Michaela Lukovičová

Čo robí Liga za ľudské práva (Human Rights League, HRL)? Čomu sa venuje a aké sú jej ciele?

Zuzana Števulová HRL je občianske združenie, ktoré založili právnici a právničky aktívni v oblasti migrácie a azylu. Naším hlavným cieľom je ochrana práv cudzincov na Slovensku a to najmä prostredníctvom právneho poradenstva, ktoré poskytujeme žiadateľom o azyl, azylantom, cudzincom s doplnkovou ochranou a cudzincom, ktorí sa na Slovensku zdržiavajú. K ďalším aktivitám patrí integračné poradenstvo, vrátane sociálneho poradenstva.

Zameriavame sa najmä na individuálne poradenstvo, v rámci ktorého sa prostredníctvom cielených kurzov a pomoci snažíme pracovať s klientmi jednotlivo a pomáhať im sa aklimatizovať na Slovensku. Zaoberáme sa aj činnosťami, ktoré súvisia s azylovým konaním a to je napríklad vyhľadávanie a analyzovanie informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl, pretože tie sú kľúčovým dôkazným prostriedkom v azylovom konaní. Veľmi dôležitou činnosťou je aj monitorovanie prístupu k azylovému konaniu na vonkajšej schengenskej hranici. Na tomto projekte spolupracujeme s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a s Úradom hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP). V rámci projektu máme prístup do tranzitného priestoru medzinárodného letiska v Bratislave a v Košiciach a na oddelenia hraničnej kontroly na slovenskej hranici s Ukrajinou. Tu môžeme monitorovať úkony polície vo vzťahu k cudzincom, a dohliadať na to, či im je umožnený vstup do azylového konania.

Prečo vy osobne pracujete v HRL?

Zuzana Števulová Ja som tu začala pracovať už počas štúdia na Právnickej fakulte v Trnave, kde vedieme kliniku azylového práva. Po škole som ostala v HRL, pretože je to práca, ktorú som vždy chcela robiť.

Zuzana Bargerová My sme sa zoznámili, keď som ešte pracovala pre IOM, Medzinárodnú organizáciu pre migráciu a neskôr som začala viac spolupracovať s HRL.

Čím je Slovensko atraktívne pre cudzincov?

Zuzana Števulová Dôvody sú rôzne, od samotných cudzincov som napríklad počula aj názor, že Slovensko je atraktívne aj preto, že tu nežije veľmi veľa cudzincov. Ďalej prichádzajú za prácou, alebo tu majú rodinných príslušníkov, okrem toho sme aj hraničnou krajinou Európskej únie. Aj keď ja osobne si nemyslím, že Slovensko je iba tranzitnou krajinou, ako to naše štátne orgány prezentujú. Je potrebné si uvedomiť či sem prichádzajú migranti dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Mnohí utečenci zaplatia prevádzačom za cestu napríklad do Británie ale už nemajú šancu ovplyvniť, kde ich prevádzač naozaj vysadí.

Zuzana Bargerová Keby sme si to zosumarizovali, cudzinci k nám chodia jednak preto, sme pre nich často menej známa a tým aj atraktívna krajina, sme členskou krajinou EÚ a Schengenského priestoru, sme pomerne rýchlo sa rozvíjajúca ekonomika. Slovensko ponúka cudzincom možnosť nie len hľadať zamestnanie, ale aj investovať, máme dostatočné zásoby pitnej vody, sme relatívne bezpečná krajina.

Koľko cudzincov vlastne žije na Slovensku?

Zuzana Bargerová Migrantov môžeme rozdeliť na dve základné skupiny - dobrovoľní, ekonomickí migranti a humanitárni migranti. Pokiaľ ide o dobrovoľných alebo ekonomických migrantov legálne žijúcich v SR tak ich počet bol minulý rok cca 62 000. Toto číslo zahŕňa všetkých cudzincov, aj občanov členských krajín EÚ a aj štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom 22 900 bolo práve z tretích krajín. To predstavuje iba 0,4 percenta celkovej populácie Slovenska.

Zuzana Števulová Pokiaľ ide o humanitárnych migrantov, teda žiadateľov o azyl, azylantov a cudzincov s doplnkovou ochranou, tak minulý rok žiadalo o azyl 547 cudzincov, čo je najmenej za posledných 10 rokov. Migračný úrad udelil minulý rok 15 azylov a poskytol 55 doplnkových ochrán.

Prečo je to číslo také nízke?

Zuzana Števulová Príčiny, prečo k nám v posledných rokoch prichádza menej žiadateľov o azyl, by si vyžadovali komplexnú analýzu. Je možné, že sa zmenili cesty, po ktorých žiadatelia prichádzajú do Európy a tiež, že v súvislosti so vstupom SR do Schengenského priestoru sa zvýšil dôraz na zabezpečenie hranice s Ukrajinou. Pokiaľ ide o množstvo udelených azylov a poskytnutých doplnkových ochrán, môžeme tiež hovoriť o viacerých príčinách. Predovšetkým je to reštriktívna politika Migračného úradu vo vzťahu k poskytovaniu humanitárnej ochrany. Podľa nás v konaní nie je uplatňovaná zásada „v pochybnostiach v prospech utečenca“, ale práve naopak, vyžaduje sa preukázanie dôvodov zo strany žiadateľa na rovnakej dôkaznej úrovni ako napríklad v trestnom konaní, čo je podľa nás v azylovom konaní nemožné a neakceptovateľné. Okrem toho, niektoré skupiny žiadateľov o azyl sú dlhodobo neformálne vylúčené z možnosti získať akúkoľvek ochranu, napríklad žiadatelia zo Severného Kaukazu (Čečensko, Ingušsko, Dagestan), alebo napríklad z Pakistanu. Toto následne spôsobuje demotiváciu žiadateľov o azyl, ktorí opúšťajú územie SR a snažia sa podať žiadosť o azyl v inej krajine. Tento rok sme sa stretli aj s prvými vážnymi prípadmi, keď doplnková ochrana bola zrušená s poukazom na bezpečnosť štátu, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemusí byť konkrétne odôvodnené. Z nášho pohľadu tým štát prispieva k právnej neistote cudzincov a spôsobuje im veľkú psychickú traumu. Naši klienti, ktorí majú poskytnutú doplnkovú ochranu, sa v súčasnosti veľmi obávajú, či im táto bude predĺžená a tí, ktorým bola zrušená, nepoznajú príčiny jej zrušenia, čo v nich vyvoláva pocity hnevu, strachu a rezignácie. Tým štát zároveň absolútnym spôsobom zbavuje ľudí motivácie integrovať sa, keďže nevedia, v ktorom okamihu bude ich život na Slovensku ukončený. To je podľa mňa zároveň veľmi nebezpečné, pretože štát akoby si neuvedomoval, že nebezpečné situácie vznikajú práve vtedy, keď v ľuďoch vyvoláme pocit neistoty, strach z budúcnosti a nechuť integrovať sa v krajine, ktorá ich môže kedykoľvek vyhostiť.

Aké formy pobytov sú migrantom prideľované?

Zuzana Bargerová Právna úprava rozlišuje spôsob, akým sa upravuje pobyt cudzincov na Slovensku podľa toho či ide o ekonomických, alebo humanitárnych migrantov. Ekonomickí migranti spadajú pod zákon o pohybe cudzincov, zatiaľ čo humanitárni pod zákon o azyle. Ekonomickí migranti môžu žiadať o tri druhy povolení na pobyt, podľa toho, v akej životnej situácií sa nachádzajú, odkiaľ pochádzajú a aké sú ich väzby na Slovensko. Môže to byť trvalý, prechodný alebo tolerovaný pobyt a vo všetkých týchto troch základných typoch existuje veľa ďalších podkategórií. O prechodný pobyt môže cudzinec požiadať zo zahraničia alebo na území Slovenska (pozn.: ak nepotrebuje víza) iba na nejaký zákonom povolený účel, napr. na účel zamestnania, podnikania, štúdia, osobitnej činnosti, zlúčenia rodiny, alebo plnenia služobných povinností zložkami ozbrojených síl. Čo sa týka početnosti, tak najčastejšie cudzinci žiadajú o prechodný pobyt na účel podnikania a zamestnania. Trvalý pobyt je v zásade udeľovaný, ak ma cudzinec na Slovensku životného partnera, teda manžela alebo manželku, ktorí sú občanmi SR, alebo mu bol 5 rokov nepretržite za sebou udelený prechodný pobyt na účel podnikania alebo zamestnania. Tolerovaný pobyt je špecifický typ pobytu. Bol zavedený s cieľom reagovať na ťažké životné situácie a dočasne upraviť pobyt cudzincov, ktorí sa v takejto situácii ocitnú.

Zuzana Števulová Existuje šesť základných dôvodov na jeho udelenie a tými sú skutočnosť, že cudzincovi by v krajine pôvodu hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce napríklad jeho život, skutočnosť, že cudzinec nemôže vycestovať, ale nie je dôvod na jeho zaistenie, alebo ide o maloleté dieťa - cudzinca nájdené bez sprievodu rodičov, obeť obchodovania s ľuďmi, cudzinec, ktorému je poskytnuté dočasné útočisko, alebo cudzinec, ktorý tu vedie rodinný alebo súkromný život. Okrem toho sa za tolerovaný pobyt môžu požadovať aj obdobia, kedy napríklad cudzinec požiadal a čaká na tzv. dobrovoľný návrat do svojej krajiny.

Poskytuje štát nejakú pomoc na adaptáciu a integráciu cudzincov do spoločnosti?

Zuzana Števulová Štát v zásade poskytuje pomoc vo forme prerozdeľovania prostriedkov z Európskych fondov a to konkrétne z Európskeho fondu pre utečencov (ERF) a z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (EIF). Teda v praxi tvorí spojku medzi fondmi a subjektmi, ktoré pomoc zabezpečujú.

V súčasnosti je z ERF financovaná sociálna a právna pomoc žiadateľom o azyl v táboroch v Humennom, Opatovskej Novej Vsi a v Rohovciach a tiež pomoc a poradenstvo azylantom a cudzincom s doplnkovou ochranou. Z EIF je financované napríklad Migračné informačné centrum IOM. Právnu pomoc humanitárnym aj ekonomickým migrantom poskytuje naša organizácia. Inú podporu poskytujú rôzne mimovládne a medzivládne organizácie pôsobiace na území Slovenska alebo samotné komunity migrantov ako napríklad Afganská komunita alebo Združenie Afričanov. Pomoc poskytovaná v regiónoch priamo samosprávami u nás veľmi chýba.

S akými problémami sa cudzinci u nás stretávajú?

Zuzana Bargerová So širokým spektrom problémov alebo prekážok vo všetkých oblastiach ich života, asi tak ako každý človek. Najzásadnejšou a aj najkomplikovanejšou témou je vybavenie a udržanie si legálneho pobytu v SR. To je téma, ktorá sa ich týka počas celej doby ich života na Slovensku až do ich odchodu.

Zuzana Števulová Kľúčovým problémom humanitárnych migrantov je prístup k samotnému konaniu o udelenie azylu a teda podanie žiadosti o azyl. To sa týka najmä migrantov, ktorí sú zachytení priamo na slovensko-krajinskej hranici, trochu menej tých, ktorí sú predvedení na policajnú stanicu vo vnútri územia. Zo skúseností môžeme povedať, že je to veľký problém na slovensko-ukrajinskej hranici, kde sú migranti často zadržaní a priamo vracaní späť na územie Ukrajiny. Náš ukrajinský partner nás niekoľkokrát informoval prípady cudzincov, ktorí tvrdili, že na Slovensku žiadali o azyl, ale v policajných zápisniciach toto nebolo uvedené a boli vrátení späť na Ukrajinu. Na túto zlú prax poukazuje aj správa Human Rights Watch publikovaná v decembri 2010 Buffeted in the Borderland (Údery v pohraničí), ktorá popisuje príklady zlého zaobchádzania so žiadateľmi o azyl a migrantmi na Ukrajine a okrem iného si všíma a kritizuje slovenskú prax na hraniciach. Problémom je, že cudzinci veľa krát nepoznajú slovo azyl, a preto by príslušník polície mal vedieť rozlíšiť či daná osoba je alebo nie je humanitárnym utečencom, ak hovorí, že sa bojí vrátiť späť, alebo utiekla pred konfliktom. Preto by cudzinec mal byť automaticky poučený správnym orgánom o svojich právach, vrátane práva podať žiadosť o azyl. Žiaľ, to sa v praxi nedeje. Vieme o prípadoch, kedy boli vrátení naspäť Afganci alebo Somálci, u ktorých je veľký predpoklad, že by mohli byť potenciálnymi žiadateľmi o azyl. Ďalším problémom je reštriktívna politika pri poskytovaní ochrany, Migračný úrad jednoducho nechce udeľovať azyl a je teda naozaj náročné získať medzinárodnú ochranu.

Zuzana Bargerová Toto sa týka aj ekonomických migrantov, podmienky na udelenie povolenia na pobyt sú v zásade veľmi náročné a musia byť dodržiavané aj po jeho udelení, po celý čas, takže otázka povolenia a udržania pobytu je naozaj kľúčová. Navyše, nejde iba o právne problémy, ale život migranta na Slovensku prináša mnoho bariér a to najmä jazykových či kultúrnych.

Je súčasná legislatíva v súlade s medzinárodnými normami?

Zuzana Bargerová V zásade áno, dá sa to tak povedať. Aj tá súčasná aj pripravovaná právna úprava je vo všeobecnosti formálne v súlade s mnohými medzinárodnými normami a medzinárodnými záväzkami, ale v praxi prichádza samozrejme k odchýlkam. Ale aj pokiaľ ide o formu, niektoré ustanovenia zákona o štátnom občianstve sú podľa nás na hrane a negarantujú dôsledne práva priznané európskym dohovorom o štátnom občianstve. Napríklad niektoré kategórie cudzincov nemôžu požiadať o štátne občianstvo SR ani po 10 rokoch legálneho pobytu v SR.

Je teda rozdiel medzi legislatívou a praxou?

Zuzana Bargerová O to práve ide. Legislatíva a právne normy sú viac menej v poriadku. Avšak, v čom vidíme podstatu problému my, je, že naše nastavenie zákonov necháva úradníkom veľkú mieru voľnej úvahy, či nejaké právo bude alebo nebude priznané. My v Lige považujeme cudzincov, tak ako aj občanov Slovenskej republiky, za rovnocenné ľudské bytosti, ľudské práva a slobody by im mali byť rovnako zabezpečené. Jediné prístupné výnimky z obmedzení ich práv musia byť striktne vymedzené zákonom a nemalo by pri aplikácií týchto zákonov prichádzať k nejakej svojvôli a nadmernému obmedzovaniu ich slobody.

Zuzana Števulová Áno, to je záležitosť, s ktorou sa dlhodobo stretávame. Štátne orgány, a teraz nemyslím len cudzineckú políciu, ale naozaj všetky štátne orgány, ktoré prichádzajú do styku s cudzincami, disponujú veľmi širokou mierou svojvoľného rozhodovania. Často na to cudzinec dopláca, pretože sa s ním zaobchádza reštriktívnejšie ako s občanom Slovenskej republiky.

Zuzana Bargerová To je aj jedna zo základných výhrad hodnotiacej správy MIPEX. Upozorňuje, že slovenská legislatíva umožňuje práve tuto veľkú mieru voľnej úvahy tých, čo tieto právne predpisy aplikujú v praxi.

V príprave je nový zákon o kontrole hraníc o pobyte cudzincov. Vy ste ho pripomienkovali. V čom tieto pripomienky spočívali?

Zuzana Bargerová Zákon je do značnej miery reštriktívny. Vysoko vydvihuje ochranu štátnej bezpečnosti nad princípmi ochrany slobody a spravodlivosti. Toto je jedna zo základných línií našich pripomienok. My nevnímame imigráciu a migrantov celkovo ako hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť. Vidíme aj pozitíva, ktoré migrácia prináša. Trváme na tom, že spoločnosť musí prihliadať aj na ich prínos. Snažíme sa presadiť, aby zákon umožňoval v rámci právnej úpravy prijímať a teda aj prosperovať jednak z tých migrantov, o ktorých Slovenská republika evidentne záujem má - o kvalifikovanú pracovnú silu, ale aj vedcov, výskumníkov a zároveň, aby umožňoval aj humanitárnu intervenciu štátu, upravoval postavenie humanitárnych migrantov v súlade so základnými hodnotami slobody a spravodlivosti.

Chceme presadiť modernú podobu zákona, ktorá by bola transparentná, vyvážená a umožnila Slovensku nielen sa chrániť, ale tiež profitovať z migrácie pozitívnym spôsobom.

Hovorili sme o právnych záležitostiach, aké je však postavenie migrantov v ostatných, mimoprávnych aspektoch?

Zuzana Bargerová Formálne, Slovenská republika má rozpracované stratégie a politiky integrácie. V roku 2009 bola vypracovaná Koncepcia integrácie cudzincov do spoločnosti, ktorá formuluje doktrínu v oblasti migračnej a integračnej politiky a predstavu, čo vlastne chce Slovensko v tejto oblasti dosiahnuť. Toto Slovenská republika má. Avšak v realite sa tieto priority nenapĺňajú, prax nie je uspokojivá. Na lokálnej úrovni, v oblasti aktivít samosprávy, neprebieha podpora integrácie migrantov zatiaľ takmer vôbec. A navyše, aj tieto dokumenty upravujú hlavne právne a formálne aspekty. Avšak integrácia by mala prebiehať aj na iných úrovniach, v oblasti jazykového a orientačného vzdelávania, prístupu k správe veci verejných, v kultúrnych oblastiach. Na tieto oblasti sa zabúda, sú rozpracované len formálne, bez prenesenia do praxe.

Tento rok British Council a Migration Policy Group zverejnili správu MIPEX III, porovnávajúcu postavenie migrantov v 31 krajinách. Slovensko sa umiestnilo na tretej priečke odspodu (pred Litvou a Cyprom). Má tento negatívny obraz Slovenska potenciál ovplyvniť tvorbu slovenskej migračnej politiky?

Zuzana Bargerová MIPEX je komparatívny nástroj na porovnanie integračných politík a nástrojov týchto politík, čiže prostredníctvom indikátorov právneho a formálneho postavenia cudzincov v krajinách vyhodnocuje nakoľko je táto formálna stránka priaznivá alebo nepriaznivá pre integráciu cudzincov. Jeho úlohou je teda vyhodnotiť formálne, právne nastavenie a nie to čo sa deje v praxi.

Zuzana Števulová Či má správa potenciál ovplyvniť tvorbu slovenskej politiky je otázne. Vzhľadom na slovenské umiestnenie si myslíme, že by to malo zavážiť. Ale kľúčové je, nakoľko tvorcovia verejnej politiky uchopia tento negatívny signál a nakoľko s ním budú ochotní a schopní narábať.

Považujú politici migráciu za tému?

Zuzana Števulová Migrácia je pre nich témou, ale zatiaľ nie zaujímavou, atraktívnou pre voličov. To sa odráža na tvorbe politík.

Zuzana Bargerová Je to téma, ktorá pre politické strany a tvorcov politík nie je príťažlivá a nepovažujú ju za akútnu natoľko, že by sa ňou mali momentálne zaoberať. Ako sme už spomenuli, Slovensko sa dlhodobo považuje iba za tranzitnú krajinu. To je vidieť aj v texte dôvodovej správy k novému zákonu o kontrole hraníc a pobyte cudzincov, ktorá uvádza, že cudzinci sa na Slovensku nemajú záujem usádzať. Z toho potom následne vyplýva nezáujem o riešenie problematiky migrácie a o tvorbu efektívnych politík. Podľa nás je obraz Slovenska ako tranzitnej krajiny prekonaný a práve imigračná politika by mala začať rezonovať aj vo verejnom diskurze.

Zuzana Števulová Podľa mňa toto zvýrazňovanie Slovenska ako tranzitnej krajiny, je iba ospravedlňovanie si nezáujmu o problematiku. Keď budeme predávať takýto obraz, tak nevzniká potreba viesť verejnú debatu o téme migrácie a nevzniká potreba presadzovať aj integračnú politiku. Môžeme si tým vlastne ospravedlniť všetko.

Žije sa na Slovensku cudzincom dobre?

Zuzana Bargerová Tu prichádzame zasa k tomu, čo sme už hovorili. Formálne sú naše pravidlá v poriadku. Ale v praxi je ich napĺňanie často problematické kvôli zložitosti právnych predpisov, veľkej miere voľnej úvahy úradníkov, tomu, že napríklad podrobnosti v konaní pred úradmi sa často spravujú internými predpismi, cudzinci nemajú dostatočné a komplexné informácie o tom, aké sú ich práva a povinnosti, oficiálne webstránky neinformujú tak, ako by mali, chýbajú preklady praktických postupov a právnych predpisov do iných jazykov. My si myslíme, že byť cudzincom nie je ľahké ani len z týchto právnych a inštitucionálnych dôvodov, a ďalšie znevýhodnenie vyplýva z mimoprávnych bariér.

A to sú aké?

Zuzana Bargerová Jazykové bariéry, kultúrne, administratívne. To sa všetko nakopí a výsledok je, že sa tu cudzincom nežije najľahšie. Aj keď je to veľmi individuálne. Každý prípad, čo riešime, je iný. Ale vo všeobecnosti, znova, ak by spoločnosť pracovala na odstraňovaní týchto mimoprávnych bariér a štát by myslel na to, ako využiť potenciál a pozitíva migrácie, ekonomický ale aj kultúrny prínos cudzincov, tak si myslím, že by sa im postupne žilo ľahšie. V neposlednom rade by štát mal myslieť nie len na interakciu medzi migrantmi a štátnymi orgánmi, ale zapájať do ich integrácie aj majoritnú spoločnosť.

Majú možnosť migranti a jednotlivé komunity rozvíjať na Slovensku svoju kultúru?

Zuzana Bargerová Na jednej strane áno, majú. Ale za zavretými dverami. Štát nepodporuje, nerozvíja kultúrne aktivity alebo identity migrantov. Deje sa to len cez aktivity mimovládnych a medzivládnych organizácií, cez ich kultúrne podujatia.

Zuzana Števulová Z pohľadu migrantov to vyzerá tak, že si vlastne môžu robiť, čo chcú, organizovať svoje vlastné kultúrne podujatia, ale prevažne zo svojich vlastných zdrojov. Z ich pohľadu štát o to nejaví záujem a je mu to vlastne jedno.

Práve preto sú dôležité podujatia ako festival [fjúžn]. Tešíte sa na tento ročník?

Zuzana Števulová Áno, veľmi sa tešíme, ako každý rok! Ja sa hlavne teším na Allstar Refjúdží Band.

Zuzana Bargerová Ja sa teším celkovo na festival, na príjemnú atmosféru, koncerty a na rôzne veci, ktoré sa dozviem a ľudí, ktorých stretnem a inšpirujú ma.

Zuzana Števulová A na čo sa tešíš ty?

Michaela Lukovičová Ja na všetko, ale asi najviac na FSEV fest.

* Výsledkom štúdie MIPEX III sa bude venovať diskusia, ktorá sa bude konať 2. mája v Divadle Meteorit.

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.