Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Poznáte Rohovce?

Viete si predstaviť, že by ste si jedného dňa museli do batôžku zbaliť veci (ale iba toľko, koľko naozaj odnesiete) a utiecť zo svojho domova?


Podľa údajov UNHCR bolo na konci roku 2010 vo svete 43.7 milióna ľudí nútených opustiť svoje domovy. Takmer pätnásť a pol milióna z nich muselo ujsť z krajiny, kde žili, a 27.5 milióna sa presídlilo v rámci krajiny. V tom istom roku sa iba necelých dvesto tisíc utečencov mohlo vrátiť domov. Hoci máme ako utečencov často zafixovaných ľudí, ktorí utekajú do bohatých západných krajín, tri štvrtiny z nich v skutočnosti zostávajú v krajinách susediacich s ich domovinou.


Prítomnosť fenoménu utečenctva nám nepripomínajú iba televízne a agentúrne správy, ktoré takmer každý deň hlásia utečencov zadržaných na slovensko-ukrajinskej hranici , ale aj Svetový deň utečencov, za ktorý v roku 2000 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov dvadsiaty jún. Svetový deň utečencov si tento rok na Slovensku prvý krát pripomenieme aj Dáždnikovým pochodom (Umbrella March), ktorý organizuje Slovenská humanitná rada v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku a holandskou fotografkou žijúcou v Bratislave Illah Van Oijen. Vychádzajúc z iniciatívy Európskej rady pre utečencov a exilantov (European Council on Refugees and Exiles, ECRE), po dvoch ročníkoch pochodu, ktorý sa konal vo viacerých európskych metropolách, dorazil v roku 2012 Umbrella March do Bratislavy.

V spolupráci so Slovenskou humanitnou radou vám prinášame aj toto číslo multikulti.sk spravodaja, v ktorom sa, okrem fenoménu utečenectva ako takého, venujeme aj Pobytovému táboru v Rohovciach. Vedeli ste o ňom? Je iba niekoľko kilometrov od Bratislavy, a pritom takmer v inej dimenzii.

Viac informácií o Dáždnikovom pochode a sprievodných akciách pripravovaných ku dňu utečencov nájdete v dedikovanom infočlánku. O utečencoch sme sa rozprávali s dvomi ľuďmi, ktorí majú o tomto fenoméne informácie z prvej ruky: s Petrom Kresákom, vedúcim Zastupiteľského úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku a s Habiibom, mladíkom, ktorý zo strachu o svoju bezpečnosť ušiel zo Somálska. V túžbe po ďalších informáciách z prvej ruky sme oslovili terénnych sociálnych pracovníkov Slovenskej humanitnej rady, ktorí pracujú priamo s utečencami, ktorých osudy zaviali na Slovensko. V čom spočíva ich práca a čo sa snažia dosiahnuť si môžete prečítať v článkoch Kristíny Petrovičovej a Pavla Polanského. A aby ste tej autenticity nemali primálo, namiesto ankety pre odborníkov sme sa na ich skúsenosti spýtali piatich utečencov žijúcich na Slovensku.


Vidíme sa dvadsiateho. Nezabudnite si doniesť dáždnik.



Martin Firák




Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.