Názov krajiny : Afganská islamská republika

Rozloha : 647 500 km2

Počet obyvateľov : 28 396 000 (2009)

Štátne zriadenie : islamská republika

Geografická poloha : západná Ázia

Hlavné mesto : KábulMena: 1 Afghan = 100 Pulu

Jazyky : paštúnčina, darí (afgánska perzština)

Správne členenie : 34 provincií

Národnostné zloženie : Paštúni 44 %, Tadžici 25 %, Chazari 10 %, Uzbeci 8 %, Turkméni, Balúči

Náboženstvo : sunnitský islam 84 %, šíítsky islam 15 %

História a kultúra

Afganistan sa rozprestiera v samotnom srdci Ázie pod pohorím Hindukúš. Je rodiskom mnohých civilizácií a kultúr. Jeho najstaršie pomenovanie Ariana pochádza z rokov 1 500 až 900 pred Kristom. Po získaní nezávislosti od Arabského impéria v siedmom storočí, dostal meno Churásan (Khurasan). To sa zmenilo až v roku 1747, kedy sa stal kráľom Ahmad Shah Abdalí a krajina zmenila názov na Afganistan. S novým kráľom sa obnovila aj nezávislosť krajiny. Afganistan bol na začiatku nášho letopočtu jedným z najvýznamnejších uzlov vtedajšej svetovej kultúry. Viedla ním hodvábna cesta, obchodná cesta spájajúca Čínu s Rímskou a Byzantskou ríšou. Bolo to miesto, kde sa stretávala západná a východná civilizácia – križovatka medzi Iránom, Indiou, Čínou a Stredomorím. Miešali sa tu vplyvy grécka aj indického budhizmu. Okrem afganského umenia patrí do kultúrneho dedičstva krajiny aj praveké, klasické, budhistické či islamské umenie. V štvrtom storočí pred Kristom, po príchode Alexandra Veľkého, bol Afganistan posledným územím, kam siahala helénska civilizácia. Zároveň bol centrom budhistického umenia. Po dobytí územia Alexandrom Veľkým sa stal Afganistan súčasťou Perzskej ríše, v siedmom storočí na jeho územie prišli Arabi a priniesli islam. Odvtedy až do polovice osemnásteho storočia bol dnešný Afganistan súčasťou ríše islamskej dynastie Veľkých Mogulov. Prvý afganský štát vytvorili v roku 1747 paštúnske kmene.Politická situáciaÚzemie Afganistanu bolo kvôli strategickej polohe miestom zápasenia viacerých svetových mocností. Koncom devätnásteho storočia súperili o moc nad krajinou koloniálne veľmoci Rusko a Veľkej Británia. Napriek týmto útokom si Afganistan udržal plnú nezávislosť, ale do roku 1919 a aj neskôr, po získaní úplnej nezávislosti sa prikláňal viac na stranu Veľkej Británie. Až do roku 1973 bol Afganistan monarchiou. Od vyhlásenia republiky v roku 1973 do roku 1978 bol prezidentom Muhammad Dáúd Chán, ktorého neskúr zbalvili moci a zavraždili komunistickí dôstojníci. Extrémistickým skupinám sa v roku 1978 podarilo spraviť prevrat a získať vládu v Kábule. 27. decembra 1979 vstúpili do Afganistanu sovietske vojská, aby podporovali komunistickú vládu a obsadil krajinu. Začala sa vojna medzi sovietskymi okupačnými jednotkami a afganským vládnym vojskom na jednej strane a povstalcami na strane druhej. Islamské a kmeňové skupiny sa stavali na odpor proti politike komunistickej vlády. Po stiahnutí sovietskych vojsk v roku 1989 pokračovali až do roku 1992 boje medzi vládou a opozičnými silami. Komunistická vláda nakoniec padla a afgánsky štát vznikol nanovo. V septembri 1996 sa k moci dostalo militantné hnutie Taliban. Jeho členovia trvali na veľmi prísnom dodržiavaní islamského práva šaríja a na jeho nemenej prísnej interpretácii. V roku 1999 ovládal Taliban takmer deväťdesiat percent územia. Zostávajúca časť územia bola pod kontrolou opozičnej Severnej aliancie. Taliban v Afganistane vládol až do roku 2001.V decembri 2002 prevzala moc v krajine dočasná vláda vedená Hamídom Karzajom. Pomery sa čiastočne uvoľnili, obnovili sa kiná či divadlá, zlepšilo sa aj dodržiavanie práv žien.Začiatkom januára v roku 2004 Afganci schválili novú ústavu, vďaka ktorej sa konali prvé demokratické prezidentské voľby. Ich víťazom bol dovtedajší predseda vlády Hamíd Karzaj, ktorý vymenoval 23. decembra 2004 demokratickú vládu. Prijatá ústava zachovala islamský charakter štátu a uzákonila silné postavenie prezidenta, zaručuje však aj práva žien a náboženských menšín a zlepšuje postavenie menšinových jazykov.

Prírodné podmienky

Afganistan je hornatý, vnútrozemský štát v strednej Ázii. Na juhovýchode hraničí s Pakistanom a Indiou, na západe s Iránom, na severe s Turkménskom, Uzbekistanom a Tadžikistanom. Krátku hranicu na severe má aj s Čínou. Veľmi dôležitú úlohu v krajine nezohráva iba jej poloha, ale aj povrch. Afganistan je hornatá a veľmi členitá krajina. Napriek tomu sa tu dajú aj vo vysokých horách nájsť skryté zelené údolia s dedinami. Viac ako tretina krajiny leží vo výške vyššej ako 1800 metrov nad morom, približne desať percent vyššie ako 3000 metrov nad morom. Pohorie Hindúkuš, ktoré tvorí veľkú časť krajiny, je obrovskou prírodnou bariérou, vďaka ktorej je Afganistan geograficky aj politicky izolovaný. Práve preto je dôležitý Chajbarský priesmyk, ktorým vedie cesta do Pakistanu a odtiaľ je možný prístup do bývalých sovietskych republík – Tadžikistanu, Uzbekistanu aj Kazachstanu. Podnebie Afganistanu je ovplyvnené hlavne polohou a povrchom štátu - je vnútrozemské, suché a veľmi premenlivé. Navyše má niekoľko regionálnych variácií. Veľké rozdiely sú hlavne medzi severom a juhom. Afganistan tvorí prevažne púštne so subtropickým podnebím, kde rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou dosahujú aj 20 stupňov celzia. Obdobie sucha trvá od mája do októbra. Výnimkou sú subtropické oblasti, kde je od júna do augusta obdobie monzúnových dažďov. V horských oblastiach sú veľmi časté a výdatné sneženia.

Afganci na Slovensku

Na Slovensku žije početná skupina Afgancov. Podľa dôvodu, prečo na Slovensko prišli, môžeme rozlišovať dve skupiny. Prvou sú študenti, ktorí sa po ukončení štúdia počas osemdesiatych rokov rozhodli ostať žiť na Slovensku. Druhou skupinou sú utečenci, ktorí sa na Slovensku ocitli a ocitajú nedobrovoľne. Vzdelanostná úroveň afganskej komunity na Slovensku je pomerne vysoká. Afganci v Československu študovali na vysokých školách typicky zdravotníctvo, strojníctvo, stavebníctvo, baníctvo, chémiu, či ekonómiu. Väčšina z tých, ktorí žijú na Slovensku trvalo, je ekonomicky aktívna. V prevažnej miere ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí a väčšina z nich sa aj úspešne uplatnila v slovenskej spoločnosti. Afganci na Slovensku žijú prevažne v zmiešaných manželstvách a spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi tvoria početnú komunitu.Afganská komunita sa organizuje prostredníctvom Únie Afgancov, ktorá zoskupuje príslušníkov všetkých etník z Afganistanu žijúcich na Slovensku, a tiež Slovákov, ktorí sa zaujímajú o afganskú kultúru. Únia Afgancov organizuje najrôznejšie podujatia, medzi hlavné patrí každoročná oslava afganského Nového roku Nawroz.