Téma mesiaca
8. ročník [fjúžn] * zvláštne vydanie
18. apríla štartuje 8. ročník festivalu [fjúžn], ktorý bol kedysi známy ako Týždeň nových menšín. Tradičným sprievodcom k festivalu je Spravodaj, ktorý vás nielen oboznámi s programom, ale dúfame, že ponúkne zaujímavé čítanie, ktorým si môžete krátiť chvíle čakania na ďalšie podujatie. Multikulti tentoraz prináša všetky články Spravodaja jednotlivo, ako aj ich úplné znenie, ktoré sa do tlačenej podoby Spravodaja nezmestilo.
O myšacej diere
Možno si ešte spomínate na minuloročnú „zebru“ z vizuálu [fjúžn]. Uplynul rok a pred nami je ďalší ročník festivalu nových menšín, ktorý už po ôsmykrát pripravila Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s množstvom partnerských organizácií.
Poézia domova
Spravodaj tento rok pretkáva výber básní. Každá z nich vznika v inom období a v inom kúte sveta, spája ich ústredná téma tohtoročného festivalu - domov.
Žena a život (doma)
Šiestim multikulti ženám sme položili rovnakú otázku: Kde sa cítite ako doma? Z ich odpovedí vznikla koláž podnetných miniesejí, ktoré odpovedajú nielen na našu otázku.
Jampa a Sonam
Jampa a Sonam prišli na Slovensko v roku 2010. S jedinými dvoma Tibeťanmi žijúcimi na Slovensku sme sa o ich domove pozhovárali vo vskutku netradičnej atmosfére zasneženej Kvetnej nedele v ubytovni, kde obaja bývajú. Chlapci si metelicu za oknami ich izby pochvaľovali, vraj im pripomína počasie v Tibete. Fotografie Patrícia Kvasňovská
Na Vianoce som väčší kresťan než môj sused
Azim Farhadi pochádza z Afganistanu, ale polovicu svojho života strávil na Slovensku. Naučil sa jazyk, vyštudoval žurnalistiku a dnes sa venuje integrácii cudzincov. Rozprávali sme sa s ním o odchode z Afganistanu, súčasnej situácii v jeho rodnej krajine a na Slovensku, ale aj o vzťahoch Slovákov a cudzincov.
Naši (noví?) susedia
Pred troma rokmi Benoit Fricard, jeho manželka Audrey Barboteau a ich dve dcéry Suzanne a Louise prišli na Slovensko. Benoit je vedúcim oddelenia plastov pre strednú a východnú Európu firmy BASF, Audrey je učiteľkou francúzštiny a nemčiny, hovorí však aj po rusky a slovensky, dcéry sú školáčky. Spoznávame sa ako susedia, priatelia, rodičia, deti. O domove sa rozprávame často, a vďaka vzájomnej výmene pocitov, myšlienok či vecí si uvedomujeme svoje vlastné hranice, ktoré sa nedajú nazvať inak, než fúzia (fjúžn?).
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) spojila slovenské rodiny a rodiny migrantov
V nedeľu 18. novembra 2012 sa v deviatich mestách a obciach na Slovensku stretlo 32 slovenských rodín a rodín migrantov, ktorí žijú na Slovensku. Na každom stretnutí sa zúčastnila jedna slovenská rodina a jedna rodina migrantov, pričom jedna stretnutie hostila a pripravila nedeľný obed a druhá prišla na návštevu. Stretnutí sa spolu zúčastnili rodiny migrantov z 11 krajín.
Ako sa obchoduje s neobchodovateľným
S Petrou Ezzeddine Lukšíkovou a Zuzanou Sekerákovou Búrikovou o au pair, pestúnkach a opatrovateľkách.
Priestory, chute a vône domova (Slováci a Slovenky v Írsku)
Írska republika bola po roku 2004, spolu s Veľkou Britániou, jednou z najobľúbenejších pracovných destinácií slovenských migrantov a migrantiek (Bahna, 2011). Hoci mnohí sa po vypuknutí finančnej krízy v roku 2007 vrátili na Slovensko, v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 až 10 801 Slovákov a Sloveniek oficiálne deklarovalo, že dlhodobo žijú v Írsku, čo znamená nárast o vyše 33% oproti sčítaniu z roku 2006 (www.cso.ie). Najviac Sloveniek a Slovákov žije v hlavnom meste Dubline a v Corku. Vďaka cenovo dostupným a dobre fungujúcim telekomunikačným technológiám a dopravnej infraštruktúre môžu udržiavať intenzívny fyzický aj sprostredkovaný kontakt s domovskou krajinou, a tým vlastne fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch. Takáto migrácia sa označuje ako transnacionálna a je pre ňu charakteristické, že „vzťahy a prepojenia s kolektivitami fungujúce na diaľku môžu byť silnejšie než identity zakotvené v konkrétnych jasne ohraničených priestoroch“ (Lewitt, Waters, 2002, s. 7, in Deaux, 2006).
Domov, to sú šperky
Alica, Aaliyah, Amica, Abigail, Agáta, Alena, Adél, Adora a Adeva je deväť žien. Každá z nich je časťou jednej ženy v pohybe, zhodou okolností v krajine, ktorá sa označuje aj ako slovenská. Ich mená pochádzajú od rodičov, čo radi pozerali televízne seriály z prostredia inej kultúry, a preto nijaká z nich nemá meno krajiny svojich predkov. Všetky začínajú prvým písmenom abecedy, pretože pochádzajú z rodu Amazoniek. Jedna z verzií mýtu o Amazonkách hovorí, že týmto ženám išlo predovšetkým o slobodný domov. Až potom, čo ich susedné kmene nevedeli zniesť slobodu, ktorú tento domov mal, začali sa brániť. Preto sa Amazonky dodnes omylom považujú za bojovníčky. Je to však naopak, Amazonky boli vedmy, ktoré vedeli, že domov bol pokladom vtedy, ak bola ľudská celá krajina. Preto majú potomkov v každej z krajín Zeme.
Spravodaj
Štúdie
- Interkultúrne učenie
Ak sa začnete zaoberať interkultúrnym učením, zákonite hneď na začiatku narazíte na viacero terminologických nejasností. Je správne hovoriť ...
- Oral history
Oral history je kvalitatívna metóda používaná historikmi, etnológmi, sociálnymi antropológmi, sociológmi a ďalšími predstaviteľmi sociálnych...
- (Ne)viditeľní imigranti - Vietnamci na Slovensku
Cieľom tohto príspevku je priblížiť život (ne)viditeľnej skupiny imigrantov z Vietnamu na Slovensku, históriu ich migrácie, ich skúsenosti s...
- Moslimskí migranti v Bratislave
Vychádzajúc z niekoľkomesačného výskumu, ktorý som uskutočnil v roku 2009, podávam v tomto texte základné charakteristiky moslimských migran...
- Slováci z Bulharska v Trnave
Cieľom môjho príspevku je predstaviť výsledky môjho terénneho výskumu, ktorý som uskutočnila v rôznych intervaloch od novembra 2005 do febru...
- Afganci na Slovensku
Objektom môjho výskumu sú Afgánci na Slovensku, hlavne dve najpočetnejšie skupiny: utečenci a študenti. Cieľom štúdie je analýza dôvodov a s...
- Vytváranie kultúrnej nadradenosti v slovenských učebniciach dejepisu 20. storočia
V tejto práci analyzujem reprezentácie „začiatkov národných dejín“ v slovenských učebniciach dejepisu publikovaných v rôznych štátnych útvar...
- Vytváranie kultúrnej nadradenosti v slovenských učebniciach dejepisu 20. storočia (II.)
(pokračovanie štúdie )...
- Kultúrna citlivosť
Kultúrna rozmanitosť sa prejavuje cez pocity, spomienky, dotyky, zvuky, obrazy, chute i vône. Text vysvetľuje, ako si vo všeobecnosti bez ro...
- Dočasné vyrovnávacie opatrenia a ich legislatívna úprava na Slovensku
O legislatíve spojenej s dočasnými vyrovnávacími opatreniami na Slovensku....
- Karpatskonemecký spolok na Slovensku
Cesty k jeho založeniu a rozvoju po Novembri 1989....
- Kultúra, spoločnosť a abstraktná teória tolerancie
Predmet vyvinutý pre študentov pedagogickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, pretože "mladí musia inšpiráciu a usmerňovanie nájsť vo s...
- Bahájska viera: tolerancia a dialóg
Väčšina ich stále nepozná. Najmladšie svetové náboženstvo. Kde pôsobia a aké sú ich ciele?...
- Krátka pamäť Starého kontinentu
Darina Macková o Líbyi, návale migrantov do Európy a o hľadaní lepšieho života....
- Návrat vyhnaných jazykov
Pokus o umiestnenie novely zákona o používaní jazykov menšín v priestore slovenskej menšinovej politiky....
- Ethnocatering – aj gruzínske jedlo na váš stôl
Bryndzové halušky nejedávam pravidelne. Možno si ich uvarím raz za tri mesiace alebo si ich dám v kolibe keď vyrazíme na hory. V zahraničí v...
- Premosťovanie kultúr vo francúzskej palacinkárni
Utečenci z ekonomicky nestabilných regiónov postihnutých vojnou môžu Slovensko vnímať ako bezpečnú krajinu s podstatne lepšími podmienkami p...
- Každopádně tohle je taky ten život
Romské osady nemizí, jejich stav se nezlepšuje, naopak, zvětšují se a rozlézají do kraje. Jo, známe ta depresivní místa z televize, chumly b...
- Najstrašnejšia kapitola
Tragické osudy počas druhej svetovej vojny. Aby na ne väčšinové obyvateľstvo nezabudlo....
- Nádej nikdy nezomiera
Hľadajúc miesto, kde by sa mohol cítiť bezpečne, bol mladý somálsky utečenec Abdi minulý rok prepašovaný blízko slovensko – ukrajinskej hran...
- Škaredí, špinaví a zlí
Čia je to chyba? Kto za to môže? Kto nás ochráni?...
- Ako prišla na návštevu Dorotka
Treba začať organizovať zájazdy do osád, aby sa rasizmus na Slovensku ukľudnil?...
- Nájdené v zrnku piesku
Moc potrebuje novú legitimitu: bez cudzieho, neznámeho....
- Svinia není název, ale symptom
S antropológom Davidom Z. Scheffelom o smutných symboloch, uzavretosti, krčmových rečiach, o slobode, úžere a výsmechu....
