Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Migranti: koľko, odkiaľ, kde?

35 otázok o migrácii a migrantoch na základe výskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

Úrad Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v Bratislave vydal publikáciu Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004– 2008), v ktorej sumarizuje výsledky výskumu realizovaného v roku 2009. Publikáciu si môžete voľne stiahnuť tu. Z hlavných zistení sme pre vás vytvorili kvíz, v ktorom si môžete otestovať svoje znalosti o migrácii a migrantoch na Slovensku aj vo svete. Svoje odpovede si zapisujte, správne odpovede a vyhodnotenie kvízu nájdete na konci.


1. Podľa odhadov Organizácie Spojených národov a Medzinárodnej organizácie pre migraciu v roku 2008 počet medzinárodných migrantov presiahol

A) 100 miliónov

B) 200 miliónov

C) 50 miliónov


2. Počet migrantov v Európe sa v roku 2005 odhadoval na

A) 64 miliónov

B) 50 miliónov

C) 80 miliónov


3. Migráciu kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín do EÚ by malo regulovať vydávanie

A) modrej karty

B) žltej karty

C) zelenej karty


4. Zahraničné sťahovanie tvoria:

A) ľudia prisťahovaní do určitej krajiny s trvalým bydliskom aspoň na jeden rok

B) ľudia odsťahovaní z určitej krajiny s trvalým bydliskom v cudzine aspoň na jeden rok

C) ľudia prisťahovaní aj vysťahovaní z určitej krajiny aspoň na jeden rok


5. Slovensko v rokoch 2004-2008 zahraničným sťahovaním získalo približne

A) 24 tisíc osôb

B) 48 tisíc osôb

C) 72 tisíc osôb


6. Podiel mužov medzi prisťahovanými v roku 2008 dosiahol

A) 58 %

B) 68 %

C) 48 %


7. Podiel imigrantov z krajín EÚ z celkového počtu imigrantov na Slovensku v roku 2008 presiahol

A) 86 %

B) 95 %

C) 90 %


8. Povolenia na pobyt cudzincom udeľuje

A) Ministerstvo vnútra SR

B) Ministerstvo spravodlivosti SR

C) príslušné Okresné veliteľstvo Policajného zboru


9. Cudzinci v roku 2008 predstavovali z celkovej populácie SR

A) 0,5 %

B) 0,1 %

C) 1 %


10. Podiel cudzincov s povoleným pobytom v SR je

A) suverénne najnižší v EÚ

B) druhý najnižší v EÚ (nižší má už len Bulharsko)

C) štvrtý najnižší v EÚ (nižší má už len Bulharsko, Rumunsko a Poľsko).


11. Rast populácie cudzincov v SR bol v rokoch 2004 – 2007 spomedzi všetkych členských štátov EÚ

A) najvyšší

B) druhý najvyšší (vyšší bol už len v Írsku)

C) tretí najvyšší (vyšší bol už len v Írsku a Španielsku)


12. Bratislavský kraj sa vyznačuje

A) najväčšou relatívnou koncentráciou cudzincov v Európe

B) druhou najväčšou relatívnou koncentráciou cudzincov v Európe hneď po Londýne

C) priemernou koncentráciou cudzincov na úrovni Budapešti a Varšavy


13. Po Bratislavskom kraji žije najviac cudzincov v SR v

A) Košickom kraji

B) Košickom a Trnavskom kraji

C) Trnavskom a Nitrianskom kraji


14. V roku 2008 zo všetkých imigrantov z EÚ tvorili občania Rumunska a Bulharska

A) pätinu

B) štvrtinu

C) tretinu


15. Zo „starých“ členských krajín EÚ sa v rokoch 2004 – 2008 najviac zvýšil podiel

A) Nemcov

B) Francúzov

C) Britov


16. Najväčšou cudzineckou komunitou na Slovensku sú občania

A) Ukrajiny

B) Českej republiky

C) Maďarska


17. Občania Vietnamu, Číny a Južnej Kórey sa na celkovej populácii cudzincov v SR podieľajú

A) vyše 20%

B) vyše 15%

C) vyše 10%


18. Typický migrant na Slovensku je

A) starší ženatý muž s nižším vzdelaním

B) mladší slobodný muž s vyšším vzdelaním

C) mladší slobodný muž s nižším vzdelaním


19. Ku koncu roka 2008 presiahol počet zahraničných podnikateľov na Slovensku

A) 7 tisíc

B) 10 tisíc

C) 15 tisíc


20. Z celkového počtu pracovných imigrantov na Slovensku tvoria muži

A) 81 %

B) 71 %

C) 61 %


21. Koncom roka 2008 boli na Slovensku zamestnaní cudzinci

A) z 92 krajín

B) zo 102 krajín

C) zo 122 krajín


22. Podiel cudzincov študujúcich na slovenských vysokých školách bol v roku 2006

A) najnižší v EÚ

B) tretí najnižší v EÚ (po Poľsku a Litve)

C) piaty najnižší v EÚ (po troch pobaltských štátoch, Poľsku a Rumunsku)


23. V období 2004 – 2008 nelegálna migrácia do SR

A) rapídne poklesla

B) mierne poklesla

C) mierne sa zvýšila


24. Detský domov pre maloletých migrantov bez sprievodu sa nachádza

A) v Hornom Orechovom

B) v Dolnej Marikovej

C) v Dolnej Krupej


25. Podľa odhadov v roku 2008 na Slovensku bez povolenia na pobyt žilo

A) približne 15 až 20 tisíc migrantov

B) približne 35 až 40 tisíc migrantov

C) približne 25 až 30 tisíc migrantov


26. V období 2004 – 2008 sa počet žiadateľov o azyl v SR oproti predošlým rokom

A) nijako nezmenil

B) dramaticky znížil – až 12,5-krát

C) dramaticky zvýšil – až 12,5-krát


27. V rokoch 2004 – 2008 na Slovensku z vyše 21 tisíc žiadateľov získalo azyl

A) 8 ľudí

B) 84 ľudí

C) 840 ľudí


28. Občianstvo na Slovensku najčastejšie získavajú:

A) Česi

B) Maďari

C) Ukrajinci


29. Nelegálny migrant je človek, ktorý

A) neoprávnene prekročí štátnu hranicu

B) legálne prekročí štátnu hranicu a na území štátu sa zdržuje neoprávnene

C) obe predchádzajúce možnosti


30. Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky bola prijatá v roku

A) 2005

B) 2003

C) 1999


31. Migračné informačné centrum (MIC) bolo zriadené

A) Ministerstvom vnútra SR

B) Medzinárodnou organizáciou pre migráciu

C) Migračným úradom


32. Podľa indexu MIPEX (Migrant Integration Policy Index), ktorý ukazuje, do akej miery štát vytvára podmienky na integráciu migrantov, sa Slovensko z 28 porovnávaných krajín umiestnilo

A) na poslednom mieste

B) na predposlednom mieste

C) na štvrtom mieste od konca


33. Koncepcia integrácie cudzincov v Slovenskej republike

A) bola prijatá v roku 2009

B) bola prijatá v roku 2007

C) ešte nebola prijatá


34. Podľa prognózy vývoja populácie do roku 2050 by sa obyvateľstvo SR malo

A) zvýšiť takmer o pol milióna

B) znížiť takmer o pol milióna

C) zvýšiť takmer o milión


35. Do roku 2050 by malo Slovensko zahraničným sťahovaním získať približne

A) 110 až 200 tisíc migrantov

B) 200 až 300 tisíc migrantov

C) 500 tisíc migrantov


Správne odpovede: 1B, 2A, 3A, 4C, 5A, 6B, 7A, 8A, 9C, 10C, 11B, 12B, 13C, 14A, 15B, 16B, 17C, 18B, 19A, 20A, 21C, 22B, 23A, 24A, 25A, 26B, 27B, 28C, 29C, 30A, 31B, 32C, 33A, 34B, 35A


33-35 bodov: Ste druhý najväčší expert na migráciu na Slovensku

27-32 bodov: Vaše znalosti sú na laika obdivuhodné

21-26 bodov: Ste stále nad slovenským priemerom

15-20 bodov: Opakovanie – matka múdrosti

menej než 14 bodov: Rozhľad uplatniteľný do relácie Aj múdry schybí

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.