Téma mesiaca

Svetové Vianoce

Zaskočili nás opäť ako slovenských cestárov sneženie? Slávia ich iba kresťania? Ako ich vnímajú a oslavujú ľudia v iných krajinách? Čo si myslia o nás a naších oslavách?

Na inom konci planéty

Ako už v tejto časti roka býva dobrým zvykom, opäť sa blížia najvýznamnejšie kresťanské sviatky.

Bara Din Mubarik

Veselé Vianoce – O zúčastňovaní sa na šťastí druhých.

Le giang sinh – Noel. Vianoce.

Každý deň budú vraj Vianoce / Ticho šepkajú ľudia po vonku / Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva / iba kamienok či sladkú salónku.

Vianoce v čiernej Afrike sú bez snehu, ale pestrejšie

Štedrovečerné menu, vianočné stromčeky, pod nimi darčeky a návšteva polnočnej svätej omše. Hoci odlišný kontinent, bez niektorých vecí si ľudia Vianoce nevedia už ani predstaviť. Bez ohľadu na to, či v Európe alebo v Afrike.

Vianoce u nás neoslavujeme

Vianoce sa spájajú s mojím detstvom. Nemal som viac ako sedem rokov, keď som dostal od môjho strýka, ktorý študoval  v Rusku, stromček.

Anketa o tom, čo priniesol rok 2011

Respondentov pôsobiacich v treťom sektore sa multikulti pýtalo, ako hodnotia udalosti roku uplynulého a čo si želajú do toho nadchádzajúceho.

Vyjadrite sa k Vianociam

Strávili ste ich už v prostredí, kde sa oslavujú úplne inak než vo vašej vlasti, prípadne sa neoslavujú vôbec?

Spravodaj

Žiadne ale!

„Nie som šovinista, ale ženy sa nehodia na niektoré profesie.“

„Nie som antisemita, ale podľa mňa židia rozhodujú takmer o všetkom.“

„Nie som homofób, ale manželstvá homosexuálov by ohrozili tradičnú rodinu.“

„Nie som rasista, ale Rómom sa nechce pracovať, preto žijú tak, ako žijú.“

„Nie som vekista, ale nechcel by som mať za šéfa starca.“


Takéto vety počúvame a čítame denne. Zvykli sme si na ne a pozvoľna si privykáme aj na to, že vlastne skoro nikto nie je ten zlý, či tá zlá. Každý len máme svoju pravdu, svoju skúsenosť, ktorá nám dovoľuje robiť takéto závery, hovoriť beztrestne takéto vety. Veď omnoho väčšie prejavy nenávisti a hulvátstva ostávajú v našej spoločnosti nepotrestané, takmer nikým neodsúdené. Len tá hŕstka bláznivých aktivistiek a aktivistov, komunita bratislavského salónneho intelektuálstva, sa pre každú blbosť vždy žlčovito rozhorčí a všetko považuje za diskrimináciu.


Avšak každé to vyslovené ale sa stáva ďalším kameňom v dlho budovanom múre medzi my a oni/ony . Každé to stereotypizujúce ale vrhá nový tieň na niektorú skupinu ľudí spomedzi nás. Všetky tie ale sa spájajú do jednej veľkej temnej masy odmietania, odsudzovania, povyšovania. Každé jedno ale nás robí menej tolerantnými, naoko humanistami, no v skutočnosti zadubenými pohŕdačmi.


Od útleho detstva si vytvárame škatuľky na ľudí. Delíme si ich vo svojich mysliach na takých a onakých podľa kadejakej črty. Niektorí vravia, že je to prirodzený obranný mechanizmus pravekých lovcov, že obozretnosť pred všetkým cudzím je najlepšou ochranou. Možno majú pravdu, možno tie škatuľky na ľudí potrebujeme. Avšak možno ich až tak nepotrebujeme a nemusíme do nich po jednom prihadzovať predsudky. Nemusíme každú vlastnú zlú skúsenosť pretaviť do novej zovšeobecňujúcej pravdy o nich . Nemusíme každú skratkovitú, či zjednodušujúcu vetu v novinách nekriticky prevziať do vlastnej mentálnej mapy. Nemusíme každé započuté ale nechať nahlodávať naše vlastné presvedčenie o svete.


Nie, nepotrebujeme žiadne ale !


Keď si to uvedomíme a prestaneme rôzne menšiny ale-izovať , budeme iba na začiatku cesty za skutočnou rovnosťou. Pretože každé jedno v minulosti vyrieknuté ale už v nás zanechalo nejakú stopu. Aj keď to mnohí nechcú pripustiť, desaťročia, stáročia, ba celé veky rozdeľovania ľudí, nálepkovania a segregovania sú mohutným múrom predsudkov v našej spoločnosti. Každá žena, každý moslim, každý Róm sa musia boriť s tým múrom. Samé a sami to však nezvládnu. Naše škatuľky na ľudí sú už priveľmi zanešvárené stereotypmi. Ten múr musíme začať rozbíjať všetci a všetky spoločne. Je to náročná úloha, zbaviť sa predsudkov, ktoré zastierajú náš úsudok. Bude trvať veľmi dlho, kým sa nám to úplne podarí. Zmena sa však môže uskutočniť aj skôr. Ak pochopíme a uznáme, že mnohí a mnohé z nás sa dennodenne pasujú s nerovnosťou a diskrimináciou, môžeme im v tom súboji pomôcť. A práve dočasné vyrovnávacie opatrenia sa môžu stať jednak výrazom tohto uznania a zároveň nástrojom prekonávania múrov.


Laco Oravec

Napíšte nám sem svoj komentár, či príspevok do diskusie, a my ho zverejníme okamžite po prečítaní administrátormi stránky na tomto mieste.

Komentáre

  • Boris Sokol

    06.09.10 - 11:57

    Pekná úvaha, no skusim si rypnut: tie vety na začiatku sa mi nezdajú dobre zvolené: 1. sexizmus je velky problem a je jasne ze stoji na iracionalnych zakladoch, na niektore povolania sa vsak mozu zeny hodit viac nez muzi a naopak, ale aj to je otazne a preto tuto vetu hodnotim ako dobre zvolenu. V tomto smere ide ale hlavne o to, ze ak niekto nieco chce robit a ma schopnosti musi mu to byt umoznene. 2. Zo skusenosti viem ze hlavnym \"esom\" antisemitov je židovska nadvlada.... ale podla mna z cisto racionalneho hladiska tvrdit ze Židia rozhoduju takmer o vsetkom Židov ako narod neuraza. 3. V tejto otazke som dost subjektivny, kedze si myslim ze ohrozenie tradicnej rodiny nie je nic zle. Preto mi tento argument homofobov nevadi :-D 4. Dobre zvolena veta, jednak rasizmus a jednak aj nezmysel. 5. o vekizme pocujem prvy raz, nuz na odlahcenie: heterosexual by mal asi radsej za sefku peknu zenu nez stareho muza ;) Dakujem za clanok pan Oravec, prajem vsetko dobre.