Viet Nguyen

Môj najkrajší a najobľúbenejší refrén, ktorý počúvam pár dní pred najväčšími kresťanskými sviatkami na každom kroku. Spevácke duo Kochanský a Žbirka ani netuší, že si tú melódiu opakujemv práci, doma v sprche či v aute za volantom. Hoci nepochádzamzo Slovenska, text tejto piesne poznám už dávno.

Ako malý chlapec vo Vietname som slovo Noel počul len sporadicky, keďže v tom čase naša krajina prechádzala veľmi zložitým povojnovým obdobím. Výchova bola orientovaná idealisticky, vedel som, že Vianočné sviatky oslavujú kresťania, teda veriaci. Nás učili v škole, že náboženstvo má „reakčnú úlohu v spoločnosti“. Aj ja som bol presvedčený, že je to tak, až kým som sa nedostal v rámci internacionálnej pomoci do bývalého Československa. Prvé vianočné sviatky sme spolu s kamarátmi strávili v jazykovej škole. Už nepamätám, či bola nejaká oslava, ale určite sme vtedy mali voľno. Prvé ozajstné vianočné sviatky som oslavoval u svojho slovenského priateľa a dodnes mám pred očami tú štedrú večeru. Ešte tesne pred ňou sa deti pýtali, kedy už budú Vianoce. Podobne, ako keď sa vo Vietname pripravujú oslavy lunárneho nového roka a ja som sa tiež opakovane pýtal babky, kedy už bude Tet, lunárny nový rok.

Kresťanstvo vo Vietname

Od roku 1987, po zahájení „perestrojky“ sa vo Vietname rozvíja kresťanstvo ruka v ruke s inými náboženstvami. Je to súčasť socializmu s trhovou ekonomikou a obyvatelia Vietnamu uznávajú Vianoce. Hoci je Vietnam známy skôr tradičnými ázijskými náboženstvami, francúzska koloniálna nadvláda spravila svoje. Tradičnými vietnamskými náboženstvami sú budhizmus a čínsky taoizmus. Počas francúzskej koloniálnej nadvlády sa však veľa Vietnamcov stalo katolíkmi, a tak oslava Ježišovho narodenia neobchádza ani túto krajinu. Okrem toho vo Vietname od konca sedemnásteho storočia, kedy prišli francúzski, španielski a portugalskí misionári, pôsobí katolícka cirkev.

Keď v minulosti prenasledovanie kresťanov v Číne nútilo vtedajších európskych misionárov hľadať iné krajiny na zakladanie misií, stal sa jednou z nich Vietnam. V prvej polovici šestnásteho storočia objavovali portugalské lode rôzne časti juhočínskeho pobrežia. V druhej polovici šestnásteho storočia spoznali Portugalci deltu rieky Mekong a poslednú časť bývalého kráľovstva Čampa. Podľa vietnamských prameňov (khai dinh viet su thong giam cuong muc) pricestoval do Vietnamu v roku 1533 kňaz Ignatio a kázal v Nam Dinh. Kontakty Portugalcov s Vietnamcami sa datujú od roku 1535, kedy sa portugalský poručík Antonio Faria krátko zdržal vo Hoi An. Portugalci prichádzajúci do Hoi Anu za obchodom prizvali k ceste skupinu misionárov, a tak osemnásteho januára 1615 priplávali do Da Nangu dvaja misionári: Francesco Buzomi z Benátok a Portugalec Diego Carvalho. Najprv postavili kostol v Da Nangu, ale misiu založili v Hoi An. Francesco Buzomi zostal vo Vietname až do roku 1639. Tri roky po tom sa pripojil Cristophoro Borri, ktorý bol autorom prvého známeho diela o Vietname. Od neho pochádza prvé hodnotenie Vietnamu, ktoré bolo veľmi nadšené: obyvateľstvo podľa neho „má vyššieho ducha a väčšiu odvahu než Čínania“ a k Európanom je priateľské a pohostinné.

Behom prvého desaťročia pôsobili v misii sedemnásti kňazov a štyria mnísi, z nich boli desať Portugalcov, päť Talianov, päť Japoncov a jeden Francúz. Aj vo Vietname sa však propagácia kresťanskej viery sa stretla rovnakými problémami ako v Číne a v Japonsku. Viera v Boha znamenala odmietnutie uctievania predkov, čo bol vo vietnamskej spoločnosti, kde základnými hodnotami boli konfuciánske cnosti so synovskou oddanosťou a lojalitou voči kráľovi na prvom mieste, jeden z najťažších morálnych hriechov. Vietnamec, ktorý nevykonáva tradičné obrady za svojich zosnulých predkov, na seba privolal hnev týchto zosnulých aj hnev samotných nebies. Takého človeka by každý stránil, aby na svoju rodinu neprivolali nešťastia. Teda v tomto zmysle kresťanstvo sa šíri inak než metódami akomodácie, keďže vylučovalo vietnamského konvertitu z jeho prirodzenej spoločnosti.

Naviac boli vietnamskí kresťania veľmi oddaní európskym misionárom, čo zase podrývalo kult a autoritu kráľa. Tým sa teda zdôrazňuje, že kresťanstvo v čistej európskej podobe by bolo pre Vietnamca nepriateľné, pretože podrývalo základy vietnamskej spoločnosti i vietnamského štátu. Pri vlnách odporu medzi miestnymi obyvateľmi a misionármi hlásajúcimi poslušnosť a kresťanskú vieru dochádzalo k dramatickým udalostiam. Jednou z nich bola aj vražda niekoľkých francúzskych misionárov v Da Nangu v roku 1847. Táto udalosť viedla k ozbrojenému vpádu francúzskych a španielskych vojsk do Vietnamu a ovplyvnila tým udalosti na ďalších dvadsať rokov.

Mária, duchovia a straníci

Vietnamec, hlásiaci sa ku kresťanstvu navštevuje kostol, oslavuje Vianoce, má však doma aj oltár predkov a zúčastňuje púti k posvätným miestam, kde uctieva mocných duchov a predkov národa. Budhisti môžu byť pre zmenu ovplyvnení poverami, zvykmi a taoistickou filozofiou. Náboženstvá vo Vietname nie sú od seba tak striktne oddelené ako nás naučila európska tradícia. Naopak, viery sa prelínajú a všetky do seba vstrebávali ľudové náboženské kulty. Všetky náboženstvá existujú vo Vietname paralelne vedľa viery a uctievania nadprirodzených bytosti. Súbežne teda existuje monoteizmus, polyteizmus i henoteizmus.

Kým na Slovensku prostredníctvom náboženstva, teda rituálov a uctievania, zbožňovania a oslavovania posvätných síl, ktoré spájajú, zjednocujú ľudí a povzbudzujú či posilňujú ich solidaritu, vo Vietname naopak rôzne náboženstvá (polyteizmus) ľudí separujú do sociálnych skupín. Čelní predstavitelia náboženstva v tejto krajine väčšina bývajú konvertovaní stranícki funkcionári a sloboda vierovyznania je len v teoretickej úrovni. Na Slovensku je náboženská výchova od primárneho stupňa vzdelávania, vo Vietname však prevláda názor, že ak ľudia odstránia nespravodlivé rozdelenie spoločnosti, nebudú náboženstvo viac potrebovať, pretože jeho sociálne funkcie preberú iné, svetské inštitúcie.

Ďalší rozdiel medzi obomi krajinami spočíva v náboženských organizáciách. Vyznačujú a navzájom sa líšia prevažujúcou vyznávanou vierou (kresťanstvo - budhizmus), počtom členov, vykonávanými náboženskými praktikmi, vzťahmi a interakciami vyznávačov viery, svojím vzťahom k iným náboženským organizáciám a vieram i k spoločnosti.

Zatiaľ čo kresťanstvo, hlavne rímskokatolícka cirkev, sa opiera o kláštorné majetky a predstavovala i významnú hospodársku zložku spoločnosti, záviseli náboženské inštitúcie Vietnamu v podstate vždy na podporu štátnej moci. Na Slovensku je sociálny vzťah veriacich a cirkevných hodnostárov pomerne rovnoprávny. Vo Vietname laici oceňujú predovšetkým skutočnosť, že kláštorný predstavený žije v celibáte. Hlavne na vidieku sa často mníchom prisudzujú aj rôzne mimoriadne vlastnosti a magické schopnosti. Ich sociálna pozícia je preto vzdialenejšia.

Topánky predo dvermi

Vianoce sú vo Vietname spolu s narodením Budhu, Novým rokom a jesennými slávnosťami žatvy jednou zo štyroch najdôležitejších osláv roka. Vietnamskí veriaci poctivo dodržiavajú kresťanské zvyky. Na Štedrý deň sa zúčastňujú polnočnej svätej omše, po nej sa vracajú domov na vianočnú večeru. Slávnostný jedálny lístok tvorí kuracia polievka, bohatší ľudia jedia morku a vianočný puding.

Tradičné európske zvyky s Mikulášom či niektorou z jeho odrôd a stromčekom sú veľmi populárne. Rozdielom je, že deti nechávajú svoje topánky na Štedrý deň pred dverami. Minulý rok som bol svedkom toho, ako sa oslavuje Vianoce vo Vietname. Na Štedrý deň, hneď po hanojskej polnočnej omši v katedrále, ktorú postavili Francúzi ako kópiu Notre Dame, zvyčajne vyrážajú mladí na motorkách k Jazeru vráteného meča. Teplota sa tu pohybuje okolo 20 stupňov, ale čoskoro nastúpi chladný severný pasát. Tento rok je výnimkou, keďže vonkajšia teplota klesla až na deväť stupňov Celzia, čo je pre subtropické podnebie neobvyklé. Cez Vianoce sú hanojské kaviarne plné, všade znejú koledy, mladých ako maku. Starší sa veľmi nezabávajú. Mládež do dvadsaťpäť rokov predstavuje 45 percent celej tunajšej deväťdesiatmiliónovej populácie. Je to móda novodobej mládeže, Vietnam sa nezaprie kultúrnym vplyvom západu, doslova sa Westernizoval. Pravé vianočné stromčeky sa však vo Vietname hľadajú ťažko, jedine vo veľkých hoteloch a letiskových termináloch.

Podstatný rozdiel oslavy Vianoc medzi Vietnamom a Slovenskom spočíva v tom, že kým na Slovensku strávia ľudia v kruhu rodín, vo Vietname väčšinou mládež oslavuje na verejných priestranstvách. Páriky sa obdarovávajú darčekmi, jazdia na motorkách do centire miest. A to samozrejme využívajú podnikatelia ako príležitosť k dobrému zárobku v obchodoch, reštauráciách a kaviarňach.

Nech sa nachádzajú kdekoľvek na svete, želám ľuďom, aby boli pokojní a šťastní. Nech žijú Vianoce.

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.