Názov krajiny: Srbská republika

Rozloha: 77 474 km2

Počet obyvateľov: 10 159 046

Štátne zriadenie: republika

Geografická poloha: Juhovýchodná Európa, Balkánsky polostrov

Hlavné mesto: Belehrad

Mena: srbský dinár (RSD)

Jazyky: úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina, albánčina, rómčina

Správne členenie: 25 krajov + dva autonómne kraje

Národnost. zloženie: Srbi 82,86 %, Maďari 3,91 %, Bosniaci (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %, Rómovia 1,44 %, Juhoslovania 1,08 %, Chorváti 0,94 %, Čiernohorci 0,92 %, Slováci (hlavne vo Vojvodine) 0,89 %, Bulhari 0,27 %, Rusíni (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %

Náboženstvo: pravoslávni 84,1 %, rímskokatolíci 6,26 %, 3,42 %, protestanti 1,44 %

História a kultúra

V minulosti bolo Srbsko hranicou dôležitých ríš. Pozdĺž Dunaja jeho územím prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou a takisto hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúsko - Uhorskom. Táto poloha ovplyvnila ďalší vývoj krajiny a zanechala v nej jasné stopy. Sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient. Na kultúru Srbska mala veľký vplyv aj Byzantská ríša. Odráža sa to okrem iného aj v náboženstve. Dôležitú rolu v srbskej kultúre hrajú kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.

V polovici šiesteho storočia prišli do oblasti Srbska slovanské kmene. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović.

V roku 1217 si srbské kráľovstvo vybojovalo samostatnosť od Byzancie. Za vlády cára Dušana Veľkého (1331 – 1355) ovládalo väčšinu Balkánu. Krátku existenciu srbského kráľovstva na 500 rokov prerušili osmanskí Turci. Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše.

Počas devätnásteho storočia začalo Srbsko opäť bojovať za svoju nezávislosť a v roku 1878 získalo samostatnosť. V 1912 sa spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom zapojilo do prvej balkánskej vojny, ktorej cieľom bolo oslobodenie Macedónska spod slabnúcej tureckej nadvlády. Po druhej balkánskej vojne v roku 1913 získalo Srbsko časť severného a stredného Macedónska, rovnako ako územie Kosova.

V roku 1914 v Sarajeve srbskí nacionalisti uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este, následkom čoho 28. júla Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku vojnu. Počas nej krajinu obsadili a srbská časť Macedónska si pripojilo Bulharsko.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa 29.10.1918 spojila Bosna a Hercegovina, Dalmácia, Chorvátsko, južné Štajersko, Korutánsko, Kraňsko a Slovinsko do Štátu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Dňa 1.12.1918 sa pripojila Čierna Hora a Srbsko a vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Od 3.10.1929 sa používal názov Juhoslávia. Srbsko sa stalo súčasťou Juhoslávie. Počas 2. svetovej vojny bola Juhoslávia v roku 1941 porazená a Srbsko bolo okupované.

Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou komunistickej Juhoslávie na čele s prezidentom Titom. V roku 1992 utvorilo spolu s Čiernou Horou federáciu - Federatívnu republiku Juhosláviu. Neskôr krajina dostala nové meno - Srbsko a Čierna Hora. Po rozpade Juhoslávie sprevádzanom vojenskými konfliktmi v prvej polovici devätdesiatych rokov 20. storočia sa na právnom nástupníctve federácie dohodli iba Srbsko a Čierna Hora. Juhoslávia oficiálne zanikla prijatím Ústavnej charty Srbska a Čiernej Hory v roku 2003, čím sa vytvorilo štátne spoločenstvo Srbsko a Čierna Hora. Štátna únia Čiernej Hory so Srbskom zanikla v júni 2006, kedy základe výsledkov referenda vyhlásila Republika Čierna Hora nezávislosť. Nástupníckym štátom po Srbsku a Čiernej Hore sa stala Srbská republika.

Srbsko dnes pomaly rozkvitá nielen ekonomicky ale aj kultúrne. Svojim návštevníkom ponúka krásne miesta, kde môžu vidieť nádheru, či spoznať históriu, zvyky, kuchyňu a tradície krajiny.

Balkánska kuchyňa nie je vzdialená od slovenskej, okrem špecialít ju však charakterizuje väčšia konzumácia mäsa a zeleniny. Na Srbskú kuchyňu mala vplyv turecká kuchyňa, ktorá obohatila srbské jedlá o chlieb pita či mussaku. Typickým nápojom je turecká káva a rakija. Medzi miestne špeciality patria najmä čevapčiči, malé rolky mletého mäsa, podávané s cibuľkou a teplým chlebom, či pljeskavica, mleté mäso posypané korením a opečené na grile.

V Srbsku sa koná množstvo kultúrnych podujatí a festivalov. Exit Festival, najväčší hudobný festival Balkánu, sa koná vždy začiatkom júla v Novom Sade. Známy je aj Belehradský jazzový festival.

Prírodné podmienky

Srbsko sa nachádza priamo v strede Balkánskeho polostrova. Krajina je pomerne nížinatá, predovšetkým v oblastiach, kade preteká Dunaj. Na severe sa nachádza Panónska nížina, smerom na juh sa terén mierne pahorkatí. Krajina sa skladá z tzv. Centrálneho Srbska a autonómnej oblasti Vojvodiny. Najvyšším bodom Srbska je Daravica (2 656 m) v Kosove, aj keď do značnej miery závisí od uhla pohľadu, či ju za územie Srbska považujeme, alebo nie.

Väčšina Srbska je pod vplyvom miernej kontinentálnej klímy. Priemerná teplota v hlavnom meste Belehrade je v januári 0 °C, v júli 22,5 ° C. Horské oblasti sú o niečo chladnejšie. Priemerné teploty v lete sú okolo 22 °C. Letá sú však veľmi teplé, teploty dosahujú až 40°C. V období zimy sa priemerná teplota pohybuje na úrovni 5°C. Klíma Srbska je podobná slovenskej, teploty sú približne o 2 – 3 °C vyššie.

Podnebie Srbska je vystavené kontinentálnym vplyvom, je bohaté na dažde. Priemerné ročné zrážky sú okolo 500, na horách od 800 až do 1600 milimetrov. Zrážky padajú naraz v častých a prudkých letných búrkach.

Srbi na Slovensku

Srbi žijúci na Slovensku získali vo februári 2010 status národnostnej menšiny. Návrh bol predložený ako reakcia na požiadavku srbskej menšiny aktívne sa podieľať na spoločenskom dianí v krajine. Srbi na Slovensku získali práva prislúchajúce národnostnému spoločenstvu, predovšetkým v oblasti kultúry, informovania, vzdelávania, politického predstavovania a účasti v orgánoch štátu. Spolok Srbov, združujúci Srbov na Slovensku, sa stal novým členom Rady vlády SR pre národnostné menšiny.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žilo na Slovensku 434 občanov srbskej národnosti, čo predstavuje 0,008 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska.

Srbská menšina sa vyznačuje málopočetnou detskou zložkou obyvateľstva. Deti do 16 rokov tvoria len 13,5 % srbskej populácie. V súčasnosti tvoria srbskú populáciu na Slovensku dve skupiny: starousadlíci, ktorí majú na Slovensku korene a prisťahovalci, ktorí sa tu usadili po rozpade Juhoslávie a nepokojoch na Balkáne od začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Je to teda kombinácia pozostatkov historickej srbskej menšiny s imigrantmi z posledných rokov.