Útek z vojnou postihnutej krajiny je jednou z ciest, ako sa nestať obeťou vojny. Podľa správy Globálne trendy 2010, ktorú vydal Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov je v súčasnosti kvôli vojnovým konfliktom mimo svojich domovov 43.7milióna ľudí. Somálci boli na začiatku aj na konci poslednej dekády v prvej desiatke národností utečencov.
Podľa posledných štatistík slovenskej hraničnej a cudzineckej polície prekročilo v roku 2010 ilegálne hranice Slovenska 516 ľudí, z toho 46 Somálcov.
Cesta zo Somálska
Abdiho cesta sa začala, keď bol študentom Somálskej univerzity a aktívne a verejne obhajoval ľudské práva, kritizujúc extrémizmus v krajine, ktorá bola dvadsať rokov v občianskej vojne. Keďže mu za jeho aktivizmus hrozila smrť, dospel k bolestivému rozhodnutiu zaplatiť 2700 dolárov prevádzačom, ktorí ho mali zobrať do niektorej z krajín Európskej únie. Spravil neľahké rozhodnutie opustiť svoju rodinu, aby sa dostal na miesto, kde je pokoj a bezpečie.
Čakal ho dlhý výlet rôznymi dopravnými prostriedkami vrátane cesty autom spolu s tromi ďalšími Somálcami.
„Nevideli sme, cez ktoré krajiny sme prechádzali,“ hovorí Abdi. Prevážali nás ako krabicu s tovarom, bez prístupu k svetu okolo.
Podľa štúdie Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi medzi migrantmi v Slovenskej republike nie je zriedkavé, že okrem rizík, ktoré prevádzaní migranti podstupujú počas prepravy, bývajú aj psychicky a psychologicky týraní či pohlavne zneužívaní. Nie len, že s Abdim počas vyčerpávajúcej cesty zachádzali drsne, bol navyše donútený prevádzačom platiť naviac.
Azyl na Slovensku: Trendy
Úrad pre migráciu Slovenského ministerstva vnútra je vládny úrad, ktorý má na starosti hodnotenie žiadostí o azyl a rozhodovanie o azylových procedúrach a žiadostiach. Podľa jeho výročných správ počet žiadostí o azyl od roku 2004, kedy ich bol podaný rekordný počet 11 395, klesá. V roku 2010 úrad dostal iba 541 žiadostí o azyl. Od roku 1993 do mája 2011 dostalo z 56 160 žiadateľov o azyl túto formu ochrany dokopy iba 580 ľudí.
Lepšia ochrana hraníc, absencia väčších komunít cudzincov na Slovensku spolu s celkovým poklesom množstva žiadateľov o azyl v Európskej únii boli podľa Výročnej štatistickej správy o migrácii a medzinárodnej ochrane v Slovenskej republike , štúdie vydanej IOM, hlavnými faktormi, ktoré spôsobili pokles množstva žiadostí o azyl.
„Slovensko je konzervatívna krajina s prísnou migračnou a azylovou politikou,“ povedal programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec počas diskusie Migranti v centre pozornosti v máji 2011. „Žiadatelia o azyl musia stopercentne preukázať, že v krajine pôvodu čelia nebezpečenstvu. To je veľmi zložité, keďže ide často o ľudí, ktorí opúšťali krajinu narýchlo a bez hocijakých dokumentov.“
Medzinárodná ochrana
„Vzhľadom na nestabilnú a krehkú situáciu v Somálsku, spôsobenú občianskou vojnou, a moju spoluprácu s migračnými úradníkmi, som si bol istý, že moju žiadosť o azyl schvália,“ hovorí Abdi.
Napriek svojmu optimizmu Abdi azyl nedostal. Namiesto neho mu bola udelená doplnková ochrana, nižší stupeň medzinárodnej ochrany. Ide o prostriedok zavedený Európskou úniou, ktorý Slovensko do svojho právneho poriadku transponovalo v januári 2007. Imigračný úrad ministerstva vnútra má poskytovať doplnkovú ochranu žiadateľom, ktorí nedostali azyl, pokiaľ existujú dôvody sa domnievať, že by v prípade návratu do svojej krajiny čelili riziku vážnej ujmy.
Doplnková ochrana sa poskytuje na jeden rok, môže však byť z roka na rok predlžovaná. Držiteľa oprávňuje získať dočasné povolenie na pobyt, pokiaľ doplnková ochrana trvá. Keď sa situácia v krajine, odkiaľ žiadateľ pochádza, zlepší, Slovensko ho môže poslať domov. V roku 2010 udelil Imigračný úrad doplnkový ochranu 57 jednotlivcom, z toho sedemnástim Somálcom.
Podľa nedávnej štúdie Ligy za ľudské práva nazvanej Stav integrácie cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou do spoločnosti má množstvo držiteľov doplnkovej ochrany z programu zlý pocit. Ich najväčšou starosťou je neistá dĺžka trvania programu, kvôli ktorej je pre migrantov zložité nájsť si dlhodobé zamestnanie.
„Fakt, že pracujete s povolením, ktoré jasne upozorňuje na váš dočasný status a bývate na okraji Bratislavy s ľuďmi, ktorých situácia je rovnaká, vyvoláva skôr pocit segregácie než integrácie,“ pokračuje Abdi.
Úloha neziskoviek
„Nemali by sme zabúdať, že títo ľudia prišli na Slovensko hľadať pomoc,“ zdôrazňuje Milada Šimunková zo Slovenskej humanitnej rady. Abdiho spoznala v decembri 2010, keď do Bratislavy dorazil z azylového zariadenia Imigračného úradu v Rohovciach a ona sa stala jeho sociálnou pracovníčkou. Slovenské humanitná rada je medzinárodným dobrovoľníckym centrom ktoré pomáha sociálne znevýhodneným klientom s bývaním, finančnou pomocou, právnym poradenstvom, ale aj kurzami slovenčiny.
Jednotlivci s doplnkovou ochranou dostávajú mesačne stodvadsať eur na stravu a vreckové. Ubytovanie majú zdarma.
„Niektorí motivovanejší klienti sa v priebehu šiestich mesiacov odsťahujú, nájdu si prácu a ďalej už pomoc s bývaním nepotrebujú,“ hovorí Šimunková. „Iní sú však u nás ešte aj po roku.“
Prácou k integrácii
Abdi sa zúčastnil na seminári v Košiciach, kde odpovedal na otázky študentov o utečencoch a spolupracoval na organizácii festivalu Týždeň nových menšín, čím spolu so zápisom na Univerzitu Komenského potvrdzuje svoje odhodlanie uspieť.
Keď Medzinárodná organizácia pre migráciu spolu s Nadáciou Milana Šimečku propagovala možnosť stáží v rámci projektu Migranti v centre pozornosti, ktorej cieľom bolo zvyšovať povedomie verejnosti, zmierňovanie predsudkov a odstraňovanie stereotypov a vytváranie lepších možností na podporu lepšej integrácie migrantov, Abdi sa prihlásil. Splnil všetky požiadavky a v súčasnosti ukončuje svoju stáž v NMŠ.
„Prostredníctvom tohto projektu sme migrantom vytvorili platformu, ktorá im umožňuje ukázať ich potenciál,“hovorí Laco Oravec. „Mať prácu je v procese integrácie kľúčové. Stáž pomohla Abdimu vylepšiť si sociálne a pracovné zručnosti, čo mu pomôže byť úspešný na pracovnom trhu.“
Oravec cítil, že ich povinnosťou a zodpovednosťou bolo poskytnúť Abdimu šancu na stáž. „Nemali by sme zabúdať, že počas komunizmu utekalo zo Slovenska množstvo politických utečencov, aby sa zachránili pred prenasledovaním režimom,“ hovorí a dodáva, že im západné krajiny poskytli možnosť začať nový život, pričom ich počas tohto procesu podporovali. „Zabezpečením práce a spoločenských možností pre utečencov na Slovensku splácame tento historický dlh.“
Vďaka svojim schopnostiam a skúsenostiam bol Abdi úspešný. Nedávno podpísal zmluvu s jednou z najväčších nadnárodných spoločností z oblasti IT a poradenstva v Bratsialve. Hovorí, že sa už nevie dočkať, kedy sa zaradí medzi nových kolegov.
„Až teraz sa začínam cítiť ako člen tejto spoločnosti,“hovorí Abdi.
Abdi v súčasnosti študuje Európske štúdiá na Fakulte sociálnych a európskych vied Univerzity Komenského a pracuje vo veľkej nadnárodnej spoločnosti.
Festival Týždeň nových menšín sa počnúc rokom 2010 stal súčasťou série podujatí, ktoré Nadácia Milana Šimečku organizuje pod názvom [fjúžn].
Článok autorka napísala pre The Slovak Spectator počas stáže v slovenskej pobočke Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Vyšiel v The Slovak Spectator roč. 17, 2011, č. 28, 8.-21- október 2011, s. 4 a 10.
Pôvodné znenie je prístupné online na stránke The Slovak Spectator.