Bahájsku vieru vyznáva otvorené spoločenstvo ľudí, ktorí sa vďaka novému náboženskému učeniu Bahá’u’lláha (1817 – 1892) rozhodli spájať ľudí rozmanitých rás, národností a kultúr a vierovyznaní, aby spolu mohli vybudovať lepší svet. Bahájska viera je najmladšie nezávislé svetové náboženstvo a zároveň druhé územne najrozšírenejšie náboženstvo na svete.

Smer diverzita

Myšlienka bahájskej viery o tom, že existuje len jeden Boh spoločný pre všetkých ľudí bez ohľadu na to, ako Ho pomenovávajú, má svoj dôsledok v skutočnosti, že baháji si ctia a vážia všetky svetové náboženstvá ako súčasť jedného celku – postupného zjavovania náboženskej pravdy ľudstvu uspôsobenej potrebám daného veku a miesta. Túto pravdu ľudstvu priniesli mimoriadne bytosti ako Mojžiš, Ježiš, Buddha, Mohammed či Bahá’u’lláh.

Druhým dôsledkom takej predstavy o spoločnom pôvode všetkých ľudí je oceňovanie rôznorodosti všetkých rás, národností a kultúr, pretože ľudstvo pochádzajúce od jedného Boha, tvorí jeden celok, ktorý možno prirovnať k ľudskému telu. Všetci ľudia na svete sú rovnako odlišní ako jednotlivé orgány ľudského tela, srdce, mozog, pečeň, ruka či noha, ale na to, aby ľudské telo mohlo správne fungovať je potrebná ich dokonalá spolupráca. Pri poškodení niektorej časti tela sa zmobilizuje celý celok, aby sa daná časť uzdravila. Jednota celého sveta je jedným zo základným posolstiev bahájskej viery. Práve jednota má ľudstvo priviesť k vzniku svetovej civilizácie, ktorej nádheru si teraz sotva dokážeme predstaviť. Jednota je podmienkou pre ustanovenie a udržanie celosvetového mieru a okrem iného si vyžaduje aj prijatie pomocného dorozumievacieho jazyka pre celý svet, pričom jeho výber je ponechaný na odborníkoch. Ide však o myšlienku jednoty v rôznosti, nie uniformity, teda o multikulturalizmus, ktorý dokáže čerpať z jedinečnosti rozličných národností. Je založený na pochopení, že svet bude stále rozmanitejší. Takáto jednota hovorí o nielen rovnocennosti všetkých rás a národností, ale aj o oceňovaní a zachovaní krásy a rozmanitosti rozličných kultúr a ich prínosu pre celé ľudstvo. Bahájske spisy multikulturalizmus popisujú ako jednotu v rôznosti a vysvetľujú ho na príklade záhrady, ktorej krása spočíva v rôznorodosti kvetov, v odlišnosti ich farieb, tvarov a vôní. Takáto koncepcia jednoty si vyžaduje to, aby sa ľudia dokázali oslobodiť od predsudkov voči ľuďom iných rás či národností.

Takto chápaný multikulturalizmus a tesná prepojenosť všetkých ľudí na svete bahájom umožňuje vnímať vzdialené problémy ako naše vlastné a snažiť sa pomôcť pri vytváraní lepšieho sveta pre všetkých ľudí. Baháji totiž veria, že ľudstvo čaká mierová budúcnosť prisľúbená vo všetkých náboženských knihách minulosti, ak sa sústredí na uplatňovanie týchto myšlienok, ak sa ľudia vzdajú predsudkov voči odlišnostiam, ak sa budú sústreďovať na dobro, na morálku, na získavanie dobrých vlastností a na duchovnosť. Baháji sú presvedčení, že tomuto cieľu môže napomôcť nové náboženstvo, ktoré Bahá’u’lláh priniesol, aby pozitívne zmenilo život človeka, viedlo ho v osobnom živote a pomohlo ľudstvu pri riešení jeho súčasných problémov vďaka týmto zásadám:

• pochopenie ľudstva ako jedného celku a následné ocenenie rozličných rás a kultúr,
• rovnoprávnosť mužov a žien,
• odstránenie predsudkov voči ostatným ľuďom,
• odstránenie extrémov bohatstva a chudoby,
• nezávislé skúmanie pravdy,
• všeobecné vzdelanie,
• úcta ku všetkým náboženstvám,
• súlad vedy a náboženstva,
• celosvetový pomocný jazyk, ktorý by zlepšil porozumenie medzi ľuďmi.

Jednou z ústredných tém Bahá’u’lláhových spisov je charakteristika vývoja ľudstva. Hovorí sa v nich o tom, že ľudstvo ako celok prechádza podobnými štádiami, ako každý jednotlivec, teda prešlo obdobím detstva a dospievania a teraz sa nachádza na prahu dospelosti. Preto je i Bahá’u’lláhovo náboženské učenie určené dospelému ľudstvu. Táto myšlienka sa odráža aj v organizačnej štruktúre bahájskej viery, ktorá nemá kňazov ani duchovných, keďže v tejto etape vývoja ľudstvá má byť každý veriaci zodpovedný za svoj vlastný život.

Stačí deväť

Bahá’u’lláh ustanovil volené orgány, ktoré sa starajú o život spoločenstva. Ich úlohou je výlučne správa spoločenstva. Nemajú právomoc na vysvetľovanie významu bahájskych spisov. Tieto orgány existujú na úrovni miestnej - miestne duchovné rady, národnej - národné duchovné rady a medzinárodnej - Svetový dom spravodlivosti so sídlom v Hajfe v Izraeli. Skladajú sa vždy z deviatich členov, ktorí sú volení spomedzi všetkých dospelých členov bahájskeho spoločenstva. Miestna duchovná rada je ustanovená v každom meste, v ktorom sa nachádza prinajmenšom deväť bahájov. Bahájske voľby sa uskutočňujú bez akýchkoľvek predvolebných zápasov či kandidatúr, vládne počas nich zbožná a pokojná atmosféra. Snažíme sa zvoliť tých, ktorí majú potrebné duchovné vlastnosti a schopnosti na vykonávanie príslušného úradu. Činnosť bahájskeho spoločenstva je financovaná výlučne z príspevkov registrovaných veriacich. Najvyšším správnym orgánom bahájskeho spoločenstva na Slovensku je Národná duchovná rada bahájov Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave.

Na svete baháji žijú asi na 116.000 miestach v 188 nezávislých krajinách a 45 závislých územiach. Vďaka tomu je bahájska viera podľa Encyklopaedie Britannica (z roku 1998) druhé územne najrozšírenejšie náboženstvo na zemi po kresťanstve. Baháji pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev, majú rôznu farbu pleti, hovoria rôznymi jazykmi, majú rôzny náboženský pôvod. Bahájske spoločenstvo predstavuje pravdepodobne najrozmanitejšie organizované a najzjednotenejšie spoločenstvo na svete. Ako náboženstvo je zaregistrované vo väčšine krajín sveta, v krajinách EU, na Slovensku ale i v Rusku a pod. Od roku 1948 spolupracuje bahájske spoločenstvo s OSN ako mimovládna organizácia. Pri Hospodárskom a sociálnom výbore OSN (ECOSOC) a pri Detskom fonde OSN (UNICEF) má konzultatívny štatút, pomáha pri činnosti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) i Fondu OSN pre pokrok žien (UNIFEM). Prostredníctvom svojich hlavných kancelárií v Bahájskom svetovom centre v Hajfe a v New Yorku, pobočiek v Ženeve, v Paríži a v Jeruzaleme a zástupcov v Addis Abebe, v Bangkoku, v Nairobi, v Ríme, v Santiagu a vo Viedni sa spoločenstvo zúčastňuje na celom spektre aktivít, vrátane úsilia o budovanie mieru, zamerania sa na ľudské práva, na vzdelávanie, na zdravie, na ochranu životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj na podporu rovnoprávnosti žien. Mnohé z týchto aktivít sa realizujú v spolupráci s národnými bahájskymi spoločenstvami.

Radšej dialóg

Tieto myšlienky sa do bývalej ČSR dostali už okolo roku 1907. Aj na Slovensku nachádzajú mnoho priaznivcov. Bahájska viera je na Slovensku oficiálne registrované náboženstvo, pričom najväčšie spoločenstvá existujú v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Banskej Bystrici a Košiciach. Na podujatiach bahájskeho spoločenstva sa môžu zúčastňovať ľudia bez rozdielu vierovyznania, pretože baháji sa snažia uplatňovať myšlienku samostatného skúmania pravdy, nakoľko prvoradou úlohou duše vždy bude skúmať realitu, žiť v súlade s pravdami, o ktorých je presvedčená, a priznať plné právo úsiliu ostatných, aby ju skúmali tiež. Podujatia bahájskeho spoločenstva majú za cieľ zlepšiť život ľudí a slúžiť veci bratstva a mieru. Preto bahájske spoločenstvo ponúka všetkým ľuďom bez rozdielu možnosť

• študovať bahájske spisy a zamýšľať sa nad tým, ako ich možno využiť pri zlepšení vlastného života i života ľudí okolo nás,
• zúčastniť sa na duchovných stretnutiach pri modlitbe a čítaní z posvätných spisov a nachádzať tak protipól k stresujúcemu spôsobu života,
• duchovného vzdelávania detí smerujúceho k osvojeniu si základných duchovných návykov, kladných vlastnosti, zručností pre vzájomnú spoluprácu a vedenie k morálnemu správaniu.

Pre bahájov je mimoriadne dôležitá snaha o medzináboženský dialóg. Sú presvedčení, že náboženskí predstavitelia musia prebudiť v dlhodobo rozdelených náboženských spoločenstvách na zemi ducha bratstva, ktorý by mohol poskytnúť potrebnú morálnu podporu novému svetu blahobytu a pokroku. Medzináboženský dialóg by vďaka úsiliu o spoluprácu, o hľadanie spoločných cieľov a o vzájomné porozumenie mali prestať spútavať dogmy a tvrdenia o privilegovanom prístupe k pravde, zodpovedné za vznik niektorých z najtrpkejších konfliktov rozdeľujúcich obyvateľov zeme. Sme presvedčení, že vytváranie priateľských vzťahov medzi príslušníkmi rozličných náboženstiev je možné aj vďaka intuitívnemu presvedčeniu veriacich rôznych vierovyznaní o tom, že všetky veľké svetové náboženstvá majú vo svojej podstate a pôvode rovnakú váhu. Ich pôvodcom je jeden a ten istý Boh.

Takáto predstava o vzájomnej spolupráci príslušníkov všetkých náboženstiev je motívom aj pre každoročné organizovanie Svetového dňa náboženstiev, ktorý sa koná vždy druhú januárovú nedeľu v roku.

Myšlienka medzináboženského dialógu je pre bahájov rovnako dôležitá ako otázka ľudských práv. Baháji sa na ľudské práva dívajú v súvislosti s narastajúcou integráciou a vzájomnou prepojenosťou národov, kultúr a národností, ktoré boli predtým v izolácii. Rozvoj medzinárodných ľudských práv preto treba v tomto zmysle vidieť ako ďalšiu črtu narastajúcej vyspelosti ľudstva. Neustály vývoj v oblasti ľudských práv a dôraz na túto otázku je predpokladom pre postupný rozvoj a pokrok spoločnosti. Baháji sú presvedčení, že ľudské práva sa musia uplatňovať bez ohľadu na rasový či etnický pôvod, náboženské presvedčenie či národnú identitu. Zahŕňajú rovnoprávnosť mužov a žien ako i porozumenie, že základné sociálne, ekonomické a kultúrne práva, ako napríklad právo na základné potreby ako jedlo, bývanie a zdravotná starostlivosť, vychádzajú z idey, že výdobytky medicíny, vedy a technológie, poľnohospodárske výrobky a poznanie pochádzajúce zo vzdelania sú výsledkom kolektívneho procesu evolúcie, ktorá viedla k vytvoreniu našej súčasnej civilizácie. Plody civilizácie patria po práve všetkým od narodenia a kroky smerujúce k šíreniu a ochrane ľudských práv by mali mať toto porozumenie jednoznačne neustále na mysli. Jeden zo spôsobov, ako si pripomíname význam ľudských práv, je aj Svetový deň ľudských práv, ktorý bahájske spoločenstvo každoročne desiateho decembra oslavuje.