Neznášam multi-kulti biznis. Biznis mi nevadí, ale musí byť autentický. Neznášam, aby na mňa niekto lepil nálepky. Samolepku si kúpim, kedy chcem, akú chcem a ak sa mi vôbec zachce. Nechcem. Dávam prednosť skutkom pred tyjátrom a imidžom a nálepkami.

Každý piaty občan Slovenska vrátanie bábätiek je príslušníkom niektorej z dvanástich národnostných menšín. Ak sme sa však dobre učili množiny a prieniky, výpočet menšín nekončí. Nie sú menšinou muži voči ženám? Veď ich je iba 49%. Alebo dôchodcovia. Sú predsa menšinou, mnohokrát častejšie diskriminovanou než menšiny národnostné. Menšinou sú hendikepovaní ľudia, deti voči dospelým, mešťania voči vidiečanom aj naopak, pacienti, zvyšok Slovenska voči Bratislave... Svoju šikanu si zažívajú názorové menšiny v krčmách III. cenovej skupiny a ako tvrdí konzervatívny katolícky politik Vladimír Palko aj členovia pravovernej kresťanskej politiky. Dokonca politici sa ako menšina cítia šikanovaní novinármi. Nezabudnime trebárs na malé cirkvi a náboženské spoločnosti alebo vedcov a vynálezcov či umelcov. Alebo na postavenie jedného múdreho voči sto hlupákom. Ten je na tom najhoršie odkedy je svet svetom.

Z uvedeného a z oficiálnych štatistík vyplýva, že každý občan Slovenskej republiky si na niektorom stupni svojho vývoja aj regresu zažil, zažíva a zažije niektorý typ diskriminácie a intolerancie. Niektorý občan si nádejne a naivne pomyslí, že ak poprie svoje označenie, vyhne sa zažívaniu uvedeného. A tak máme v štátnych dokumentoch zaznamenaných, div sa svete, napríklad 90 000 Rómov a 218 Židov, aj keď je to tým neprihláseným a nezaznamenaným figu platné.

Neskúsený a romantický človek by predpokladal, že vlastné nepríjemné skúsenosti menšinového občana scitlivejú voči iným menšinovým občanom. Ba možno by uveril, že sa v prienikoch menšinových množín majú nádej aj spojiť. A koniec koncov a v najkrajších snoch by sa vlastne mohli mať aj radi.

Čerta starého: skúsenosť je neprenosná. Sýty hladnému neverí. Človek je v podstate bytosť s ostatnými nespokojná. Človek je tým, za čo ho ostatní pokladajú. Človek je človeku ustavičným nebezpečenstvom. Najbližší je každý sám sebe...a tak by sme mohli pokračovať do nekonečna a skončiť pri antickom filozofovi „najbližší som si sám sebe.“

Za vlády šacha Rézu Pahláviho v Iráne, ešte pred ajatolláhmi, došlo k sčítaniu ľudu. Keď štatistici zdokladovali, že počet Peržanov (51%) voči ostatným menšinám nezodpovedá zastúpeniu vo verejných funkciách, nariadil šach výsledky nezverejniť, aby predišiel nepokojom. Domnieval sa, že uspel, keď problém zamietol pod perzský koberec. Lebo si bol najbližší. Do času. Nakoniec ledva stihol lietadlo.

Z uvedeného vyplýva chvála slovenských nacionalistov, že sú takí pohodlní, jednorozmerní, neaktívni a jednosmerní, keď majú k dispozícii toľko možností. Dokážu sa sústrediť len na Maďarov. Aj keď priatelia Maďari sa asi na mňa oprávnene nahnevajú. Ale predsa. Nebolo by vtipné, keby sa každá slovenská menšina z ničoho nič rozhodla byť autonómnou – t. j. samobytnou a samosprávnou? Lenže: aj moji súkmeňovci mi vedia pekne ísť na nervy. Ja im tiež. A vôbec: nemal by byť vlastne dospelý a vyspelý ľudský jedinec svojbytný a spravovať sa sám, aby mohol zdatne a solidárne koexistovať s blížnymi?

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.