Téma mesiaca

Kultúrna vojna?

Po roku sme späť a prinášame Vám novú sériu článkov, názorov, postojov a rozhovorov o tom, čo počas našej prestávky rezonovalo spoločnosťou najviac. Eticko-hodnotové spory o ľudské práva. Alebo inak, kultúrna vojna. Nová téma multikulti.sk.

Ad hominem alebo Je naša spoločnosť pripravená na dialóg o ľudských právach?

V nadácii po vyše roku opäť spúšťame náš webový portál multikulti.sk, v rámci ktorého sme pravidelne pripravovali série článkov o rôznych fenoménoch týkajúcich sa rozmanitosti v našej spoločnosti. V prvej téme znovuoživeného portálu sme sa rozhodli zamerať na udalosti, ktoré asi najviac hýbali Slovenskom v súvislosti s multikultúrnym spolužitím. Dajú sa nazvať trebárs kultúrnou vojnou.

Ľudskoprávna stratégia: aká mala byť a aká je

Bývalého veľvyslanca a ľudskoprávneho experta Kálmána Petőcza sme požiadali, aby nám priblížil zákulisie procesu prípravy a pripomienkovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. V článku píše o tom, aké boli prvotné ambície a predstavy o Stratégii a akú podobu ma dokument dnes. Čo mu v dokumente chýba a naopak, čo je navyše vzhľadom na kritériá, aké by mal takýto strešný dokument spĺňať.

Miroslav Lajčák: Ochrana a podpora ľudských práv bude taká ambiciózna, aká bude politická vôľa

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

Rudolf Chmel: Ľudské práva nemôžu byť otázkou sporu

Rozprávali sme sa s dvomi hlavnými tvorcami stratégie - podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom a bývalým podpredsedom vlády a poslancom Rudolfom Chmelom. V dvoch rozhovoroch nám obaja odpovedali na rovnaké otázky. Môžete si prečítať ich názory na súčasný stav ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, pôvodné ciele a zámery stratégie, jej súčasnú podobu, ale aj možné budúce scenáre. Takisto hovoria o tom, aká inštitúcia by bola najvhodnejšia a mala agendu ľudských práv zastrešovať alebo o tom, akú podobu by mali mať budúce verejné politiky v tejto oblasti.

O čo ide teplému aktivizmu na Slovensku

Aké sú najdôležitejšie úlohy LGBTI aktivizmu v najbližšej dobe? Aké sú východiská a argumenty pri obhajobe práv LGBTI ľudí? Na tieto otázky odpovedá vo svojom texte Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Stratégia ľudských práv z pohľadu hodnotovo-etických tém

Prečo je potrebné v našej spoločnosti udržať status tradičnej rodiny? Prečo je potrebné skôr regulovať sexuálnu výchovu detí než obhajovať práva LGBTI ľudí? O tom píše Renáta Ocilková, členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„Aby si mohla mať názor, musíš veľa vedieť“: Niekoľko autobiografických selfies

Sú veci verejné ešte stále aj záležitosťou spisovateľov? Ako sa s týmto fenoménom vysporiadala spisovateľka Zuska Kepplova si môžete prečítať v jej literárnej eseji. Zuska nám v nej otvára aj niekoľko svojich osobných momentov, ktoré formovali jej názory na hodnotovo-kultúrne otázky.

Stratégia – vlastný materiál

Oboznámte sa s prioritami a úlohami, tak ako sú formulované v 5. kapitole stratégie. Okrem toho prikladáme aj zoznam príloh, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam ľudských práv a zraniteľným skupinám obyvateľstva.

Pohľady na kultúrno-etický dialóg na Slovensku

Na širšie zmapovanie rozmanitosti názorov v spoločnosti, ktoré sa týkajú "kultúrnej vojny" a jej sprievodných javou a udalostí, sme oslovili niekoľko osobností kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Požiadali sme ich o odpoveď na otázku: V posledných mesiacoch Slovensko „žije“ aj rôznymi kultúrno-etickými spormi. Dúhový pochod a Národný pochod za život. Sused Žubajík v šlabikári. Novela ústavy o ochrane rodiny. Referendum. A tak ďalej. V čom vidíte podstatu tohto hodnotového konfliktu? Čo je podľa Vás potrebné spraviť, aby ľudskoprávne témy viac spájali ako rozdeľovali našu spoločnosť?

Spravodaj

Slovník

Afirmatívna akcia

Pozri vyrovnávacie opatrenia.


Akulturácia

Prijatie prvkov inej ako vlastnej kultúry pod vplyvom skúsenosti s týmito prvkami. Preberané bývajú vonkajšie znaky kultúry (odev, jedlo) ako aj hodnoty a postoje obsiahnuté v tejto kultúre (úcta k starším).


Alternatívna kultúra

Kultúra sociálnej skupiny, ktorá odmieta dominantnú kultúru spoločnosti, v ktorej sa nachádza, alebo sa k nej stavia do opozície.


Asimilácia

1. Model usporiadania spoločnosi, ktorý predpokladá, že všetci členovia danej spoločnosti vo verejnej sfére nahradia svoje etnické a kultúrne identity jedinou nadradenou identitou, napr. identita francúzskeho občana.

2. Proces posilňovania jednej dominantnej identity na úkor ostatných partikulárnych identít.


Azyl

Forma ochrany pred prenasledovaním poskytovaná osobe uznanej za utečenca podľa medzinárodného práva krajinou, v ktorej o takúto formu ochrany požiadal.


Azylant

Cudzinec, ktorý splnil kritériá podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov, čím bol uznaný za utečenca a bola mu poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu.


Deportácia

Vyhostenie, nútené vysťahovanie, odsun osoby alebo skupiny osôb.


Diskriminácia

Diskriminácia je znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca alebo skupiny osôb z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. (www.diskriminacia.sk)


Diverzita

Rôznorodosť, rozmanitosť.


Dominantná kultúra

Kultúra väčšinovej časti spoločenstva, resp. kultúra skupiny s najväčšou mocou.


Emigrant

Vysťahovalec z krajiny pôvodu.


Enkulturácia

Osvojovanie si kultúry vlastného spoločenstva v procese socializácie.

Príklad: jedenie príborom, význam zdvihnutia klobúka pri stretnutí.


Etnicita

Príslušnosť k nejakej etnickej skupine alebo súbor definičných znakov, ktoré jednotlivca priraďujú k nejakej etnickej skupine.


Etnická skupina (etnické spoločenstvo, etnikum)

Spoločenstvo ľudí, ktorí sa identifikujú s rovnakými či podobnými kultúrnymi a historickými charakteristikami, majú pomenovanie a svojim okolím sú ako také spoločenstvo aj vnímaní.


Etnocentrizmus

1. Presvedčenie o nadradenosti vlastnej etnickej skupiny.

2. Politické, hodnotové alebo kultúrne preferovanie vlastnej etnickej skupiny na úkor iných.


Gender (vysl. džender)

Pozri rod.


Genocída

Systematické a väčšinou cieľavedomé vyvražďovanie príslušníkov iného etnika alebo národa.


Identita

Základné presvedčenia o sebe vytvárané jednotlivcom samotným a jeho okolím. Nie je to nemenný stav, ale skôr neustály proces tvorby a obnovy.


Imigrant

Prisťahovalec do novej krajiny.


Integrácia

1. Zjednotenie, scelenie.

2. Model usporiadania spoločnosti, v ktorej všetci jej členovia vzájomne prispôsobujú svoje správanie v záujme efektívnejšej a tolerantnejšej spoločnosti.

3. Proces uvádzania tohto modelu do praxe.


Integračné stredisko

Zariadenie pre osoby, ktorým bol udenelý azyl (azylantom), určené na ich začlenenie do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania a zamestnania.


Interkultúrna výchova

Pozri multikultúrna / interkultúrna výchova.


Interkultúrne kompetencie

Súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré umožňujú človeku tolerovať a chápať odlišné kultúry, ako aj spolunažívať s príslušníkmi týchto kultúr.


Interkultúrna komunikácia

Výmena ideí, predmetov, hodnôt, informácií a významov medzi príslušníkmi odlišných kultúr.


Kontrakultúra

Pozri alternatívna kultúra.


Konzervativizmus

1. Postoj zachovávajúci pôvodnú, tradičnú podobu spoločnosti, je rezervovaný voči zmenám.

2. Politická filozofia, vyplývajúca z postoja v bode 1.


Kultúra

Súhrn ľudských činností, predmetov, inštitúcií, ideí a hodnôt, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu a prostredníctvom ktorých jednotlivci tohto spoločenstva môžu reagovať jeden na druhého.


Kultúrna globalizácia

Proces vytvárania novej a univerzálnej kultúry.


Kultúrna identita

Komplexná predstava o vlastných kultúrnych zvláštnostiach a o svojom zaradení do určitého kultúrneho spoločenstva. Vyrastá z kultúrneho povedomia.


Kultúrna tradícia

Výber z predmetov, hodnôt a ideí, ktoré určité spoločenstvo vytvorilo a považuje ich za zdroj svojej súčasnej kultúry.


Kultúrne dedičstvo

Pozri kultúrna tradícia.


Kultúrne povedomie

Nereflektovaná predstava o príslušnosti k určitej kultúre. Jeho reflektovanou podobou je kultúrna identita.


Kultúrne vzorce

Naučené a opakujúce sa spôsoby správania a hodnotenia sveta, ktoré sú vlastné určitej kultúre.


Kultúrny

1. Vzťahujúci sa na kultúru.

2. Hodnotený ako pozitívny z hľadiska noriem určitej kultúry.


Kultúrny imperializmus

Presadzovanie hodnôt jednej kultúry politickou, vojenskou alebo ekonomickou silou v inom kultúrnom prostredí.


Kultúrny izolacionizmus

Obmedzenie komunikácie príslušníkov jednej kultúry s príslušníkmi iných kultúr. Objavuje sa často v situácii ohrozenia. Môže byť dobrovoľný aj vynútený.


Kultúrny konflikt

Situácia, v ktorej sa stretajú a vzájomne na seba reagujú nositelia rôznych kultúr. Nemusí byť spojený s násilím.


Kultúrny pluralizmus

Pozri multikulturalizmus.


Kultúrny relativizmus

Názor alebo postoj, ktorý hodnotí všetky kultúry ako rovnocenné, pretože každú považuje za jedinečnú.


Kultúrny šok

Prudké prekvapenie pri stretnutí s odlišnou a nepoznanou kultúrou.


Liberalizmus

Politická filozofia, ktorej podstatu tvorí sloboda a rovnosť jednotlivcov.


Lokálna kultúra

Pozri miestna kultúra.


Marginálna kultúra

Kultúra sociálnych skupín žijúcich na okraji spoločnosti alebo sociálnych skupín s menšou mocou.


Majorita

Početne alebo mocensky silnejšie spoločenstvo v určitom čase a priestore.


Miestna kultúra

Kultúra charakteristická pre konkrétnu sociálnu vrstvu či skupinu v istom regióne, alebo pre určitý menší región.


Migrácia

Pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore, spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu.


Minorita

Početne alebo mocensky slabšie spoločenstvo v určitom čase a priestore.


Monokultúrna spoločnosť

Spoločnosť, ktorej členovia sú nositeľmi prevažne jedinej kultúry.


Multikulturalizmus

1. Existencia prvkov odlišných kultúr v jednom čase a priestore (kultúrny pluralizmus).

2. Politický program, resp. model budovania takej spoločnosti, v ktorej môžu príslušníci ktorýchkoľvek etnických skupín, rás, národov či kultúr verejne prejavovať svoju príslušnosť k týmto kategóriám bez diskriminácie.

3. Ideál, ktorý chce naplniť model v bode 2.


Multikultúrna spoločnosť

Spoločnosť, v ktorej spolunažívajú príslušníci odlišných kultúr. Predpona multi- zdôrazňuje rôznorodosť kultúr.


Multikultúrna / interkultúrna výchova

Súbor výchovných činností, ktoré vedú k tolerancii a spolupráci medzi príslušníkmi rôznych kultúr. Predpona multi- zdôrazňuje, že výchova sa venuje podpore rôznorodosti kultúr, predpona inter- zdôrazňuje rozvíjanie spolupráce medzi príslušníkmi rôznych kultúr.


Nacionalizmus

Politický program, ktorý zdôrazňuje význam národa ako spoločenskej jednotky.


Národ

Uvedomelé spoločenstvo ľudí, ktorí zdieľajú presvedčenie o spoločnej kultúre a histórii, žijú na určitom území a svojím okolím sú identifikovaní ako jedinečné spoločenstvo.


Národnosť

Príslušnosť k určitému národu.


Naturalizácia

Udelenie štátneho občianstva cudzincovi.


Nekultúrny (nekultúrnosť)

Hodnotený ako záporný z hľadiska noriem určitej kultúry.


Patriotizmus

Hrdosť na štát, príp. oddanosť princípom, na ktorých vznikol.


Pluralizmus

Princíp založený na existencii a slobodnej súťaži rôznych politických strán, organizácií a sociálnych skupín.


Pobytový tábor

Zariadenie, v ktorom má právo zdržiavať sa žiadateľ o azyl počas celého azylového konania.


Politická korektnosť

Postoj a spôsob správania a vyjadrovania, ktorý za každých okolností rešpektuje odlišnosť partnera.


Pozitívna diskriminácia

Pozri vyrovnávacie opatrenia.


Predsudok

Väčšinou negatívny názor alebo presvedčenie o čomsi, príp. hodnotenie čohosi, bez dostatočnej vedomosti o tom, väčšinou na základe vonkajších znakov.


Rasa

Kategória označujúca veľkú skupinu ľudí, ktorým pripisuje isté spoločné genetické charakteristiky.


Rasizmus

1. Stereotypné pripisovanie nejakých, zväčša negatívnych, čŕt človeku či skupine na základe ich rasy.

2. Teória o nadradenosti a podradenosti ľudských rás.

3. Prejavy nadradenosti a nenávisti voči ľuďom inej rasy.


Rasová diskriminácia

Diskriminácia na základe rasy.


Rod

Kategória rozlišujúca sociálne roly muža a ženy, ich charakteristiky a vzorce správania.


Segregácia

Politické a socioekonomické oddelenie istej sociálnej skupiny od majoritnej spoločnosti sprevádzané často aj geografickým oddelením.


Socializácia

Proces, v ktorom si človek osvojuje určitý systém poznatkov, noriem a hodnôt, ktoré mu umožňujú začleniť sa do určitej spoločnosti alebo skupiny a zúčastňovať sa na jej živote.


Stereotyp

Vnímanie a hodnotenie ľudí, udalostí a vecí podľa zažitých zjednodušujúcich presvedčení nevystavených kritickému zváženiu.


Subkultúra

1. Kultúra istej sociálnej skupiny, ktorá vznikla ako reakcia na dominantnú kultúru majoritnej spoločnosti, voči ktorej sa vymedzuje. Od alternatívnej kultúry sa líši tým, že nevzniká celkom nová kultúra, ale skôr sa hľadajú nové spôsoby vyjadrenia pôvodnej kultúry.

2. Skupina, ktorá sa identifikuje s kultúrou opísanou v bode 1.


Šalátová misa

Metafora používaná v teórii multikulturalizmu, podľa ktorej príslušníci rôznych etnických skupín, národov, rás a kultúr medzi sebou rovnoprávne spolunažívajú a spoluvytvárajú rôznorodú spoločnosť. Tieto čiastkové príslušnosti ostávajú zachované.


Štátne občianstvo

Vzťah fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, s ktorým sa spájajú niektoré slobody, práva, povinnosti a ochrana počas pobytu mimo územia štátu. Získava sa narodením, osvojením alebo udelením.


Taviaci kotol

Metafora používaná v teórii multikulturalizmu, podľa ktorej sa príslušníci rôznych etnických skupín, národov, rás a kultúr dobrovoľne zjednocujú tak, že vzniká nová sebaidentifikácia členov tejto spoločnosti. Čiastkové etnické či národné príslušnosti zanikajú.


Utečenec

Podľa Ženevského dohovoru osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných, politických dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine a z dôvodu týchto obáv sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu, ani využiť ochranu tejto krajiny.


Únik mozgov

Masový odchod špičkových vedcov alebo inej vysokokvalifikovanej pracovnej sily za lepšími pracovnými podmienkami a vyššou životnou úrovňou mimo svojej pôvodnej krajiny.


Vlastenectvo

Pozri patriotizmus.


Vyrovnávacie opatrenia

Súbor politických, právnych, ekonomických, sociálnych, vzdelávacích a kultúrnych opatrení, ktoré dočasne a čiastkovo zvýhodňujú príslušníkov istej skupiny s cieľom napraviť zväčša historicky podmienené znevýhodnenie tejto skupiny.


Xenofóbia

Strach z cudzej a neznámej kultúry, príp. z jej nositeľov.


Záchytný tábor

Zariadenie, do ktorého sú žiadatelia o azyl umiestnení na vybavenie administratívnych úkonov a povinné lekárske vyšetrenie spravidla na dva až štyri týždne, počas ktorých ho nesmú opustiť.


Ženevský dohovor

Dohovor o právnom postavení utečencov, prijatý v roku 1951 v Ženeve.