmu, keď požiadame o pomoc. Ľudia aj pomohli, ale nebolo to také, ako som si myslela. Tie podmienky boli vážne strašné. Hlavne v tábore. Ja som vlastne ani nevedela, že tábory existujú. Ale keď ma dali do tábora, pomyslela som si, či som azda urobila niečo zlé, keď ma dali do väzenia?


Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl

Vedel som, že bude veľmi ťažké a bolestivé, keď budem preč od svojej rodiny, ale keďže bezpečie všetkých bolo prvoradé, city museli ísť bokom. Takisto som vedel, že začať niečo úplne od začiatku je nesmierne náročné a potrebuje to čas a trpezlivosť. Zažil som tu veľa dobrých vecí. A uvidím, čo v budúcnosti príde.


Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl

Nie, nič som si nepredstavoval. Keď si niečo plánuješ, tak máš nejaké očakávania a obraz v hlave, čo bude. Ja som ale nikdy neplánoval opustiť Kamerun. Teraz sa bojím, lebo človek vlastne ani nevie, čo sa s ním stane. Všetko zverujem do rúk Božích, lebo neviem, čo so mnou bude zajtra.


Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou

Nemal som žiadne očakávania. Tu sa mi páčil spôsob, ako so mnou všetci zaobchádzali. Bol som spokojný aj v Rohovciach. Mne sa život na Slovensku páči. Páči sa mi atmosféra aj ľudia. To je dôležité.


Muž, Irán, s udeleným azylom

Nemal som vôbec žiadnu predstavu, kam pôjdem, ani ako to tam bude vyzerať. Začal som od nuly, od ťažkého života. Bolo pre mňa ťažké začať sa učiť nový jazyk, spoznávať nových ľudí.


4. Keby ste mali moc rozhodnúť, čo by bolo o rok, čo by to bolo? Ako si predstavujete život o rok?


Žena, Irán, žiadateľka o azyl

Keby mi zaručili, že sa mi nič nestane, keď sa vrátim domov, tak sa hneď vrátim do Iránu. Tam mám totiž svoju krajinu, tam nie som cudzinka, mám tam svojich priateľov, rodičov, mám tam niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť, komu môžem veriť, kto mi môže pomôcť, proste všetko. Ja ako žena sa tam budem mať lepšie. Keď si predstavím, že tu budem do sedemdesiatky pracovať, kým neumriem... (smiech).


Muž, Afganistan, žiadateľ o azyl

Pokračoval by som so vzdelávaním sa. A chcem pokračovať nielen v angličtine, rád by som sa učil aj iné jazyky – a ako prvý sa musím naučiť slovenský jazyk, keď som teraz na Slovensku. Potom by som sa chcel učiť nemecky, a pokračoval by som s francúzštinou. A rád by som pracoval ako prekladateľ pre nejakú mimovládnu organizáciu.


Muž, Kamerun, žiadateľ o azyl

O rok by som rád študoval... A potom by som rád dostal diplom a našiel si prácu a neskôr si založil rodinu.


Muž, Somálsko, s doplnkovou ochranou

Chcem pracovať v nemocnici ako špecialista. Zatiaľ sa učím jazyk, lebo to je najdôležitejšie, nemôžem predsa rozprávať po anglicky s lekármi ani s pacientmi. Chcel by som bývať v byte, teraz bývam na ubytovni. Chcel by som proste žiť.


Muž, Irán, s udeleným azylom

Najradšej by som študoval. Problémom je, že keď budem študovať, nemôžem pracovať, keď budem pracovať, nemôžem študovať. Štúdium je pre mňa veľmi dôležité a zubárstvo je ťažký odbor.



Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.