Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Na ceste k azylu

„Utečencom býval tradične označovaný človek donútený hľadať azyl kvôli činom, ktoré spáchal alebo kvôli politickým názorom, ktoré zastával. Avšak azyl hľadáme i my, ktorí sme nič nevykonali a nikdy sme ani len nesnívali o tom, mať radikálny politický postoj. Práve kvôli nám sa pojem utečenec zmenil."

„Teraz sú utečencami všetci tí, nešťastní spomedzi nás, ktorí boli donútení prísť do tejto novej krajiny bez akýchkoľvek prostriedkov a sú odkázaní na pomoc rôznych inštitúcií zaoberajúcich sa utečencami... Náš optimizmus je však obdivuhodný, i keď niekedy ho vnímame iba my sami. Stratili sme náš domov, a s tým dôvernosť bežného - každodenného života. Stratili sme povolanie, a teda istotu, že na tomto svete môžeme byť užitočnými. Stratili sme náš jazyk, čiže prirodzenosť našich reakcií, jednoduchosť pri vyjadrovaní našich myšlienok a prejavovaní citov. Opustili sme svoje rodiny a naši najlepší priatelia boli zabití. Náš osobný život sa rozpadol.“ Hannah Arendtová [1]



Nataša Hrnčárová


V roku 2012 doposiaľ požiadalo Slovenskú republiku (ďalej SR) o medzinárodnú ochranu [2] 184 cudzincov. Tri najpočetnejšie skupiny pritom predstavujú cudzinci pochádzajúci z Afganistanu (32), Somálska (26) a z Gruzínska (19). Za prvých päť mesiacov roku 2012 tak SR udelila azyl desiatim cudzincom a 42 cudzincom poskytla SR doplnkovú ochranu [3], ktorá je podľa slovenského ako i európskeho azylového práva [4] subsidiárnou a dočasnou formou medzinárodnej ochrany, z ktorej benefitujú takí cudzinci, ktorí by v prípade núteného návratu do krajiny svojho pôvodu boli ohrození uložením alebo výkonom trestu smrti, mučením, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo násilnými udalosťami, ktoré v krajine ich pôvodu prebiehajú počas a v dôsledku medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov [5].


Príspevok, ktorý sa touto cestou dostáva k čitateľom, si kladie za cieľ priblížiť širšej a i laickej verejnosti priebeh konania o azyle. Sústreďuje sa na základné atribúty a etapy procesu posudzovania a rozhodovania o žiadostiach o azyl, ktoré podali cudzinci na území SR. V záujme jasnosti a jednoduchosti textu sa príspevok nezaoberá takými aspektmi konania o azyle, ktoré je možné považovať za príliš špecifické či odborné, resp. by si vyžadovali rozsiahlejšiu a detailnejšiu právnu analýzu. V záujme pochopenia podstaty a priebehu konania o azyle v podmienkach SR text ponúka pohľad a prehľad predovšetkým najtypickejších etáp konania o azyle. Príspevok preto nie je možné vnímať ako odbornú analýzu právneho stavu v oblasti azylu alebo praxe rozhodovania o žiadostiach o azyl v SR. Autorka príspevku však verí, že čitateľom aspoň sčasti priblíži, ako konanie slovenských štátnych orgánov o žiadostiach o azyl prebieha a aké sú jeho základné atribúty, úskalia a výzvy (či už na strane cudzincov, ktorí SR žiadajú o medzinárodnú ochranu, alebo na strane štátnych orgánov, ktorých povinnosťou je rozhodnúť o žiadostiach o azyl správne, efektívne, spravodlivo, rešpektujúc záväzky SR voči medzinárodnému a európskemu právu a v neposlednom rade uznávajúc hodnotu a význam ľudských práv).

Vyššie uvedené štatistické údaje nám teda pomerne jednoducho vymedzujú okamih, kedy sa SR začne zaujímať o osobné dôvody, pre ktoré sa cudzinec rozhodol opustiť svoj domov, vydať sa na dlhú, náročnú a často i nebezpečnú cestu a žiadať o azyl, a okamih, kedy sa cudzinec dozvie, či ho SR považuje alebo nepovažuje za takého cudzinca, ktorému poskytne medzinárodnú ochranu vo forme azylu alebo doplnkovej ochrany, a teda mu umožní či neumožní využiť práva, ktoré mu z postavenia azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vyplývajú. Čo sa však deje v čase medzi tým, keď cudzinec požiada SR o medzinárodnú ochranu a okamihom, kedy drží v rukách rozhodnutie slovenských štátnych orgánov o svojej žiadosti? Ako vyzerá život cudzincov – žiadateľov o azyl? [6] Aké práva a povinnosti majú žiadatelia o azyl? Aké povinnosti a oprávnenia má štátny orgán posudzujúci žiadosť o azyl? Je to iba niekoľko základných otázok, odpoveď na ktoré pomáha priblížiť situáciu žiadateľov o azyl počas týždňov či mesiacov čakania na odpoveď SR na ich žiadosť o medzinárodnú ochranu.

Konanie o azyle [7] môžeme pre zjednodušenie problematiky rozdeliť na 3 základné fázy. Prvá sa odohráva v čase medzi podaním žiadosti o azyl a uskutočnením pohovoru so žiadateľom; podstatou druhej fázy je realizácia samotného pohovoru (či pohovorov) so žiadateľom o azyl a v rámci tretej fázy prebieha samotné posúdenie žiadosti na základe všetkých doteraz získaných informácií. V rámci každej z týchto fáz konania o azyle narazíme na mnohé úskalia. Slovenská a európska azylová legislatíva preto určujú niekoľko zásad a štandardov, ktoré je nutné v konaní o azyle rešpektovať a aplikovať. Ultimátnym zmyslom konania o azyle je predsa to, aby bola medzinárodná ochrana, či už vo forme azylu alebo doplnkovej ochrany, poskytnutá všetkým tým, ktorí ju potrebujú a spĺňajú podmienky pre jej poskytnutie. V teórii i praxi azylového práva panuje viacmenej zhoda v tom, že utečencom sa človek stáva už v momente, kedy opúšťa krajinu pôvodu pre opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, zastávania politických názorov či príslušnosti k sociálnej skupine. Rozhodnutie štátneho orgánu o žiadosti o azyle je preto iba deklaratórnym aktom, ktorým SR uznáva, že cudzinec, ktorý na jej území požiadal o azyl je oprávnený na medzinárodnú ochranu.

Dôležitým aspektom prvej fázy konania o azyle je zabezpečenie dôstojných materiálnych podmienok pre žiadateľov o azyl (ubytovanie, strava, vreckové, lekárska starostlivosť atď.), efektívne informovanie žiadateľov o ich právach a povinnostiach počas priebehu konania o azyle ako i o tom, ako bude samotné konanie prebiehať, a prístup žiadateľov o azyl k sociálnej, psychologickej a v neposlednom rade k právnej pomoci a kvalita týchto služieb. Pri realizácii pohovorov so žiadateľmi o azyl je potrebné sústrediť sa predovšetkým na kvalifikáciu a zručnosti štátnych úradníkov, ktorí uskutočňujú pohovory so žiadateľmi o azyl, či na kvalitu tlmočenia a právneho zastúpenia na pohovoroch so žiadateľmi o azyl. V tretej fáze konania o udelenie azylu je potom dôležité zabezpečiť správne posúdenie skutkovej podstaty jednotlivej žiadosti o azyl a dôslednú aplikáciu právnych predpisov reglementujúcich oblasť medzinárodnej ochrany utečencov.


Podanie žiadosti o azyl


SR má právo i povinnosť chrániť svoje štátne hranice. Hranica medzi SR a Ukrajinou je súčasne i vonkajšou pozemnou hranicou Európskej únie. [8] Cudzinci, ktorí hľadajú azyl, však často prichádzajú na územie SR rovnakými cestami a spolu s inými cudzincami, ktorých cieľom žiadať o medzinárodnú ochranu nie je. Preto je úlohou štátnych orgánov dôsledne identifikovať tých cudzincov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, keďže ide o osoby, ktorých ľudské práva boli v krajine ich pôvodu vážnym spôsobom porušené práve zo strany samotného (domovského) štátu a jeho orgánov.

Najčastejšie cudzinci žiadajú o azyl priamo pri vstupe na územie SR na policajných útvaroch v miestach hraničných priechodov [9] alebo po vstupe na územie SR, kedy o azyl žiadajú na policajnom útvare zriadenom priamo v azylovom zariadení. [10] Slovenská, rovnako ako aj európska azylová legislatíva, určuje štátnym orgánom dôležitú povinnosť považovať za žiadosť o azyl akékoľvek vyhlásenie cudzinca o jeho úmysle žiadať o azyl a to i vyplývajúce zo slov cudzinca napr. implicitne. Navyše, štátne orgány, pri ktorých je pravdepodobné, že ich oslovia cudzinci so žiadosťami o azyl, musia byť schopné cudzincom poradiť, ako a kde o azyl žiadať. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že cudzinec má od momentu prvého styku so štátnymi orgánmi SR právo používať jazyk, v ktorom sa môže dorozumieť.

Žiadosť o azyl sa formalizuje cestou jej písomného zaznamenania na úradnom tlačive, ktoré následne policajný útvar zasiela Migračnému úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej len MÚ MV SR), ktorý je štátnym orgánom funkčne príslušným pre posudzovanie žiadostí o udelenie azylu podaných na území SR.

Po podaní žiadosti o azyl policajný útvar odníme žiadateľovi o azyl staršiemu ako 14 rokov daktyloskopické odtlačky, ktoré sa zaznamenajú v systéme EURODAC, [11] pokiaľ má žiadateľ o azyl doklady preukazujúce jeho identitu, tieto mu policajný útvar zadrží a žiadateľ o azyl je povinný sa do 24 hodín dostaviť do záchytného tábora. [12] Za účelom prepravy do záchytného tábora policajný útvar vydá žiadateľovi o azyl doklad na prepravu do záchytného tábora, ktorý je platný 24 hodín a určuje žiadateľovi o azyl dopravný prostriedok a trasu prepravy do záchytného tábora.


Pred pohovorom


Jednou zo záruk spravodlivosti a efektivity konania o azyle je povinnosť štátneho orgánu (MÚ MV SR) informovať žiadateľov o azyl o ich právach a povinnostiach počas konania o azyle a možných dôsledkoch nesplnenia si týchto povinností či nespolupracovania so štátnymi orgánmi. Žiadatelia o azyl musia byť o takýchto vyššie uvedených právach a povinnostiach informovaní ešte pred uskutočnením prvého pohovoru s úradníkom štátneho orgánu, ktorý je poverený žiadosť o azyl posúdiť a navrhnúť, ako bude o žiadosti rozhodnuté (v praxi sa na označenie takéhoto zamestnanca MÚ MV SR používa pojem „rozhodovač“). Avšak bez ohľadu na to, kedy štátny orgán uskutoční prvý pohovor so žiadateľom o azyl, je štátny orgán povinný žiadateľa informovať o právach a povinnostiach najneskôr do 15 dní od začiatku konania o azyle. Teda i v prípadoch, kedy sa napríklad štátnemu orgánu z praktických dôvodov (nedostupnosť vhodného tlmočníka, zlý zdravotný stav žiadateľa o azyl a podobne) nepodarí realizovať prvý pohovor so žiadateľom o azyl do 15 dní od začiatku konania, musí byť žiadateľ o svojich právach a povinnostiach efektívne informovaný. Informácie o právach a povinnostiach počas konania o azyle sú žiadateľom o azyl poskytované v písomnej podobe a v jazyku, o ktorom štátny orgán predpokladá, že mu žiadateľ o azyl rozumie. Popri zákonných náležitostiach poučenia žiadateľov o azyl je však dôležité mať na pamäti, že informácie, ktoré sú žiadateľom o azyl poskytnuté, by mali byť spracované vo forme zrozumiteľnej žiadateľom o azyl, ktorí zväčša prichádzajú z odlišného právneho prostredia, majú rôznu úroveň vzdelania a nie je možné od nich očakávať dokonalé osvojenie si náročnej problematiky konania o azyle. Preto je nutné zdôrazniť, že informačná povinnosť štátneho orgánu trvá počas celého konania o azyle, a teda nie je realizovaná iba odovzdaním vyššie zmienených písomných informácií o konaní o azyle žiadateľovi. Kedykoľvek v priebehu konania o azyle si musí štátny orgán overiť, či je žiadateľ o azyl efektívne informovaný o svojom postavení a možných následkoch svojho konania či nekonania.

Ako už bolo spomenuté vyššie, žiadatelia o azyl sú povinní dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania svojej žiadosti o azyl. V záchytnom tábore je žiadateľ o azyl povinný zdržiavať sa do doby, kedy budú štátnemu orgánu oznámené výsledky vstupnej zdravotnej prehliadky, ktorá je uskutočňovaná bezprostredne po príchode žiadateľa o azyl do záchytného tábora. Po oznámení výsledkov zdravotnej prehliadky bude žiadateľ o azyl, pokiaľ nemá inú možnosť, umiestnený do pobytového tábora pre žiadateľov o azyl. [13] Počas pobytu žiadateľa v záchytnom či pobytovom tábore sa mu poskytuje ubytovanie, strava, základné hygienické potreby, neodkladná zdravotná starostlivosť a vreckové. Žiadatelia o azyl môžu taktiež navštevovať kurz slovenského jazyka. Opäť, je nutné prikladať význam i kvalite materiálnych podmienok prijímania žiadateľov o azyl. Európska azylová legislatíva, na rozdiel od slovenského právneho poriadku, zdôrazňuje i atribúty kvality a dôstojnosti podmienok pobytu žiadateľov o azyl na území štátu, ktorý rozhoduje o žiadostiach o azyle. Takto zdôrazňuje dôležitosť ochrany rodinného života žiadateľov o azyl, zabezpečenia možnosti komunikácie žiadateľov o azyl s právnymi zástupcami či mimovládnymi organizáciami, vytvorenia osobitných podmienok pre maloletých žiadateľov o azyl , vzdelávania zamestnancov azylových zariadení a podobne. Ide o tzv. minimálne štandardy, ktoré majú zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň žiadateľov o azyl počas trvania ich konania o azyle, teda pobytu na území členského štátu Európskej únie. Špecifická a maximálna pozornosť musí byť pritom venovaná deťom – žiadateľom o azyl. Európska azylová legislatíva priamo vyzýva na zabezpečenie prístupu detí, ktoré sú obeťami akéhokoľvek zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania či detí, ktoré trpeli v dôsledku ozbrojených konfliktov, k rehabilitačným službám, k psychologickej starostlivosti a predovšetkým ku kvalifikovanému poradenstvu.


Pohovor so žiadateľom o azyl


Ústna výpoveď žiadateľa o azyl o jeho príbehu , teda o dôvodoch, prečo sa rozhodol opustiť svoju krajinu pôvodu a o dôvodoch, prečo sa rozhodol požiadať o medzinárodnú ochranu, je často jediným a zväčša najdôležitejším dôkazom, ktorý dokáže žiadateľ o azyl štátnemu orgánu poskytnúť. Nie je preto snáď obzvlášť potrebné zdôrazňovať, aký vplyv a dôsledky má efektivita a kvalita uskutočnenia a priebehu pohovoru so žiadateľom na správnosť a spravodlivosť výsledku konania o azyle.

V podmienkach SR sa uskutočňujú so žiadateľmi o azyl pohovory vstupné a tzv. pohovory opakované. Na vstupnom pohovore poskytne žiadateľ o azyl štátnemu orgánu okruh informácií podľa požiadaviek úradného tlačiva. [14] Opakovaný pohovor štátny orgán realizuje, pokiaľ zistí potrebu bližšieho objasnenia skutkového stavu žiadosti o azyl, vysporiadania sa s nezrovnalosťami vo výpovedi žiadateľa o azyl, či nutnosť konfrontovať žiadateľa s dôkazmi, ktoré za účelom posúdenia žiadosti získal štátny orgán vlastnou činnosťou. V prípade, že je štátny orgán toho názoru, že o žiadosti o azyl môže rozhodnúť iba na základe informácií, ktoré od žiadateľa o azyl získal na vstupnom pohovore, nemusí ďalší pohovor so žiadateľom uskutočniť, a môže teda pristúpiť priamo k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o azyl. Je však nesmierne dôležité poznamenať, že neuskutočnenie opakovaného pohovoru nemôže mať nepriaznivý vplyv na rozhodnutie o žiadosti o azyl, teda akosi automaticky viesť štátny orgán k negatívnemu rozhodnutiu – napr. k rozhodnutiu neudeliť žiadateľovi azyl alebo mu neposkytnúť doplnkovú ochranu.

Základnou kvalitatívnou požiadavkou na pohovor so žiadateľom o azyl je povinnosť štátneho orgánu realizovať pohovor tak, aby bolo žiadateľovi o azyl umožnené predložiť dôvody svojej žiadosti o azyl vyčerpávajúcim spôsobom. Pohovory so žiadateľmi o azyl sa preto uskutočňujú v jazyku, v ktorom sa žiadateľ o azyl môže so správnym orgánom efektívne dorozumieť. Za týmto účelom štátny orgán poskytuje žiadateľom o azyl služby tlmočníka. Štátny orgán by však mal klásť dôraz na výber takého tlmočníka, ktorý je, vzhľadom na svoju odbornosť a zručnosti, schopný zabezpečiť primeranú komunikáciu medzi žiadateľom o azyl a štátnym orgánom. Ďalším krokom pre zabezpečenie uskutočnenia pohovoru spôsobom umožňujúcim vyčerpávajúcu výpoveď na strane žiadateľa o azyl je povinnosť štátneho orgánu poveriť vedením pohovoru takého svojho zamestnanca, ktorý je spôsobilý zohľadniť osobné pomery žiadateľa o azyl. Slovenská a európska azylová legislatíva preto vyzýva, aby pohovory so žiadateľmi o azyl realizovali zamestnanci s primeranými vedomosťami a skúsenosťami v oblasti posudzovania a rozhodovania o žiadostiach o azyl, ako aj so špecifickými znalosťami potrebnými pre kvalitné, efektívne a správne riešenie žiadostí o azyl, podaných špecifickými a obzvlášť zraniteľnými skupinami žiadateľov o azyl, ako napríklad deťmi, ktoré sa na území SR nachádzajú bez sprievodu, ženami, starými, chorými či negramotnými žiadateľmi o azyl. V prípade detí je štátny orgán navyše povinný prihliadať pri uskutočňovaní pohovoru na vek a rozumovú a vôľovú vyspelosť dieťaťa.

Vo všeobecnosti je možné situáciu na pohovore so žiadateľom o azyl zhrnúť tak, že žiadateľ o azyl je povinný uviesť na pohovore pravdivo a pokiaľ možno všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu a štátny orgán je povinný zaistiť, aby žiadateľ o azyl mohol o dôvodoch svojej žiadosti o azyl vypovedať čo najúplnejšie. Je zrejmé, že je predovšetkým na samotnom žiadateľovi o azyl, aby vypovedal o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa dôvodov jeho žiadosti o azyl. Je však potrebné mať na pamäti, že žiadatelia o azyl môžu mať vzhľadom na svoje minulé skúsenosti v krajine pôvodu obavy zo štátnych orgánov a ich zamestnancov a nie je nezvyklé, že žiadatelia o azyl mávajú strach rozprávať otvorene a presne popísať okolnosti ich odchodu z krajiny pôvodu. Navyše, ako už bolo povedané vyššie, žiadatelia o azyl často prichádzajú z krajín s inou právnou tradíciou či majú rozdielnu úroveň vzdelania. Preto by nebolo správne očakávať od žiadateľov o azyl neprimeranú úroveň vedomostí o podstate alebo pojmoch súvisiacich s inštitútom azylu či doplnkovej ochrany, ktoré štátny orgán bežne používa v priebehu azylového konania. Aj odborníci v oblasti azylu môžu mať niekedy problém jasne a stručne vysvetliť napríklad čo je prenasledovanie, kto je aktérom prenasledovania, aké sú formy vážneho bezprávia či, čo si vlastne treba predstaviť pod pojmom „opodstatnená obava z prenasledovania.“


Rozhodnutie o žiadosti o azyl


Štátny orgán môže rozhodnúť o žiadosti o azyl viacerými spôsobmi. Azda najdôležitejšími sú rozhodnutia, v ktorých MÚ MV SR rozhodne (1.) o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, (2.) neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany alebo (3.) o udelení azylu. [15] MÚ MV SR musí o žiadosti o azyl rozhodnúť do 90 dní od začiatku konania o azyle, teda od podanie samotnej žiadosti o azyl. Túto lehotu si však štátny orgán môže i predĺžiť. Môže tak však urobiť iba v tzv. odôvodnených prípadoch, teda vtedy, keď existujú relevantné dôvody (na strane samotného štátneho orgánu alebo na strane žiadateľa o azyl), prečo nebolo možné z časového hľadiska napríklad ukončiť zisťovanie podkladov pre rozhodnutie. Pôjde predovšetkým o situácie, kedy v priebehu konania o azyle vznikne potreba zložitejšieho znaleckého dokazovania, prekladu väčšieho množstva písomností do slovenského jazyka či overovania pravosti rôznych dokumentov. O rozhodnutí predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia štátny orgán musí žiadateľa o azyl informovať.

O žiadosti o azyl je možné rozhodnúť až po jej preskúmaní z vecného hľadiska. Pre štátny orgán to znamená, že musí nájsť kvalifikovanú odpoveď na to, či žiadateľ o azyl (1.) spĺňa/nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, a (2.) spĺňa/nespĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Medzinárodná ochrana vo forme azylu má podľa slovenskej a európskej azylovej legislatívy výsostné a prednostné postavenie. Preto štátny orgán musí predovšetkým a najprv posúdiť, či konkrétny žiadateľ o azyl spĺňa/nespĺňa podmienky pre udelenie azylu (teda, či má žiadateľ o azyl v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo, či je žiadateľ o azyl v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd). Až následne môže štátny orgán pristúpiť k hodnoteniu podmienok pre poskytnutie/neposkytnutie doplnkovej ochrany, pretože nesplnenie podmienok pre udelenie azylu na strane žiadateľa o azyl je základnou a prvou podmienkou pre prípadné poskytnutie doplnkovej ochrany (doplnková ochrana sa poskytuje tým žiadateľom o azyl, ktorým nebol udelený azyl, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že by žiadateľ o azyl bol v prípade návratu do krajiny vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia). V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že štátny orgán má v zmysle slovenského ako i európskeho azylového práva povinnosť brať v procese posudzovania žiadostí o azyl do úvahy informácie o krajine pôvodu žiadateľa o azyl (vrátane právnych predpisov tejto krajiny a spôsobu, akým sa tieto právne predpisy uplatňujú), výpovede žiadateľa o azyl a postavenie a osobné pomery žiadateľa o azyl.

Európska i slovenská legislatíva v oblasti medzinárodnej ochrany na viacerých miestach zvýrazňuje nutnosť, aby štátny orgán prijímal svoje rozhodnutia o žiadostiach o azyl nevyhnutne na základe faktov, personálom, ktorý má primerané vedomosti v oblasti azylu a utečencov, po primeranom preskúmaní a na individuálnom, objektívnom a nestrannom základe. Samotné písomné vyhotovenie rozhodnutia štátneho orgánu o žiadosti o azyl musí obsahovať všetky skutkové a právne dôvody, ktoré orgán doviedli k danému rozhodnutiu.

V podmienkach SR je rozhodnutie o žiadosti o azyl vyhotovené v písomnej podobe a v slovenskom jazyku. Rozhodnutie je pri jeho doručení iba ústne pretlmočené žiadateľovi o azyl do jazyka, v ktorom sa môže dorozumieť. Je preto dôležité, aby rozhodnutia o žiadostiach o azyl boli prehľadné, presné a dávali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na žiadosť o azyl.


Ako ďalej?


V prípade, ak žiadateľ o azyl nie je spokojný s výsledkom konania o azyle, teda nesúhlasí s rozhodnutím MÚ MVSR o jeho žiadosti o azyl, má žiadateľ možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na súd. Opravnými prostriedkami voči prvostupňovým rozhodnutiam MÚ MV SR o žiadostiach o azyl sa zaoberajú Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Košiciach, ktoré sú povinné o podaných opravných prostriedkoch rozhodnúť do 90 dní. Súd môže rozhodnutie MÚ MV SR buď potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie pred MÚ MV SR. V tomto prípade je MÚ MV SR pri ďalšom riešení žiadosti o azyl viazaný právnym názorom súdu. Je preto vhodné, aby krajské súdy vo svojich rozhodnutiach o opravných prostriedkoch o rozhodnutiach o žiadostiach o azyl poskytli jasný a zreteľný právny názor. Proti rozhodnutiam krajským súdov sa ďalej žiadatelia o azyl môžu ďalej odvolať na Najvyšší súd SR, ktorý o odvolaní rozhodne do 60 dní. [16]

V prípadoch negatívneho – zamietavého rozhodnutia MÚ MVSR o žiadosti o azyl zaručujú ako slovenská, tak i európska azylová legislatíva žiadateľom o azyl bezplatnú právnu pomoc alebo právne zastúpenie. V SR je takáto právna pomoc žiadateľom o azyl poskytovaná cestou služieb Centra právnej pomoci Ministerstva spravodlivosti SR.


Na záver


Na záver nie je snáď potrebné dodať nič viac ako to, že systém konania o azyle – teda proces posudzovania žiadostí o azyl, musí byť vystavaný a funkčný tak, aby efektívne zaručoval, že z postavenia azylanta či osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou budú benefitovať všetci tí cudzinci, nachádzajúci sa na území SR, ktorí takúto medzinárodnú ochranu potrebujú, teda sú v krajinách svojho pôvodu vystavení prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu. Medzinárodné ani európske právo reglementujúce oblasť azylu nedávajú štátu jednoznačný návod, ako takýto systém vybudovať a ako v dlhodobom horizonte udržať jeho efektivitu, spravodlivosť a kvalitu. Poskytujú nám iba rámec, ktorý pozostáva zo zoznamu určitých minimálnych štandardov konania o azyle. Konkrétne odpovede sú ponechané na vôli (zodpovednosti) toho, ktorého štátu.




[1] H. Atrend: We refugees. In: Altogether Elsewhere – Writers on Exile. Edited by Marc Robinson, Faber & Faber, Boston/London, 1994, str. 111.

[2] Medzinárodnou ochranou rozumieme udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, pričom azylom je ochrana cudzinca pred prenasledovaním z rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov alebo z dôvodov zastávania určitých politických názorov či príslušnosti k sociálnej skupine a doplnkovou ochranou je ochrana cudzinca pre vážnym bezprávím v krajine pôvodu.

[3] http://www.minv.sk/?statistiky-20

[4] Predovšetkým: zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, Smernica Rady 2004/83/ES o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov, alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Kvalifikačná smernica), Smernica Rady 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Procedurálna smernica), Smernica Rady 2003/9/ES ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl, zákon č. 61/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[5] Viac k definícii, aspektom a vzťahu inštitútu azylu a doplnkovej ochrany ako k dvom formám medzinárodnej ochrany viď napr. v: Hrnčárová, Meššová, Srebalová, Macková, Zákon o azyle. Komentár, C.H. Beck, Praha, 2012, str. 8 až 15.

[6] Žiadateľom o azyl je cudzinec, ktorý požiadal o udelenie azylu na území SR.

[7] Konanie o azyle je správnym konaním, v ktorom príslušný štátny orgán rozhoduje o tom, či žiadateľ o azyl spĺňa podmienky pre udelenie azylu alebo pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Začína sa podaním žiadosti o azyl a končí právoplatným rozhodnutím o tejto žiadosti.

[8] Vonkajšou vzdušnou hranicou Európskej únie na území SR sú medzinárodné letiská Bratislava, Košice a Poprad – Tatry.

[9] Čierna nad Tisou, Maťovské Vojkovce, Veľké Slemence, Vyšné Nemecké a Ubľa.

[10] Záchytný tábor Ministerstva vnútra SR v Humennom.

[11] EURODAC je databázou odtlačkov prstov všetkých žiadateľov o azyl v Európskej únii.

[12] Záchytný tábor Ministerstva vnútra SR v Humennom.

[13] MV SR spravuje dva pobytové tábory pre žiadateľov o azyl – v Rohovciach a v Opatovskej Novej Vsi.

[14] Na úradné tlačivo – do dotazníka žiadateľa o azyl sa takto zaznamenávajú predovšetkým osobné údaje žiadateľa o azyl (meno a priezvisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, národnosť, etnický pôvod, náboženské vyznanie, vzdelanie, zamestnanie atď.) a jeho rodinných príslušníkov a dôvody, pre ktoré žiada o medzinárodnú ochranu na území SR.

[15] MÚ MV SR môže ďalej rozhodnúť tak, že žiadosť o azyl považuje za neprípustnú alebo zjavne neopodstatnenú. MÚ MV SR môže tiež konanie o azyle zastaviť.

[16] Viď napr. zaujímavú kompiláciu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR: Berthotyová E.: Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v azylových veciach v rokoch 2008 – 2010, UNHCR, 2010 a Kolíková M., Opett L.: Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v azylových veciach v rokoch 2005 – 2007, UNHCR 2009.




JUDr. Nataša Hrnčárová, PhD. je odborníčkou na azylové právo. V rokoch 2008 až 2011 pracovala pre Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov a venovala sa predovšetkým otázkam súvisiacim s konaním o azyle. Je spoluautorkou komentára k slovenskému zákonu o azyle. V oblasti azylu prednáša na národnej ako aj európskej úrovni.




Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.