Téma mesiaca
8. ročník [fjúžn] * zvláštne vydanie
18. apríla štartuje 8. ročník festivalu [fjúžn], ktorý bol kedysi známy ako Týždeň nových menšín. Tradičným sprievodcom k festivalu je Spravodaj, ktorý vás nielen oboznámi s programom, ale dúfame, že ponúkne zaujímavé čítanie, ktorým si môžete krátiť chvíle čakania na ďalšie podujatie. Multikulti tentoraz prináša všetky články Spravodaja jednotlivo, ako aj ich úplné znenie, ktoré sa do tlačenej podoby Spravodaja nezmestilo.
O myšacej diere
Možno si ešte spomínate na minuloročnú „zebru“ z vizuálu [fjúžn]. Uplynul rok a pred nami je ďalší ročník festivalu nových menšín, ktorý už po ôsmykrát pripravila Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s množstvom partnerských organizácií.
Poézia domova
Spravodaj tento rok pretkáva výber básní. Každá z nich vznika v inom období a v inom kúte sveta, spája ich ústredná téma tohtoročného festivalu - domov.
Žena a život (doma)
Šiestim multikulti ženám sme položili rovnakú otázku: Kde sa cítite ako doma? Z ich odpovedí vznikla koláž podnetných miniesejí, ktoré odpovedajú nielen na našu otázku.
Jampa a Sonam
Jampa a Sonam prišli na Slovensko v roku 2010. S jedinými dvoma Tibeťanmi žijúcimi na Slovensku sme sa o ich domove pozhovárali vo vskutku netradičnej atmosfére zasneženej Kvetnej nedele v ubytovni, kde obaja bývajú. Chlapci si metelicu za oknami ich izby pochvaľovali, vraj im pripomína počasie v Tibete. Fotografie Patrícia Kvasňovská
Na Vianoce som väčší kresťan než môj sused
Azim Farhadi pochádza z Afganistanu, ale polovicu svojho života strávil na Slovensku. Naučil sa jazyk, vyštudoval žurnalistiku a dnes sa venuje integrácii cudzincov. Rozprávali sme sa s ním o odchode z Afganistanu, súčasnej situácii v jeho rodnej krajine a na Slovensku, ale aj o vzťahoch Slovákov a cudzincov.
Naši (noví?) susedia
Pred troma rokmi Benoit Fricard, jeho manželka Audrey Barboteau a ich dve dcéry Suzanne a Louise prišli na Slovensko. Benoit je vedúcim oddelenia plastov pre strednú a východnú Európu firmy BASF, Audrey je učiteľkou francúzštiny a nemčiny, hovorí však aj po rusky a slovensky, dcéry sú školáčky. Spoznávame sa ako susedia, priatelia, rodičia, deti. O domove sa rozprávame často, a vďaka vzájomnej výmene pocitov, myšlienok či vecí si uvedomujeme svoje vlastné hranice, ktoré sa nedajú nazvať inak, než fúzia (fjúžn?).
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) spojila slovenské rodiny a rodiny migrantov
V nedeľu 18. novembra 2012 sa v deviatich mestách a obciach na Slovensku stretlo 32 slovenských rodín a rodín migrantov, ktorí žijú na Slovensku. Na každom stretnutí sa zúčastnila jedna slovenská rodina a jedna rodina migrantov, pričom jedna stretnutie hostila a pripravila nedeľný obed a druhá prišla na návštevu. Stretnutí sa spolu zúčastnili rodiny migrantov z 11 krajín.
Ako sa obchoduje s neobchodovateľným
S Petrou Ezzeddine Lukšíkovou a Zuzanou Sekerákovou Búrikovou o au pair, pestúnkach a opatrovateľkách.
Priestory, chute a vône domova (Slováci a Slovenky v Írsku)
Írska republika bola po roku 2004, spolu s Veľkou Britániou, jednou z najobľúbenejších pracovných destinácií slovenských migrantov a migrantiek (Bahna, 2011). Hoci mnohí sa po vypuknutí finančnej krízy v roku 2007 vrátili na Slovensko, v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 až 10 801 Slovákov a Sloveniek oficiálne deklarovalo, že dlhodobo žijú v Írsku, čo znamená nárast o vyše 33% oproti sčítaniu z roku 2006 (www.cso.ie). Najviac Sloveniek a Slovákov žije v hlavnom meste Dubline a v Corku. Vďaka cenovo dostupným a dobre fungujúcim telekomunikačným technológiám a dopravnej infraštruktúre môžu udržiavať intenzívny fyzický aj sprostredkovaný kontakt s domovskou krajinou, a tým vlastne fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch. Takáto migrácia sa označuje ako transnacionálna a je pre ňu charakteristické, že „vzťahy a prepojenia s kolektivitami fungujúce na diaľku môžu byť silnejšie než identity zakotvené v konkrétnych jasne ohraničených priestoroch“ (Lewitt, Waters, 2002, s. 7, in Deaux, 2006).
Domov, to sú šperky
Alica, Aaliyah, Amica, Abigail, Agáta, Alena, Adél, Adora a Adeva je deväť žien. Každá z nich je časťou jednej ženy v pohybe, zhodou okolností v krajine, ktorá sa označuje aj ako slovenská. Ich mená pochádzajú od rodičov, čo radi pozerali televízne seriály z prostredia inej kultúry, a preto nijaká z nich nemá meno krajiny svojich predkov. Všetky začínajú prvým písmenom abecedy, pretože pochádzajú z rodu Amazoniek. Jedna z verzií mýtu o Amazonkách hovorí, že týmto ženám išlo predovšetkým o slobodný domov. Až potom, čo ich susedné kmene nevedeli zniesť slobodu, ktorú tento domov mal, začali sa brániť. Preto sa Amazonky dodnes omylom považujú za bojovníčky. Je to však naopak, Amazonky boli vedmy, ktoré vedeli, že domov bol pokladom vtedy, ak bola ľudská celá krajina. Preto majú potomkov v každej z krajín Zeme.
Spravodaj
Migranti: koľko, odkiaľ, kde?
35 otázok o migrácii a migrantoch na základe výskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Úrad Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v Bratislave vydal publikáciu Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004– 2008), v ktorej sumarizuje výsledky výskumu realizovaného v roku 2009. Publikáciu si môžete voľne stiahnuť tu. Z hlavných zistení sme pre vás vytvorili kvíz, v ktorom si môžete otestovať svoje znalosti o migrácii a migrantoch na Slovensku aj vo svete. Svoje odpovede si zapisujte, správne odpovede a vyhodnotenie kvízu nájdete na konci.
1. Podľa odhadov Organizácie Spojených národov a Medzinárodnej organizácie pre migraciu v roku 2008 počet medzinárodných migrantov presiahol
A) 100 miliónov
B) 200 miliónov
C) 50 miliónov
2. Počet migrantov v Európe sa v roku 2005 odhadoval na
A) 64 miliónov
B) 50 miliónov
C) 80 miliónov
3. Migráciu kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín do EÚ by malo regulovať vydávanie
A) modrej karty
B) žltej karty
C) zelenej karty
4. Zahraničné sťahovanie tvoria:
A) ľudia prisťahovaní do určitej krajiny s trvalým bydliskom aspoň na jeden rok
B) ľudia odsťahovaní z určitej krajiny s trvalým bydliskom v cudzine aspoň na jeden rok
C) ľudia prisťahovaní aj vysťahovaní z určitej krajiny aspoň na jeden rok
5. Slovensko v rokoch 2004-2008 zahraničným sťahovaním získalo približne
A) 24 tisíc osôb
B) 48 tisíc osôb
C) 72 tisíc osôb
6. Podiel mužov medzi prisťahovanými v roku 2008 dosiahol
A) 58 %
B) 68 %
C) 48 %
7. Podiel imigrantov z krajín EÚ z celkového počtu imigrantov na Slovensku v roku 2008 presiahol
A) 86 %
B) 95 %
C) 90 %
8. Povolenia na pobyt cudzincom udeľuje
A) Ministerstvo vnútra SR
B) Ministerstvo spravodlivosti SR
C) príslušné Okresné veliteľstvo Policajného zboru
9. Cudzinci v roku 2008 predstavovali z celkovej populácie SR
A) 0,5 %
B) 0,1 %
C) 1 %
10. Podiel cudzincov s povoleným pobytom v SR je
A) suverénne najnižší v EÚ
B) druhý najnižší v EÚ (nižší má už len Bulharsko)
C) štvrtý najnižší v EÚ (nižší má už len Bulharsko, Rumunsko a Poľsko).
11. Rast populácie cudzincov v SR bol v rokoch 2004 – 2007 spomedzi všetkych členských štátov EÚ
A) najvyšší
B) druhý najvyšší (vyšší bol už len v Írsku)
C) tretí najvyšší (vyšší bol už len v Írsku a Španielsku)
12. Bratislavský kraj sa vyznačuje
A) najväčšou relatívnou koncentráciou cudzincov v Európe
B) druhou najväčšou relatívnou koncentráciou cudzincov v Európe hneď po Londýne
C) priemernou koncentráciou cudzincov na úrovni Budapešti a Varšavy
13. Po Bratislavskom kraji žije najviac cudzincov v SR v
A) Košickom kraji
B) Košickom a Trnavskom kraji
C) Trnavskom a Nitrianskom kraji
14. V roku 2008 zo všetkých imigrantov z EÚ tvorili občania Rumunska a Bulharska
A) pätinu
B) štvrtinu
C) tretinu
15. Zo „starých“ členských krajín EÚ sa v rokoch 2004 – 2008 najviac zvýšil podiel
A) Nemcov
B) Francúzov
C) Britov
16. Najväčšou cudzineckou komunitou na Slovensku sú občania
A) Ukrajiny
B) Českej republiky
C) Maďarska
17. Občania Vietnamu, Číny a Južnej Kórey sa na celkovej populácii cudzincov v SR podieľajú
A) vyše 20%
B) vyše 15%
C) vyše 10%
18. Typický migrant na Slovensku je
A) starší ženatý muž s nižším vzdelaním
B) mladší slobodný muž s vyšším vzdelaním
C) mladší slobodný muž s nižším vzdelaním
19. Ku koncu roka 2008 presiahol počet zahraničných podnikateľov na Slovensku
A) 7 tisíc
B) 10 tisíc
C) 15 tisíc
20. Z celkového počtu pracovných imigrantov na Slovensku tvoria muži
A) 81 %
B) 71 %
C) 61 %
21. Koncom roka 2008 boli na Slovensku zamestnaní cudzinci
A) z 92 krajín
B) zo 102 krajín
C) zo 122 krajín
22. Podiel cudzincov študujúcich na slovenských vysokých školách bol v roku 2006
A) najnižší v EÚ
B) tretí najnižší v EÚ (po Poľsku a Litve)
C) piaty najnižší v EÚ (po troch pobaltských štátoch, Poľsku a Rumunsku)
23. V období 2004 – 2008 nelegálna migrácia do SR
A) rapídne poklesla
B) mierne poklesla
C) mierne sa zvýšila
24. Detský domov pre maloletých migrantov bez sprievodu sa nachádza
A) v Hornom Orechovom
B) v Dolnej Marikovej
C) v Dolnej Krupej
25. Podľa odhadov v roku 2008 na Slovensku bez povolenia na pobyt žilo
A) približne 15 až 20 tisíc migrantov
B) približne 35 až 40 tisíc migrantov
C) približne 25 až 30 tisíc migrantov
26. V období 2004 – 2008 sa počet žiadateľov o azyl v SR oproti predošlým rokom
A) nijako nezmenil
B) dramaticky znížil – až 12,5-krát
C) dramaticky zvýšil – až 12,5-krát
27. V rokoch 2004 – 2008 na Slovensku z vyše 21 tisíc žiadateľov získalo azyl
A) 8 ľudí
B) 84 ľudí
C) 840 ľudí
28. Občianstvo na Slovensku najčastejšie získavajú:
A) Česi
B) Maďari
C) Ukrajinci
29. Nelegálny migrant je človek, ktorý
A) neoprávnene prekročí štátnu hranicu
B) legálne prekročí štátnu hranicu a na území štátu sa zdržuje neoprávnene
C) obe predchádzajúce možnosti
30. Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky bola prijatá v roku
A) 2005
B) 2003
C) 1999
31. Migračné informačné centrum (MIC) bolo zriadené
A) Ministerstvom vnútra SR
B) Medzinárodnou organizáciou pre migráciu
C) Migračným úradom
32. Podľa indexu MIPEX (Migrant Integration Policy Index), ktorý ukazuje, do akej miery štát vytvára podmienky na integráciu migrantov, sa Slovensko z 28 porovnávaných krajín umiestnilo
A) na poslednom mieste
B) na predposlednom mieste
C) na štvrtom mieste od konca
33. Koncepcia integrácie cudzincov v Slovenskej republike
A) bola prijatá v roku 2009
B) bola prijatá v roku 2007
C) ešte nebola prijatá
34. Podľa prognózy vývoja populácie do roku 2050 by sa obyvateľstvo SR malo
A) zvýšiť takmer o pol milióna
B) znížiť takmer o pol milióna
C) zvýšiť takmer o milión
35. Do roku 2050 by malo Slovensko zahraničným sťahovaním získať približne
A) 110 až 200 tisíc migrantov
B) 200 až 300 tisíc migrantov
C) 500 tisíc migrantov
Správne odpovede: 1B, 2A, 3A, 4C, 5A, 6B, 7A, 8A, 9C, 10C, 11B, 12B, 13C, 14A, 15B, 16B, 17C, 18B, 19A, 20A, 21C, 22B, 23A, 24A, 25A, 26B, 27B, 28C, 29C, 30A, 31B, 32C, 33A, 34B, 35A
33-35 bodov: Ste druhý najväčší expert na migráciu na Slovensku
27-32 bodov: Vaše znalosti sú na laika obdivuhodné
21-26 bodov: Ste stále nad slovenským priemerom
15-20 bodov: Opakovanie – matka múdrosti
menej než 14 bodov: Rozhľad uplatniteľný do relácie Aj múdry schybí
Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.