Téma mesiaca

Svetové Vianoce

Zaskočili nás opäť ako slovenských cestárov sneženie? Slávia ich iba kresťania? Ako ich vnímajú a oslavujú ľudia v iných krajinách? Čo si myslia o nás a naších oslavách?

Na inom konci planéty

Ako už v tejto časti roka býva dobrým zvykom, opäť sa blížia najvýznamnejšie kresťanské sviatky.

Bara Din Mubarik

Veselé Vianoce – O zúčastňovaní sa na šťastí druhých.

Le giang sinh – Noel. Vianoce.

Každý deň budú vraj Vianoce / Ticho šepkajú ľudia po vonku / Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva / iba kamienok či sladkú salónku.

Vianoce v čiernej Afrike sú bez snehu, ale pestrejšie

Štedrovečerné menu, vianočné stromčeky, pod nimi darčeky a návšteva polnočnej svätej omše. Hoci odlišný kontinent, bez niektorých vecí si ľudia Vianoce nevedia už ani predstaviť. Bez ohľadu na to, či v Európe alebo v Afrike.

Vianoce u nás neoslavujeme

Vianoce sa spájajú s mojím detstvom. Nemal som viac ako sedem rokov, keď som dostal od môjho strýka, ktorý študoval  v Rusku, stromček.

Anketa o tom, čo priniesol rok 2011

Respondentov pôsobiacich v treťom sektore sa multikulti pýtalo, ako hodnotia udalosti roku uplynulého a čo si želajú do toho nadchádzajúceho.

Vyjadrite sa k Vianociam

Strávili ste ich už v prostredí, kde sa oslavujú úplne inak než vo vašej vlasti, prípadne sa neoslavujú vôbec?

Spravodaj

Vianoce v čiernej Afrike sú bez snehu, ale pestrejšie

Štedrovečerné menu, vianočné stromčeky, pod nimi darčeky a návšteva polnočnej svätej omše. Hoci odlišný kontinent, bez niektorých vecí si ľudia Vianoce nevedia už ani predstaviť. Bez ohľadu na to, či v Európe alebo v Afrike.


Ladislav Bariak ml.


Africké Vianoce sa pritom v mnohom podobajú na tie zo západokresťanskej tradície. Často je to aj zásluha misijnej činnosti katolíckych kňazov, ktorí na čiernom kontinente dlhodobo pôsobia.

Napríklad v Kongu sa tak Vianoce začínajú návštevami koledníkov, ktorí chodia do domov misionárov z dediny do dediny a spievajú koledy. Najdôležitejšou časťou Vianoc je však obetovanie láske.

Oslavy narodenia Krista pokračujú medzi ôsmou a deviatou večer, keď každý účastník príde pred oltár a položí na zem svoj dar.

Po bohoslužbe nasleduje tradičná vianočná večera. Tá sa však neodohráva len v úzkom rodinnom kruhu. Každý tak pred svojim príbytkom prestrie stôl s pohostením, ku ktorému pozýva priateľov a príbuzných.

Mnohé vianočné zvyky si zase Afričania osvojili od svojich niekdajších kolonizátorov. Nezriedka sú tak vianočné zvyky kombináciou anglických, francúzskych a portugalských zvyklostí.


Viac tanca než duchovna


Trochu odlišný pohľad na africké Vianoce však ponúka internetová stránka www.svetbezchudoby.erko.sk, kde si na slávenie týchto sviatkov spomína ich priama aktérka, ktorá zažila tieto sviatky spolu s africkými deťmi.

„Africké chápanie Vianoc je výrazne odlišné od tohto. Aj keď sa kde tu nájde aká - taká výzdoba, duchovné prežívanie zostáva v pozadí, teda o hlbokom prežívaní Vianoc sa veľmi nedá hovoriť. Rozprávali sme sa s našimi priateľmi, ktorí nám Vianoce opísali ako čas letných dovoleniek, keď sa dobre najedia, navštevujú svojich blízkych a majú úžasné párty," spomína Slovenka na africké Vianoce.

„Tiež sme sa dozvedeli legendu, že na sviatok narodenia Pána možno vidieť tancovať slnko pri jeho východe. Keďže v toto ráno bolo zamračené, nemôžeme to dosvedčiť," dodáva.

Hoci, ako ďalej píše, typický slovenský kapor sa štedrovečerný stôl nedostal, všetko ostatné bolo presne tak, ako bola naučená z domu. Nechýbala tak nielen kapustnica, ale ani pirohy či oblátky s medom.

„Možno by sa zdalo, že, hoci sme stovky kilometrov ďaleko od domova, všetko bude iné, ale nie je tomu tak. Je pravda, že rodina nám chýba, ale tohtoročné Vianoce sme strávili s novou rodinou, ktorú sme našli tu," dodáva na stránke www.svetbezchudoby.erko.sk .


Vianočný mix v Maroku


Svojskú vianočnú atmosféru je však možné zažiť aj v Maroku, ktoré mnohí oprávnene považujú za krajinu zmiešaných kultúr, ale hlavne tolerancie.

Hoci hlavným náboženstvom je v Maroku islam, súčasťou pestrého náboženského koloritu sú ako moslimovia, tak aj kresťania a židia. A hoci moslimovia Vianoce nepoznajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Aj táto slávnosť pritom má korene v Biblii.

Na rozdiel od ryby však Maročania na Sviatok obety zarežú baránka. Keďže však v mnohom vychádzajú ústrety iným kultúram, nie je problém na trhu kúpiť vianočný stromček a sláviť tak, ako sme napríklad zvyknutí aj my, Slováci.

Vianoce v Egypte zase v sebe spájajú nielen zvyky vianočné, ale aj tie, ktoré skôr poznáme z Veľkej noci. Adventné obdobie tu totiž trvá 40 dní a egyptskí veriaci sa počas neho postia. To znamená žiadne mäso, hydinu ani mliečne výrobky.

Na rozdiel od nášho regiónu má však pred štedrovečernou večerou prednosť návšteva kostola. Až potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa.




Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálne.sk 25.12.2009.

Pôvodné znenie je prístupné online na tejto linke.



Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.