Text, ktorý čítate, mal byť súhrnom dôležitých informácií o multikultúrnej výchove (MKV) na Slovensku. Za posledné dva-tri roky však vďaka iniciatíve mimovládnych organizácií vznikli relatívne komplexné publikácie o MKV, preto som sa rozhodla napísať niekoľko postrehov k tomu, na čom sa podieľam celé desaťročie. Ak v nich nájdete podnety na diskusiu, prispejte svojim názorom k spoločnému úsiliu vytvoriť diskusný priestor pre teoretické a praktické aktivity, ktoré by (aj) cez MKV zlepšili spolužitie rôznych sociokultúrnych skupín na Slovensku.

...bez nároku na zovšeobecnenie...

Ak si MKV preložíte ako multikultúrnu výchovu alebo multikultúrnu výučbu či multikultúrne vzdelávanie, stále sme pri spoločnej téme. Ak si nechcem písať text sama pre seba, predstavujem si, kto ste, kde je vaše miesto v úsilí o dobrý život v rastúcej kultúrnej rozmanitosti. Možno ste tak ako ja prešli cestou od bodu, v ktorom ste sa najskôr učili, ujasňovali si problematiku v teoretickej rovine, a potom ste sa pokúšali aj niečo robiť. Ja som hľadala vhodné spôsoby, ako vzdelávať iných.

Cesta iných k MKV možno začína záujmom o metódy mutikultúrneho vzdelávania a až po čase, keď potrebujú hľadať odpovede na problémy, siahnu po odbornom texte a zapoja sa do diskusie. Máme však na Slovensku dosť textov, ktoré nás nasmerujú do hĺbky, ktoré nám pomôžu preskúmať šírku problematiky multikulturalizmu či multikultúrneho vzdelávania? Kde by ste hľadali diskusné fórum, v ktorom by ste testovali svoje názory, silu argumentov, kládli otázky a vyzývali k otvorenosti?

Postrehy, návrhy, problémy, s ktorými sa chcem s vami podeliť a vyzvať vás k diskusii aj na stránke www.multikulti.sk, súvisia s mojimi skúsenosťami z prípravy budúcich učiteliek a učiteľov na akademickej pôde, ale aj z viacerých kurzov pre učiteľov v praxi. Len nedávno skončila jedna z príležitostí učiť sa a spolupracovať s odborníkmi a odborníčkami z mimovládneho sektora a z akademickej obce. Vďaka projektu sme experimentálne overovali možnosť vzdelávať v multikultúrnej výchove učiteľov pomocou e-learningu.

Uvedomujem si, že vždy stojím, vlastne kráčam, len po jednej ceste, preto považujem svoje postrehy za čiastkové. Verím, že neutralita neznamená objektivitu, preto budem vedome prezentovať svoju pozíciu k javom, ktoré komentujem.

...podnety a výzvy do diskusie...

Vyhľadávanie a čítanie informačných zdrojov na webových stránkach má svoje zvláštnosti. Rešpektujem čitateľov, ktorí nemajú čas venovať pozornosť úvahám, strácajú sa v diplomaticky formulovaným vyjadreniach k problému a preferujú štruktúrované a stručné informácie. Namiesto „odborného“ textu preto ponúknem „závery“, návrhy k trom vzájomne prepojeným oblastiam MKV. Prvou z nich je oblasť teórie multikulturality a multikultúrnej pedagogiky, druhá sa týka prípravy učiteľov a v tretej formulujem konštatovania a návrhy, ako by pedagogické inštitúcie, ale aj školy a učitelia mali pružnejšie zareagovať na skutočnosť, že sa MKV konečne dostala do systému vzdelávania aj na Slovensku.

Neviem, čo spôsobím čitateľom, ktorí očakávajú súvislý text. Môžem im však odporučiť, aby čítali text ako súbor otázok a podnetov a pri každej oblasti so mnou diskutovali – súhlasili alebo nesúhlasili a vždy hľadali svoju odpoveď.

Čo nás v procese zavedenia MKV do vzdelávania čaká?

I. Nepodceniť teoretickú rovinu multikultúrnej výchovy

1. Znovu kriticky preskúmať východiskové idey, pojmy, akými sú kultúra, multikulturalita, etnicita, národnosť, identita a i. a publikovať zistenia v takej forme, ktorú ocenia lektori a učitelia.

2. Orientovať sa v jednotlivých pozíciách mutikulturalizmu, v ich historických premenách a v súčasnosti. Charakteristiky, teoretické východiská názorových pozícií , prepojiť so skupinovými záujmami a hodnotami a upozorniť na ich dopady pre spolužitie. Opis jednotlivých pozícií, prúdov je ponukou na reflexiu názorovej pozície učiteľov vo vzťahu k faktu multikulturality (pozri publikáciu na webovej stránke multikulti.sk Multi-kulti na školách, s. 51).

3. Definovať princípy, ktoré sú spojené s jednotlivými konceptmi multikulturality. Napríklad tvrdenie, že by sme mali opustiť myslenie v dichotómiách „buď – alebo“, „verzus“; myslieť procesuálne, a nie substančne, znamená, že sme pomenovali jeden z princípov kritického multikulturalizmu (jeden z názorových prúdov multikulturalizmu), a to má dôsledky na naše chápanie cieľov MKV, na voľbu pedagogických zásahov do aktivít a podobne. Pre konzervatívny multikulturalizmus je normou pre posudzovanie kultúrnosti iných práve naša kultúrna tradícia (európske, kresťanské štandardy). Pre MKV z hľadiska tejto pozície to znamená, že predstavitelia iných kultúr si ich aj prostredníctvom vzdelávania majú osvojiť.

4. Pozície, princípy a teórie musia byť formulované v takej rovine abstrakcie, že sa stávajú akoby nepoužiteľnými pre riešenie konkrétnych problémov. Ich znalosť však umožňuje a) otvoriť diskusiu v medziach a možnostiach tých disciplín, ktoré diskutujúci reprezentujú vo vzťahu k multikultúrnej problematike aj b) porozumieť svojej pozícii, ale aj teoretickému zázemiu oponentov v diskusii.

5. Rozvinúť „multikultúrnu pedagogiku“ v teoretickej rovine – v pedagogickej a psychologickej, sociologickej teórii venovať pozornosť skúmaniu procesov osvojovania si sveta, učenia a učenia sa v kognitívnej aj sociálnej oblasti a ich dôsledkom pre ciele MKV.

6. Vedecké teórie sa často odvolávajú na výskumy. Výsledky skúmania používame ako „tromfy“ v argumentácii a zabezpečujú nám odstup od skúmaného javu. K MKV na základnej škole bol len nedávno publikovaný výskum . V jednom zo záverov v siedmej časti autorky uvádzajú, že tí žiaci a žiačky, ktorí sa stretli s problematikou MKV, ktorí majú skúsenosť s odlišnými kultúrami, majú príbuzných či priateľov v cudzine, tí žiaci cítia potrebu vzdelávania o odlišných kultúrach. Aj my, učiteľky a učitelia, sa využitím metód akčného výskumu môžeme dozvedieť, ako na tom sú naši študenti, môžeme pomocou iných metód zistiť, nakoľko učebnice zohľadňujú diverzitu v spoločnosti a v škole.

7. Výskumníci v posledných desaťročiach už nemajú problém uznať, že ani oni nie sú neutrálni. Aj v kvalitatívne orientovaných výskumoch, na ktoré v diskusiách upozorňujeme, môžeme sledovať zvyšujúcu sa korektnosť dodržiavania a zverejňovania „procedúry“ a záverov. Autori kvalitných odborných textov zodpovedne uvádzajú fakty z výskumov zvlášť pri multikultúrnych témach a udržujú vedomie toho, že skúmanie nie je zrkadlovým obrazom reality.

II. Príprava učiteliek a učiteľov pre multikultúrnu výchovu

1. Zosúladiť prípravu učiteľov z novými požiadavkami vzdelávania detí a mladých ľudí, ale aj s novými nárokmi na kvalitu pôsobenia učiteliek a učiteľov (Zákon o pedagogických zamestnancoch).

2. Povinný učiteľský základ, rovnaký pre všetkých budúcich učiteľov je potrebné zosúladiť so záväznými pedagogickými dokumentmi (Štátne vzdelávanie programy – ISCED-y pre všetky stupne škôl). Do ponuky kurzov zaradiť povinne voliteľné kurzy, ktoré by študentov učiteľského štúdia pripravovali na prácu s prierezovými témami, teda aj pre MKV. Počas štúdia by mali získať informácie o spôsobe zaradenia prierezových tém do školských vzdelávacích programov, o výhodách a nevýhodách využívania rôznych foriem ich realizácie, keď MKV môže byť samostatný predmet, projekt, kurz, tematicky zameraný sociálno-psychologický výcvik a podobne. Ten istý nárok by mal byť na kurzy pre učiteľov v praxi.

3. Na odborovej didaktike v magisterskom učiteľskom štúdiu informovať budúcich učiteľov, ako môžu v predmetoch ich aprobácie pracovať s prierezovými témami, vrátane MKV. V tejto súvislosti pripraviť pre učiteľov – didaktikov informačné materiály, z ktorých by získali základné informácie o „povahe“, špecifických cieľoch a metódach práce s jednotlivými témami.

4. Spoločnou charakteristikou väčšiny prierezových tém je ich aktuálnosť. Sú príležitosťou pre aplikáciu a prehĺbenie učiva, ktoré získali žiaci v iných predmetoch a obsahovo odrážajú problémy, ktoré sú súčasťou života detí. V príprave učiteľov je teda dôležité vytvoriť na kurzoch, ktoré majú súvislosť s prierezovými témami, dostatočný priestor pre získavanie skúseností s interakčnými a aktivizujúcimi metódami a s viacerými spôsobmi formatívneho hodnotenia (priebežné hodnotenie vypovedá viac o tom, ako deti pracujú, spolupracujú a ako dosahujú výsledky).

5. V rozširujúcich, inovatívnych aj v kvalifikačných formách štúdia pre učiteľov z praxe informovať účastníkov aj o možnosti prepojiť jednotlivé prierezové témy.

6. Do kurzov MKV zaradiť didaktické aspekty MKV. Začať otázkou z oblasti „teórie“ – aké sú naše názory na spolužitie s inými kultúrami, prečo chcem realizovať MKV. Potom sa v didaktickej rovine venovať formulácii špecifických cieľov, ktoré vo vzdelávaní sledujeme. Nasleduje voľba postupov a metód, pomocou ktorých ciele realizujeme, aby sme dosiahli zladenie formy s obsahom. Len tak budeme vedieť, či „učíme o multikulturalite“, alebo „učíme multikultúrne“. Krátke kurzy a príručky, kuchárske knihy, spestrujú ponuku vzdelávania, ale nie sú zárukou zmeny.

7. Pre MKV je dôležité rozvíjať si schopnosti „diagnostikovať“ svoju triedu, žiakov, prostredie. Odpovedať na otázku, ako zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých vo vzdelávaní, znamená naučiť budúcich učiteľov, ale aj učiteľov v praxi vnímať a podporovať diverzitu (rozmanitosť) v triede.

8. Aké minimálne profesijné kompetencie by mali mať učitelia, ktorí učia MKV? Učitelia vedia, že žiaci a žiačky nemajú rovnaké predpoklady (schopnosti, návyky, prostredie v rodine a pod.). V ďalšom vzdelávaní je dôležité poskytnúť učiteľkám a učiteľom podporu pre rozvoj schopností, túto nerovnakosť identifikovať a v záujme poskytnutia rovnakých príležitostí pre rozvoj všetkých detí aj vedieť, v čom a ako na ňu reagovať.

9. Rozmanitosť v triede podporovať tým, že dáme žiakom možnosť zvládnuť úlohy v súlade s ich predpokladmi (Gardnerova teória viacerých dominantných schopností/ šikovností, pozri projekt Otvorená škola ), možnosť spolupracovať a šancu vybrať si pracovnú skupinu a podobne. Poskytovať priebežne žiakom podporu a v rámci posudzovania výkonu aj motivujúcu spätnú väzbu - to je len časť učiteľských zručností, ktoré prispievajú k tomu, že škola je „priateľská“ voči rozmanitosti. Dosiahnuť, aby táto oblasť vzdelávania učiteľov bola považovaná za súčasť odbornej prípravy na realizáciu MKV.

10. MKV v našom chápaní nedosahuje dobré výsledky, ak nie je založená na participácii všetkých zúčastnených, na utváraní a posilňovaní schopnosti viesť medzi sebou dialóg, komunikovať s rešpektom k iným. Efektívny prístup k MKV stavia na interakciách a aktivizácii učiacich sa, ale aj na zapojení celej rodičov, školy, komunity, regiónu a iných sektorov.

11. Pri príprave budúcich učiteľov sa dajú dosiahnuť lepšie výsledky, ak zapojíme do prípravy kolegov a kolegyne z iných ako len univerzitných pracovísk, napr. včlenením mimovládnych organizácií do procesu vzdelávania. Prinášajú aktuálne témy, odvahu, aktívny prístup k učeniu. Vzájomne sa od seba môžeme učiť a pre MKV urobiť viac, ako keď aktuálnu tému uzavrieme medzi akademické múry.

12. Kurzy, ktoré by mohli zmeniť školu na multikultúrne priateľskú, musia v záujme rozvoja profesijných kompetencií učiteľov prispieť k rozvoju znalostí účastníkov v oblasti obsahu. K témam pre MKV patrí aj hľadanie argumentov, v čom realizácia MKV prospeje škole, jej žiakom, ako zmeniť prostredie, učebné materiály a formy práce. Dôležité je zamerať sa aj na zvládnutie teoretického základu - pojmy, princípy a odborne spracované témy MKV.

13. Posun v obsahu MKV smerom k problematike, ktorá „žije“, a s ktorou žijú žiaci a žiačky, môže mať rôzne podoby. Hľadajme ich spoločne. Dobrá téma (obsah) vedie k porozumeniu prejavov sociokultúrnej rozmanitosti v každodennosti. Tá „píše príbehy“, kde nie sú len fakty z novín, internetu, médií, ale aj prežívanie, ukážka postojov. Filmy, fotografie, texty a rozprávanie o odchodoch za prácou, o cestách, dovolenkách, kamarátoch, príbuzných, či migrácii v rôznych časoch, ďalej zvláštne oblečenie, literatúra a jej „posolstvá“ – všade tam sú podnety pre výchovné pôsobenie. Doplňme ich informáciami v predmetoch, ktoré učíme. Naučme budúcich učiteľov ale aj tých, čo chcú v praxi dosahovať ciele MKV citlivým využívaním obsahov, ktoré sú menej tradičné, ako napríklad témy menšín alebo subkultúr.

III. Zmeny pre školy a na školách pri implementácii MKV

1. Proces transformácie školy využiť na organické začlenenie MKV do školských vzdelávacích programov, vyzývať zodpovedných, ktorí disponujú prostriedkami na realizáciu ďalšej etapy rozpracovania Štátneho vzdelávacieho programu, aby zo svojej pozície uľahčili implementáciu MKV do vzdelávania a ponúknuť im spoluprácu.

2. Štátny vzdelávací program na všetkých stupňoch školy v časti prierezových tém doplniť o špecifické ciele a výkonové štandardy pre jednotlivé stupne škôl. Špecifické ciele musia byť v súlade s vekovými predpokladmi žiakov, s ich záujmami. Otázky obsahu ponúknuť vo forme, ktorá umožňuje výber pre učiteľky a učiteľov na konkrétnych školách.

3. Pomenovať interné aj externé okolnosti a záujmy, ktoré brzdia alebo podporujú orientáciu školy pri plánovaní a realizácii krokov smerom k zmene orientácie školy na deti, na rozvoj ich predpokladov pre život v kultúrne rozmanitom svete, teda na multikultúrne priateľskú školu. To isté by mohli urobiť aj jednotlivci, ktorí sa angažujú v MKV.

4. Pripraviť prípadové štúdie, ktoré ukazujú viacero možností, ako implementovať MKV do školy.

5. Zlepšenie vzťahov medzi rodinou, školou a miestnou komunitou pomáha škole dosiahnuť vyšší stupeň dôveryhodnosti v jej úsilí o vytvorenie multikultúrne priateľskej školy. MKV urobiť vecou všetkých ľudí a otvoriť ju okoliu.

6. Autenticita a otvorenosť môže byť pre hľadanie optimálnej podoby života v diverzite užitočná, ak preberieme zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ideály nás motivujú, v procese zmeny využime možnosť postupovať po malých, ale viditeľných krokoch.

7. Pomôcť školám ako naplánovať postupné prepojenie MKV so školskými predmetmi a s ďalšími prierezovými témami a aj cez MKV rozvíjať a posilniť kľúčové kompetencie detí a mladých ľudí.

8. Prehodnotiť predstavy o úspešnosti a neúspešnosti vo vzdelávaní vo vzťahu k novým teóriám učenia. Využívať všetky podoby skúsenostného učenia a zobrať na vedomie, že podnety pedagogického konštruktivizmu nie sú len módou, ale cestou k osobnej zaangažovanosti tých, ktorí sa učia (pozri napríklad aktivity Združenia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní ).

9. Vytvárať prostredie, v ktorom podľa schopností učiteľov a možností školy postupne prejdeme od integrácie k inkluzívnemu modelu vzdelávania , kde bude príležitosť pre všetkých (aj pomocou individuálnych vzdelávacích programov). Vyhnúť sa segregácii v škole všade tam, kde sme schopní účinne zasiahnuť.

10. Hodnotenie výučby a učenia zamerať na proces rovnako ako na výsledok. Pri realizácii MKV posudzovať výkon učiacich sa vo vzťahu k zvládnutiu nárokov na nonkognitívnu oblasť na prejavenú aktivitu žiakov a žiačok, na ich ochotu spolupracovať a využitie svojich schopností v prospech iných. Oceňovať vždy aj zvládnutie aktivity v kognitívnej rovine – zvlášť v oblasti kritického myslenia a v jeho prejavoch.

11. Pri zaradení aktivít, ktorých cieľom je oboznámiť deti s charakteristikami kultúry rôznych skupín, citlivo narábať s nálepkami, a okrem dôrazu na „inakosť“, poukázať na prínosy konkrétnej skupiny pre spolužitie. Diskusie o rôznorodosti orientovať na pomenovanie pozitív a negatív, ale vždy v konkrétnom čase a v konkrétnom kontexte!

12. K cieľom MKV patri aj téma hodnôt. Diskusie o našich hodnotách, o tom ako žiť v súlade s normami sociokultúrnych skupín, z ktorých prichádzame, prepojiť s opismi správania, v ktorých sa tieto normy prejavujú. Zviditeľniť potreby všetkých detí a vyjednávať pravidlá spolužitia v triede (škole), aby sme podporovali pozitívne vzťahy medzi deťmi a ich osobnú zodpovednosť za vlastné správanie.

13. Veľkou témou MKV vždy budú naše predsudky a stereotypy. Sú súčasťou našej psychickej výbavy, niektoré z nich nás chránia. Tie, ktoré bránia v uznaní hodnoty iných ľudí, tie, ktoré vytvárajú bariéry v spolužití, tie by sme si mali najskôr uvedomiť a ďalej s nimi pracovať. Naučme seba a potom aj našich žiakov vnímať prejavy diskriminácie a v súlade s ľudskými právami aktívne vystupovať proti prejavom diskriminácie v prostredí školy a na verejnosti.

14. Multikultúrna pedagogika má niekoľko charakteristík – orientácia na deti, na ich potreby aktívne vstupovať do učenia, podpora spolupráce na všetkých úrovniach a cielený rozvoj zručností pre život v rozmanitosti. „Príchuť“ našim stretnutiam na hodinách s multikultúrnou problematikou, dodá „skrytá“ rovina našich učiteľských kompetencií a tými sú naše postoje a hodnoty (aj) k otázkam života v kultúrnej rozmanitosti..

...miesto pre záver a posolstvo...

Multikultúrna výchova je spôsob života, lebo charakter spolužitia v rôznorodosti má pozitívne aj negatívne dôsledky pre prístup k sebe a k iným. Má dopady na to, či sa cítime bezpečne, čo vieme o hodnote nášho vkladu do spolužitia, alebo ako aj vďaka iným môžeme mať lepšiu prítomnosť aj budúcnosť. V MKV sa môžeme zamerať na odlišnosti - vtedy sa spoločenstvo polarizuje. Pre mnohých učiteľov a pre mnohé učiteľky je samozrejmé, že popri informáciách o iných sociokultúrnych skupinách dávajú žiakom podnety k tomu, aby hľadali aj to, čo spája ľudí, ktorí vedľa seba žijú. MY - ONI je premenlivé. Aj My sme iní pre všetkých tých, ktorí s nami žijú v regióne, škole, v štáte, v Európe, vo svete.

Priveľkí optimisti veria, že rozvoj MKV, ktorá ctí demokratické princípy spolužitia, môže previesť celú slovenskú spoločnosť cez mnohoraké politické či spoločenské konflikty. Učitelia by mali byť optimistickí realisti.

MKV je teda prípravou na život v kultúrnej diverzite, lebo taký je náš život. Deti a mladí ľudia sa s pluralitou a s rôznorodosťou stretávajú každodenne v rodinách a medzi priateľmi, v médiách, v celej spoločnosti. Do školy tiež patrí rôznorodosť a škola, teda učitelia, môžu všetkým deťom pomôcť rozvinúť predpoklady na jej vnímanie, poznávanie a utváranie zručností pre život s ňou a v nej.

S čím prichádzame do vzťahov k iným my? Aj vďaka MKV by mali deti a mladí ľudia v škole hľadať odpovede na otázky, ktoré upozorňujú, že spolu so záujmom o iné identity, musíme venovať pozornosť vždy aj tej svojej.

Bibliografia

Dúbravová, V. (2005) Kompetencie učiteľov multikultúrnej výchovy. In: Zborník : História, súčasnosť a perspektívy učiteľského vzdelávania. Banská Bystrica.

Dúbravová, V. (2007) Hodnotenie prierezových tém. In: Zborník z konferencie PdF UHK.

Doležalová, J., Vrabcová, T., Svatoš, T. (eds.) Hodnocení v práci učitele – psychodiaktické a etické souvislosti. Hradec Králové: Gaudeamus UHK.

Gallová Kriglerová E., Kadlečíková J. a kol. (2009) Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi základných škôl na Slovensku. Bratislava: OSF.

Hirt, T., Jakoubek, M. (2005) Spory o multikulturalizme a politiku identit. Antropologická perspektiva. Plzeň: Aleš Čeňek, s.r.o.

Interkulturní vzdělávání. Příručka nejen pro středoškolské pedagogy. (2002) Projekt Varianty. Praha: Člověk v tísni, http: www.varianty.cz.

Látalová, E. (2008) Než začneme s Multikulturní výchovou (D. Moree &Varianty. Praha: Člověk v tísni).

Mistrík, E a kol. (2008) Multikultúrna výchova v škole. Ako reagovať na kultúrnu rozmanitosť. Bratislava: OSF

Mistrík, E. (2000): Multikultúrna výchova v príprave učiteľov. Bratislava: Iris

Mistrík, E.; Haapanen S.; Heikkinen H.; Jazudek, R.; Onrušková, N.; RäsänenR. (1999) Kultúra a multikultúrna výchova. Culture and Multicultural Education. Bratislava: IRIS.

Šoltésová, K. (ed.) (2006) MULTI-KULTI na školách. Bratislava: Nadácia M. Šimečku.

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.