Shafia Azam

Dvadsiaty piaty december, historický dátum známy tým, že kresťania na celom svete oslavujú narodenie Ježiša, sa zhoduje s dátumom narodenia pakistanského národného hrdinu [Muhamada Alího Džináha, zakladateľa moderného Pakistanu / red.], vďaka čomu je dôvodom, aby si v Pakistane, krajine, kde sa Vianoce oficiálne neoslavujú, každý vychutnával sviatok. V Pakistane Vianoce oslavuje iba kresťanská menšina.

Noci nie som kresťankou a Vianoce neoslavujem, zaujímam sa o tento sviatok. Dôvod, prečo ma zaujíma sviatok druhých je, že som sa s Vianocami stretla nepriamo z počutia a videnia ako príslušníčka väčšiny v Pakistane, kde tvoria kresťania menšinu. Po príchode na Slovensko, kde sú kresťania vo väčšine a ja som menšina – cudzinka, moslimka, som sa ho čiastočne aj zúčastnila.

V Pakistane kresťania obvykle začínajú s prípravami na Vianoce už od prvého decembra modlitbou v kostole. Od začiatku decembra sa modlia pravidelne raz denne, ráno alebo večer. V oblastiach obývaných kresťanmi robia na vianočný večer ohňostroje. Ulice a domy sú vyzdobené svetlami a sviečkami. Skoro každý dom má na streche hviezdu. Vyrábajú vianočné stromčeky a Vianočného babu (Santa Clausa) a tiež ich dávajú na ulicu či do kostolov. Dievčatá si dočasne tetujú ruky s hina/mehndi , nosia náramky a chystajú sladkosti na ďalší deň. Sú to viac menej rovnaké zvyky, ako dodržiavajú počas svojich sviatkov moslimské dievčatá.

Potom prichádza Veľký deň, Bara Din , ako sa Vianoce nazývajú v Pakistane. Kresťania pokladajú 25. december za najdôležitejší deň, kedy chodia do kostola, zdobia vianočné stromčeky, spievajú náboženské piesne a modlia sa. Kňaz má kázeň o dejinách a učení Ježiša a kresťanstva. V kostole organizujú obrad, ktorého je je kázeň súčasťou, spolu s kvízom a súťažami pre deti. Pozývajú tam vždy nejakého politika, aby mohol potvrdiť, že kresťania sú v Pakistane menšinou slobodne praktizujúcou svoje náboženstvo, ľudia majú oblečené svetlé šaty a vychutnávajú si tradičné jedlá. Pripravujú slávnostné pokrmy a deťom dávajú darčeky, najčastejšie peniaze. Dôležitou vianočnou tradíciou sú návštevy známych, ktorým ľudia nosia koláče.

Vianočné prianie ako vtip

Ľudia z väčšinovej pakistanskej spoločnosti majú rôzne postoje a názory na sviatky tých druhých , kresťanov, od neutrálnych a normálnych až po odmietanie a hnev. Niekde možno moslim ráno dostane od kresťanského priateľa koláč. Zavolá mu späť, poďakuje a zaželá všetko dobré. V inej domácnosti môže dať koláč domácim ich kresťanský sluha a na oplátku dostane darček, najčastejšie peniaze alebo oblečenie. Inde sa však môže stať, že ak sluha prinesie svojmu domácemu vianočný koláč, ten mu bude dohovárať, aby na to nemíňal tak veľa peňazí a keď sluha povie, že chce, aby bol domáci šťastný spolu s ním, dostane sa mi odpovede, že to nie je potrebné. V inom dome môžete počuť člena domácnosti, ktorý ostatných presviedča, že Vianoce nie sú moslimským sviatkom a oslavovať ich či k nim ľuďom želať všetko najlepšie je neakceptovateľné, pretože ten, kto to robí, prestáva byť moslimom.

Deti a mladí ľudia z väčšinovej spoločnosti niekedy vtipkujú a navzájom si robia prieky tým, že si želajú veselé Vianoce. Tento sviatok si totiž spájajú s kresťanmi, ktorí sú pokladaní za nižšiu spoločenskú triedu a byť jedným z nich pokladajú za znak nečistoty. V poslednej dobe sa tiež stáva bežným, že ľuďom chodia textové správy od protivnianočných skupín či takto naladených jednotlivcov o tom, že želať na Vianoce všetko dobré je nesprávne a robiť to, hoci aj ako vtip, je znakom, že dotyčný je kufar , neveriaci. Večer si potom ľudia pozrú v správach, že naši kresťanskí bratia a komunity v Pakistane oslavovali s nadšením a elánom svoje Vianoce a deň osláv sa skončí. Takto nejak vyzerá scenár osláv Vianoc pakistanským väčšinovým aj menšinovým obyvateľstvom.

Nanešťastie nie je všetko také pozitívne. Hore vykreslený obraz o účasti väčšinovej populácie na oslavách Vianoc v Pakistane napríklad ukazuje, že ich účasť je veľmi pasívna. Dokonca aj tí, ktorí sa k oslavovaniu tohto sviatku nestavajú negatívne, neparticipujú sami od seba, ale iba ako reakciu na konanie druhých. Nechodia do domov kresťanov ani ich nepozývajú k sebe domov na vianočnú oslavu. Neposielajú im sami od seba darčeky, pokiaľ im ich kresťanskí priatelia alebo kolegovia nepošlú koláčiky.

Navyše Pakistan čelí v súčasnej dobe extrémizmu a terorizmu. Nanešťastie od ich dôsledkov nie je uchránená ani kresťanská menšina. Kresťania v niektorých oblastiach majú strach po tom, ako od extrémistov dostali textové správy vyhrážajúce sa bombovými útokmi, aké sa už stali v minulosti, v nimi obývaných oblastiach alebo na Vianoce v kostoloch. To komplikuje snahu prekročiť hranicu medzi obidvomi skupinami a priblížiť sa, odstrániť predsudky.

Namiesto ohňostroja kostol

Keď prídete do zahraničia, do krajín, kde kresťania nie sú menšinou, získate možnosť žiť medzi nimi spolu so šancou vidieť iný obraz tohto sviatku. Oslavy Vianoc sú tu podstatne viditeľnejšie, všade sú reklamy na vianočné výpredaje a výzdoba v nákupných centrách aj na verejných priestranstvách. V Pakistane má množstvo ľudí o vianočnom večeri v západnom svete nesprávnu predstavu, podľa ktorej ľudia idú von, púšťajú ohňostroje a zabávajú sa. Ďalšou nesprávnou zakorenenou predstavou je, že ľudia tu už nechodia kvôli tomuto sviatku nijak špeciálne do kostola a že sú odrezanejší od svojho náboženstva a rodín. To sa mi po príchode na Slovensko ukázalo ako nepravdivé. Dorazila som niekoľko dní pred Vianocami a bola som prekvapená, keď som videla prázdne ulice. Vonku nebol nikto, čo mi spôsobilo kultúrny šok. Neskôr mi moji slovenskí priatelia vysvetlili, že tu zostáva každý doma s rodinou, oslavujú Vianoce, a návštevy kostola sú jedným zo základných vianočných rituálov.

Takisto tu vidieť, že Vianoce neoslavujú iba kresťania, zúčastňuje sa ich každý, či už je kresťan, moslim, hinduista alebo neveriaci. Na vianočných trhoch nájdete ľudí každého vyznania. Pozvú vás k sebe domov alebo do práce alebo na fakultu na vysokej škole na vianočnú párty bez ohľadom na vašu vieru. Každý rád druhým zaželá veselé Vianoce. V nákupných centrách stretnete množstvo ľudí iných vier vrátane moslimov, ako si fotia svoje deti so Santa Clausom alebo vianočným stromčekom.

Ľudia tu zastávajú názor, že oslavovať narodeniny nejakej „náboženskej celebrity“ neznamená, že sa musíte riadiť učením dotyčného náboženstva. Môžete oslavovať a pritom ignorovať rituály a tradície, ktoré nie sú v súlade s vašou vierou. Napríklad moslim, ktorý príde na vianočnú párty, nemusí jesť bravčové mäso ani piť alkohol, pokiaľ to považuje za porušenie svojho náboženského, kultúrneho alebo osobného presvedčenia. Neveriaci nejde do kostola, ale si spraví vianočnú večeru s rodinou. Každý si teda môže vybrať „vhodný“ spôsob, ako osláviť tento sviatok. Hlavne je však dôležité navzájom sa spraviť šťastným.

Mnohí moslimovia cítia, že po príchode na Slovensko sa o tomto sviatku naučili viac. Pred tým ich ani nezaujímal jeho pôvod či jeho miesto v ich náboženstve. Ježiš je totiž podľa nás jedným z prorokov a je našou povinnosťou preukazovať jemu aj jeho nasledovníkom rešpekt. Nie je teda nič zlé na blahoprianiach a zúčastňovaní sa na ich momentoch šťastia, pretože to tak či tak neodporuje našej viere. Môže to skôr byť príležitosť na zblíženie sŕdc, podporu tolerancie voči tým druhým a v konečnom dôsledku k tomu, aby sa tento svet stal lepším miestom na život tým, že budeme súčasťou šťastia druhých . Veselé Vianoce!

Autorka je doktorandskou študentkou na Katedre etnológie a kultúrnej antropológie Univerzity Komenského. Pochádza z Pakistanu.

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.