Úvod

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa multikulturalizmus stal dôležitou verejnou témou diskutovanou v severnej Amerike, Austrálii a Európe. Multikulturalizmus znamená mnoho navzájom súvisiacich, napriek tomu však odlišných, vecí: demografický stav, súbor inštitucionálnych služieb, ciele politickej aktivity alebo širší súbor štátnych zásad (Vertovec 2007: 966). Zároveň na multikulturalizmus možno nazerať ako na ideológiu alebo žitú skúsenosť. Ak sa naň nazerá v pozitívnom zmysle, zväčša je asociovaný s ideálmi tolerancie (právo etnických minorít na zachovávanie si svojho kultúrneho dedičstva a jazyka), rovného zaobchádzania (rovnaký prístup a úplná participácia týkajúca sa práva, zamestnania, vzdelania, sociálnych služieb, ekonomickej aktivity a politickej reprezentácie), práv na kolektívne vyjadrenie a ako záväzok všetkých, bez ohľadu na ich etnické pozadie, k štátu a jeho právnemu princípu (Vertovec, Wessendorf 2004: 7).

Avšak tí, ktorí interpretujú ideológiu multikulturalizmu, nezostávajú iba pri ideáloch, ale argumentujú, že multikulturalizmus vyžaduje verejné „rozpoznanie“ a potvrdenie kultúrnych rozdielov (Malik 2002). Napríklad Lajčáková pod pojmom multikulturalizmus rozumie „ideológiu a politiku rešpektovania kultúrnych, etnických, jazykových či náboženských rozdielností“ (Lajčáková 2006: 157). Kritikmi je multikulturalizmus spochybňovaný najmä kvôli jeho esencialistickému chápaniu kultúry [1] ako niečoho ohraničeného a objektívne existujúceho. Toto, pre multikulturalizmus špecifické, používanie a chápanie pojmu kultúra skôr ukrýva ako eliminuje nacionalistickú logiku [2] a politizuje národnú kultúru [3] . Príslušníci etnickej skupiny sú tak chápaní ako nositelia vlastnej kultúry, tj. že zdieľajú spomienky na spoločné dejiny, hodnotové ideály, normatívne predstavy a v neposlednom rade vedomie odlišnosti vlastnej kolektívnej existencie (Szaló 2007: 120). Multikulturalizmus tak uznáva, podporuje a potvrdzuje skupinové rozdiely a formovanie etno-kultúrnych komunít. V tomto texte sa teda budem venovať problémom spojeným s ideológiou multikulturalizmu a predovšetkým tomu, ako používa koncept kultúry.

Kultúrny esencializmus

Multikulturalizmus sa v mnohých západných kultúrach stal oficiálnou politikou [4] a predstavuje liberálne demokratický pokus o podporu etnickej či rasovej rovnosti. Multikulturalizmus vyjadruje rešpekt k rôznosti a neustále ju zdôrazňuje. Kritici multikulturalizmu však poukazujú na jeho esencialistické chápanie etnickej identity, sklon homogenizovať kultúrnu skúsenosť a neuznávať kontextuálnosť obsiahnutú v kultúrnych identitách (Barker 2006: 124 – 125). Esencialisti chápu etnickú identitu ako pevne spojenú s kultúrou a etnické skupiny považujú za samostatné kultúrne jednotky (Bromlej 1974: 57; cit. podľa Ferencová 2005: 34). Svet sa však neskladá z ohraničených kultúr a objektívne kritériá ich identifikácie sú vykonštruované. Multikulturalizmus je typom systému, ktorý zdôrazňuje rasové a etnické rozdiely, vtesnáva ľudí do skupín a snaží sa zakonzervovať to, čo sa prirodzeným spôsobom mení a vyvíja. Jeho stratégia je založená na predpoklade rovnocennosti všetkých kultúr a na práve každého občana a skupiny na vlastnú kultúru - a v tom tkvie hlavný problém multikulturalizmu.

O modernej západnej spoločnosti sa bežne hovorí ako o multikultúrnej spoločnosti, v ktorej v jednom štáte žijú ľudia, ktorí sú príslušníkmi rôznych kultúr. Na základe ideológie multikulturalizmu ľudia vytvárajú ohraničené komunity, ktorých členovia zdieľajú spoločné, pre nich špecifické a jedinečné, charakteristiky. V ideálnom prípade majú vlastný jazyk, vlastné náboženstvo, ale aj svoj špecifický náhľad na morálku, napr. v otázkach sexu či manželstva (Kuper 2002). Multikulturalizmus predpokladá úzke prepojenie medzi kultúrou a etnicitou, alebo kultúrou a národnosťou. Avšak medzi kultúrou a etnicitou „žiadny vzájomný úzky vzťah neexistuje...kultúrne rozdiely prechádzajú naprieč etnickými hranicami a etnická identita je konštruovaná na základe sociálne ustanovených predstáv o kultúrnych rozdieloch, nie na základe rozdielov „skutočných“ (Eriksen 2007: 99, pôv. kurzíva).

Hlavným dôvodom, pre ktorý je multikulturalizmus spochybňovaný, je teda jeho používanie konceptu kultúry ako niečoho statického, nemenného, objektívneho a rovnomerne zdieľaného členmi určitej skupiny. Podľa Grilla (2003) takéto chápanie kultúry zdôrazňuje, že kultúra do ktorej „patrím“ definuje moju podstatu (moju „esenciu“). Kultúry (statické, ohraničené etnolingvistické bloky označované ako „francúzske“, „slovenské“ a podobne) determinujú individuálne a kolektívne identity a miesto daného subjektu v spoločnosti. Kultúrne členstvo preto v tomto zmysle znamená to isté ako etnické a je virtuálne spojené s etnicitou, čím sa kultúra postuluje ako majetok určitej etnickej skupiny alebo rasy [5] . Zároveň ustanovuje kultúry ako separované entity zdôrazňovaním ich ohraničenosti, vzájomnej odlišnosti a vnútornej homogenity (Turner 1993: 411 - 412). Z tohto ponímania konceptu kultúry plynie strach, že ľudia môžu prísť o „svoju“ kultúru, čoho dôsledkom je „kultúrne udržiavanie“ (cultural conservationism), tj. spôsob myslenia často prítomný v multikulturalizme, v ktorom musí byť kultúrna autenticita chránená ako ohrozený druh.

Grillo chápe kultúrny esencializmus ako systém presvedčení založených na chápaní ľudí ako nositeľov kultúry, usadených v rámci ohraničeného sveta, ktorý ich definuje a rozlišuje od iných (Grillo 2003: 158). V modeloch štátneho multikulturalizmu sa objavuje obraz spoločnosti ako mozaiky niekoľkých ohraničených, homogénnych a nezlučiteľných minoritných kultúr, ktoré sú spojené v rámci podobne charakterizovanej majoritnej kultúry (Vertovec 1999). Hannerz však upozorňuje, že „predstava kultúrnej mozaiky, kde by každá kultúra bola teritoriálnou entitou s jasnými, ostrými, trvanlivými hranicami v skutočnosti nikdy nekorešpondovala s realitou. Vždy existovali interakcie a difúzia myšlienok, zvykov a vecí,” (Hannerz 1996: 18) [6]. Hranice medzi skupinami sú relatívne a „priepustné“, to znamená, že ľudia ich môžu neustále prekračovať smerom k iným spoločnostiam (t.j. etnickým skupinám) (Eriksen 2007).

Ako vidieť, argumenty proti multikulturalizmu sú početné. Multikulturalizmus vedie k segregácii, závislosti od sociálneho systému a zabraňuje imigrantom úspešne sa integrovať do kultúry majoritnej spoločnosti. Imigranti tak nenesú sami dostatočnú zodpovednosť za ich vlastnú integráciu.

Multikulturalizmus a migrácia

Dôležitým prvkom života prisťahovalcov je ich začleňovanie sa do inštitucionálneho rádu prijímajúcej spoločnosti, ich občianska participácia, prístup k trhu práce a dobrá informovanosť, s čím súvisí integračná politika jednotlivých štátov.. Verejná diskusia a verejná politika vo vzťahu k integrácii imigrantov je v súčasnosti, v porovnaní s obdobím medzi dvomi svetovými vojnami, vo Francúzsku a Amerike omnoho viac „diferencialistická“, tj. značne citlivejšia k rozdielom a rozdiely podporujúca. Tento príklon k diferencionalizmu súvisí s tzv. novým nacionalizmom, ktorý narastá v súčasnej Európe. Podľa Khalid Kosher a Helmy Lutz (1998) tento „nový” nacionalizmus vyplýva z predstavy o potrebe obrany domova, priestoru a teritória oproti “iným“ (imigrantom, žiadateľom o azyl a etnickým minoritám). V období rokov 1980 až 1990 môžeme sledovať kryštalizovanie diferencialistického diskurzu a diferencialistickej integračnej politiky vo všetkých západných krajinách imigrácie – a následný príklon k multikulturalizmu. Multikulturalizmus sa stal odpoveďou na integráciu prisťahovalcov, lebo vyzdvihuje a privileguje skupinové identity. Na jednej strane tak multikultúrna ideológia umožňuje ľudskú rozmanitosť, na strane druhej však znemožňuje, aby bolo s prisťahovalcami zaobchádzané rovnako ako s „pôvodnými“ občanmi danej krajiny (Eriksen 2007: 27). Alternatívou k multikulturalizmu ako integračnej politike je obojstranná [7] inkorporácia imigrantov a odklon od sústredenia sa na pretrvávajúce rozdiely a mechanizmy, cez ktoré sa kultúrne rozdiely uchovávajú, k širšiemu záberu, ktorý zahŕňa existujúce spoločné črty a občiansku integráciu. „Mnoho členov minorít by uprednostnilo, keby sústavne nevystupovali ako členovia minorít. Avšak v spoločnosti charakterizovanej kultúrnym relativizmom a multikultúrnou ideológiou opakovane počujú, že majú svoju kultúru a tradíciu, a preto majú byť na čo hrdí!“ (Eriksen 2007: 27)

Záver

Ako som v texte ukázala, multikulturalizmus je značne problematickou ideológiou, najmä kvôli svojmu esencialistickému chápaniu konceptu kultúry. Kultúra a kultúrna skupina je umelo definovaná podľa zdanlivo objektívnych kritérií a následne je identifikovaná s národom a etnickou skupinou. Na základe tohto prístupu kultúra nie je dedičstvom všetkých ľudí, ale partikulárnej národnej či etnickej skupiny a keďže má táto skupina vlastnú kultúru, mala by mať aj vlastnú politickú identitu a mala by byť národom (Kuper 2002). Avšak medzi kultúrou a etnicitou neexistuje žiadny vzájomný vzťah a kultúrne rozdiely prechádzajú naprieč etnickými hranicami.

Na jednej strane tak multikulturalizmus predstavuje liberálne demokratický pokus o podporu etnickej či rasovej rovnosti, na druhej strane je typom systému, ktorý sa zameriava predovšetkým na rasové a etnické rozdiely a ľudí tak vtesnáva do určitých umelo vytvorených skupín.

O autorke

Miroslava Hlinčíková pôsobí ako interná doktorandka na Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zaujíma sa o problematiku migrácie z pohľadu sociálnej antropológie – najmä témam integrácie imigrantov a transnacionalizmu.

Poznámky

[1] Každá kultúra je interpretovaná ako špecifická entita, ktorá vo svojej podstate (esencii) obsahuje súbor charakteristík, ktoré každý príslušník tejto kultúry musí mať. Tento prístup nezohľadňuje jedinečnosť kontextu, ale vytvára zovšeobecňujúce kritériá.

[2] Používanie konceptu kultúry a ideológie multikulturalizmu v strednej a východnej Európe pozri: Buzalka, J. (2008). "Multiculturalism and National Cultures in Eastern Europe." Sociológia – Slovak Sociological Review, 40 (6): 495 – 513.

[3] Národná kultúra, tak ako je chápaná v rámci multikultúrneho diskurzu, nielenže objektívne existuje, ale ľudia majú na ňu právo. „Ako ukazuje veľmi často aplikovaná kultúrna stratégia pre rozvoj sociálne vylúčených Rómov, niektorí ľudia (napríklad Rómovia) sú dokonca tlačení do toho, že majú právo na svoju (národnú?) kultúru“. (Buzalka 2008: 510)

[4] Multikulturalizmus je oficiálnou politikou v Austrálii, Kanade, Švédsku, Holandsku, Dánsku a Veľkej Británii (Vasta 2007: 8). Banting a Kymlicka zostavili zoznam ôsmych multikultúrnych politík: 1) parlamentné potvrdenie multikulturalizmu; 2) prijatie multikulturalizmu v školských osnovách; 3) inklúzia etnickej reprezentácie/senzitivity v mandáte verejných médií a licencovania médií; 4) výnimky v pravidlách obliekania (legislatíva spojená so zatváraním v nedeľu, atď;) 5) prípustné dvojité občianstvo; 6) financovanie kultúrnych aktivít, organizovaných organizáciami etnických skupín; 7) financovanie bilingválneho vzdelávania a dvojjazyčné inštrukcie v materskom jazyku; 8) afirmatívny akt. (Banting, Kymlicka 2004, citované podľa Vasta 2007: 20)

[5] Esencialisti definujú etnickú identitu ako produkt kultúry. Etnické skupiny a národy existujú na základe existencie objektívnych kultúrnych znakov (spoločný pôvod, jazyk, zvyky a životný štýl). Týmito znakmi sa následne určitý etnický celok odlišuje od iných skupín (Ferencová 2005: 32).

[6] “..that image of a cultural mosaic, where each culture would have been a territorial entity with clear, sharp, enduring edges, never really corresponded with realities. There were always interactions, and a diffusion of ideas, habits, and things.” (Hannerz 1996: 18)

[7] Obojstranná integrácia znamená, že na jednej strane prijíma hostiteľská spoločnosť zodpovednosť za zabezpečenie všetkých formálnych práv imigrantov tak, aby mali možnosť participovať na ekonomickom sociálnom, kultúrnom a občianskom živote – teda zodpovedá za prístup migranta k všetkým verejným inštitúciám, zariadeniam a právam väčšinovej spoločnosti. Na druhej strane musia aj imigranti rešpektovať zásadné normy a hodnoty autochtónnej spoločnosti a zúčastňovať sa aktívne na integračnom procese (Divinský 2008, s. 15).

Bibliografia

BARKER, Ch. (2006). Slovník kulturálních studií. Praha: Portál.

BRUBAKER, R. (2001). "The Return of Assimilation? Changing Perspectives on Immigration and its Sequels in France, Germany, and the United States." Ethnic and Racial Studies, 24 (4): 531 – 548.

BUZALKA, J. (2008). "Multikulturalizmus a národné kultúry vo východnej Európe." Sociológia – Slovak Sociological Review, 40 (6): 495 – 513.

DIVINSKÝ, B. (2008). Integrácia imigrantov: definícia, komponenty a cieľové skupiny. In. Z. Bargerová, B. Divinský: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu.

ERIKSEN, T. H. (2007). Antropologie multikulturních společností. Rozumět identitě. Praha: Triton.

FERENCOVÁ, M. (2005). Konštruktivistické a esencialitické prístupy k etnickej identite: Prehľad teórií a problém konceptu identity. In: J. Marušiak, M. Ferencová, ed.: Teoretické prístupy k identitám a ich praktické aplikácia. Bratislava: Ústav politických vied, SAV

GRILLO, R. D. (2003). "Cultural essentialism and cultural anxiety." Anthropological Theory, 157 (3): 157 – 173.

HANNERZ, U. (1996). Transnational Connections. Culture, People, Places. London: Routledge.

KOSER, K.; LUTZ, H. (1998). The New Migration in Europe: Contexts, Constructions and Realities. In. The New Migration in Europe. Social Construction and Social Realities. London: Macmilan press ltd., s. 1 -17.

KUPER, A. (2002). Can Multiculturalism Work? Online na: http://www.kenanmalik.com/lectures/muliticulturalism_if.html [2.3.2009]

LAJČÁKOVÁ, J. 2006. Multikulturalizmus ako politika rešpektovania rozdielnosti. In: Kultúra ako emócia. Multikultúrna zbierka esejí nielen o „nás“. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, s. 157 – 161.

MALIK, K. (2002). "Can Multiculturalism Work?" Online na: http://www.kenanmalik.com/lectures/muliticulturalism_if.html [2.3.2009]

SZALÓ, C. (2007). Transnacionální migrace. Proměny identit, hranic a vědění o nich. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury.

TURNER, T. (1993). "Anthropology and Multiculturalism: What is Anthropology That Multiculturalists Should Be Mindful of It?" Cultural Anthropology, 8 (4): 411 – 429.

VASTA, E. (2007). "Accomodating Diversity: Why Current Critiques of Multiculturalism Miss the Point." Online na: http://www.compas.ox.ac.uk/publications/Working papers/WP0753 Vasta.pdf [5.4.2009]

VERTOVEC, S. (1999). "Minority association, networks and public policies: re-assessing relationships." Journal for Migration and Ethnic Studies 25.

VERTOVEC, S. (2007). "Introduction: New Directions in the Anthropology of Migration and Multiculturalism." Ethnic and Racial Studies, 30 (6): 961 – 978.

VERTOVEC, S., WESSENDORF, S. (2004). "Migration and cultural, religious and linguistic diversity in Europe: an overview of issues and trends." Centre on Migration, Policy and Society, IMISCOE. Online na: http://www.imiscoe.org/publications/workingpapers/documents/migration_diversity.pdf [10.05.2009]