Uprostred festivalového Týždňa nových menšín, ktorý už 5. rok organizuje Nadácia Milana Šimečku, vám prinášame ďalšiu tému mesiaca – o nových menšinách. Aj keď toto pomenovanie môže byť pre niekoho mätúce, v diskusiách a publikáciách sa používa popri pojmoch cudzinci, migranti, cudzí štátni príslušníci či cudzinecké alebo migrantské komunity.

My pomenovanie nové menšiny uprednostňujeme, pretože nie každý, kto by do tejto kategórie mohol patriť, je nevyhnutne cudzincom alebo cudzím štátnym príslušníkom. Mnohí ľudia, ktorí majú cudzinecký pôvod, už získali slovenské občianstvo – nehovoriac o ich potomkoch druhej či tretej generácie, ktorí sa už na Slovensku narodili a napriek tomu sa môžu ako cudzinci občas cítiť. Zároveň, aj keď na Slovensku prekvitajú rôzne „novomenšinové komunity“, nie každý jednotlivec, ktorí tu dlhodobo či krátkodobo žije, pracuje alebo študuje, sa zároveň zúčastňuje na komunitnom živote ľudí rovnakého pôvodu, kultúry či vierovyznania. Napokon prívlastok „nové“ používame na odlíšenie od tradičných menšín, ktoré na území Slovenska žijú po dlhé stáročia a sú aj oficiálne uznané ako národnostné menšiny.

Nech už uprednostňujete ktorýkoľvek z pojmov, všetky nejakým spôsobom súvisia s pohybom ľudí, s migráciou. Tento globálny fenomén ovplyvňuje životy stámiliónov ľudí vo všetkých krajinách sveta. A práve o mnohorakých vplyvoch migrácie sú aj príspevky, ktoré vám ponúkame.

Našu tému neotvára odborná analýza, ale celkom netradične kvíz, ktorý sme pre vás spracovali na základe najnovšej analýzy migračných trendov na Slovensku, ktorý uskutočnil Úrad Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Bratislave. Migrácia však nie je len o faktoch, údajoch či politikách. To, do akej miery ovplyvňuje naše životy, do veľkej miery závisí aj od postojov, ktoré k migrácii, migrantom či novým menšinám máme. Sondu do myslenia slovenských občanov poskytol výskum, ktorého výsledky v rozhovore interpretuje Michal Vašečka z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Mnohí migranti sa v nových krajinách rozhodnú zostať dlhšie či natrvalo, a tým pre nich aj celú spoločnosť vyvstáva otázka integrácie, vymedzenia vzťahov, práv aj povinností pri vzájomnom rešpektovaní rozdielnych kultúrnych hodnôt či zvykov. Rôzne scenáre vývoja na základe rozhovorov s cudzincami na Slovensku aj skúseností z iných krajín ponúkajú analytičky Elena Gallová Kriglerová, Jana Kadlečíkova a Jarmila Lajčáková v texte Nový pohľad na staré problémy. Nad ich závermi aj nad obvyklým postojom k integrácii migrantov uvažuje Michal Cenker v eseji No čo už....

Napokon v spektre názorov na migráciu a integráciu nemôže chýbať ani hlas tých, ktorých sa vlastne týka v prvom rade – emigrantov a imigrantov. Touto témou mesiaca preto začíname uverejňovať životné príbehy ľudí, ktorí sa migrantmi aspoň na čas svojho života stali. Začíname trenčianskym Zadným dvorom Ireny Brežnej, chicagskym Američanom v Bratislave Gregom Souillierom a Mohamadom Safwanom Hasnom – Made in Syria.

Za celý MultiCOOLtím Vám príjemné migrovanie novou témou mesiaca praje,

Peter Dráľ

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.