Téma mesiaca

Náboženská sloboda

Ako je to na Slovensku so slobodou vierovyznania (a jeho slobodným praktizovaním)? Môže naozaj každý veriť v to, v čo veriť chce, a podľa toho sa aj správať? Zaujíma vás, aké podmienky musí cirkev alebo náboženská spoločnosť splniť, aby sa stala oficiálne uznávanou? Prečo je registrácia pre cirkvi dôležitá? A ako sa na Slovensku „žije“ piatim menšinovým náboženským skupinám?

Ži a nechaj žiť

Multikulti má (už) dve editorky. Obe teda spája jedno: absolútne liberálny postoj k vnímaniu vlastnej, ale i cudzej viery.

Politika voči náboženským menšinám

Akú politiku uplatňuje Slovensko vo vzťahu k náboženským menšinám? Aké sú na Slovensku podmienky pre registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a aké úskalia z nich aktuálne vyplývajú? Štúdia CVEKU prináša všetky informácie prehľadne, takpovediac „v kocke“.

Ako slobodná je náboženská sloboda na Slovensku?

Odpoveď na túto otázku vo svojom článku hľadajú Elena Gallová Kriglerová a Alena Chudžíková.

Ako sa Slovensko stalo kresťanskou krajinou

Miroslav Tížik je sociológom náboženstva. Jedným z mála. Na spočítanie tých na Slovensku pôsobiacich by stačili prsty jednej ruky (aj s rezervou). A ak slúži publikačná činnosť ako meradlo pracovnej vyťaženosti, potom je vo svojom odbore rozhodne najaktívnejšou akademickou osobnosťou.

Uplatňovanie náboženskej slobody na Slovensku v praxi

Piatim predstaviteľom registrovaných i neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností sme položili dve otázky: Aké sú dnešné možnosti praktizovania Vášho vierovyznania na Slovensku? Ako vnímate úlohu štátu v súvislosti s podporou cirkvi, ktorej ste príslušníkom? Tu sú ich odpovede.

Vnímate Slovensko ako kresťanskú krajinu?

Vyjadrite svoj názor v ankete, prípadne ho rozšírte v komentároch.

Spravodaj

Poznáte Rohovce?

Viete si predstaviť, že by ste si jedného dňa museli do batôžku zbaliť veci (ale iba toľko, koľko naozaj odnesiete) a utiecť zo svojho domova?


Podľa údajov UNHCR bolo na konci roku 2010 vo svete 43.7 milióna ľudí nútených opustiť svoje domovy. Takmer pätnásť a pol milióna z nich muselo ujsť z krajiny, kde žili, a 27.5 milióna sa presídlilo v rámci krajiny. V tom istom roku sa iba necelých dvesto tisíc utečencov mohlo vrátiť domov. Hoci máme ako utečencov často zafixovaných ľudí, ktorí utekajú do bohatých západných krajín, tri štvrtiny z nich v skutočnosti zostávajú v krajinách susediacich s ich domovinou.


Prítomnosť fenoménu utečenctva nám nepripomínajú iba televízne a agentúrne správy, ktoré takmer každý deň hlásia utečencov zadržaných na slovensko-ukrajinskej hranici , ale aj Svetový deň utečencov, za ktorý v roku 2000 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov dvadsiaty jún. Svetový deň utečencov si tento rok na Slovensku prvý krát pripomenieme aj Dáždnikovým pochodom (Umbrella March), ktorý organizuje Slovenská humanitná rada v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku a holandskou fotografkou žijúcou v Bratislave Illah Van Oijen. Vychádzajúc z iniciatívy Európskej rady pre utečencov a exilantov (European Council on Refugees and Exiles, ECRE), po dvoch ročníkoch pochodu, ktorý sa konal vo viacerých európskych metropolách, dorazil v roku 2012 Umbrella March do Bratislavy.

V spolupráci so Slovenskou humanitnou radou vám prinášame aj toto číslo multikulti.sk spravodaja, v ktorom sa, okrem fenoménu utečenectva ako takého, venujeme aj Pobytovému táboru v Rohovciach. Vedeli ste o ňom? Je iba niekoľko kilometrov od Bratislavy, a pritom takmer v inej dimenzii.

Viac informácií o Dáždnikovom pochode a sprievodných akciách pripravovaných ku dňu utečencov nájdete v dedikovanom infočlánku. O utečencoch sme sa rozprávali s dvomi ľuďmi, ktorí majú o tomto fenoméne informácie z prvej ruky: s Petrom Kresákom, vedúcim Zastupiteľského úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku a s Habiibom, mladíkom, ktorý zo strachu o svoju bezpečnosť ušiel zo Somálska. V túžbe po ďalších informáciách z prvej ruky sme oslovili terénnych sociálnych pracovníkov Slovenskej humanitnej rady, ktorí pracujú priamo s utečencami, ktorých osudy zaviali na Slovensko. V čom spočíva ich práca a čo sa snažia dosiahnuť si môžete prečítať v článkoch Kristíny Petrovičovej a Pavla Polanského. A aby ste tej autenticity nemali primálo, namiesto ankety pre odborníkov sme sa na ich skúsenosti spýtali piatich utečencov žijúcich na Slovensku.


Vidíme sa dvadsiateho. Nezabudnite si doniesť dáždnik.



Martin Firák




Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.