Multikulti.sk

Články

Teoretické koncepty migrácie

01.06.2016 - Nina Galanská

Teoretické

foto:

Ak uvažujeme o teoretických konceptoch migrácie, je potrebné si na začiatku definovať pojem migrácia. V súvislosti s teóriami migrácie sa pod pojmom migrácia rozumie medzinárodná migrácia osôb. Neexistuje univerzálna definícia migrácie a pojmu migrant, poznáme však niekoľko  používaných definícií, ktoré boli vytvorené najmä medzinárodnými  a medzivládnymi organizáciami. Takisto slovenská legislatíva nepozná termín migrant, namiesto neho používa termín cudzinec. Podľa IOM, migrant je osoba, ktorá sa rozhoduje o zmene bydliska samostatne, pričom nie je ovplyvňovaný externými faktormi. Migrant mení bydlisko za účelom zlepšenia a zmeny svojich materiálnych a sociálnych podmienok ako aj výhľadu do budúcnosti. Podľa OSN je migrantom osoba, ktorá sa v zahraničí zdržiava viac ako rok, bez ohľadu na príčiny, dobrovoľné alebo nedobrovoľné, a na prostriedky pravidelné či nepravidelné.[1] V slovenskej republike je namiesto pojmu migrant používaný pojem cudzinec, ktorý označuje každého, kto nie je občanom/ občiankou Slovenskej republiky vrátane občanov EÚ, občanov EHP a  Švajčiarskej konfederácie. Na druhej strane k občanom EÚ sa uplatňuje rovnaký prístup ako k občanom SR, preto majú zvýhodnené postavenie ako cudzinci a na účel zákona sa za cudzincov nepovažujú.

Za migráciu podľa slovníka IOM považujeme pohyb jednak cez hranice, ale aj presun v rámci regiónu za účelom zmeny bydliska. Vnútorná migrácia má však podstatne odlišné črty ako migrácia vonkajšia/ medzinárodná. Vnútorná migrácia sa dotýka hlavne vnútorne presídlených osôb (IDPs), ale je samozrejme spojená aj s migráciou za iným účelom. V článku sa zaoberáme predovšetkým medzinárodnou migráciou a nie presídľovaním v rámci krajiny. Za medzinárodnú  migráciu považujeme takú migráciu, ktorá sa deje medzi dvoma a viacerými štátmi, pričom sa vyžaduje prekročenie hranice štátu. Toto však takisto nie je jednoznačným kritériom. [2] Špeciálnym  prípadom je takisto EÚ, ktorá rozlišuje medzi vnútornou migráciou medzi štátmi EÚ a migráciou z a do krajín mimo Schengenského priestoru. Migráciu podľa ďalších kritérií delíme na nútenú a dobrovoľnú, na legálnu a nelegálnu a na cirkulárnu a dočasnú.[3] To, že sa definície migrácie líšia v rámci krajín hlavne v oblasti definície časového rozpätia, ktorý je potrebný na to, aby sme osobu mohli považovať za migranta a teda označiť jeho presun za migráciu, vyplýva aj zo súčasnej situácie, nakoľko nie je definovaná jedna všeobecne uznávaná definícia migrácie. Vplyv nejednotnosti definícií základných kľúčových pojmov sa odráža aj v problematickom zbere štatistických dát o medzinárodnej migrácii.

Migrácia je fenoménom, ktorej účinky sa prejavujú multidimenzionálne, nakoľko je fenoménom politologickým, sociologickým, ekonomickým ako aj geografickým, pričom sa na ňu z uvedených hľadísk môžeme pozerať rôzne. Takisto je predmetom demografických štúdií a štatistiky. Z dôvodu jej širokospektrálnych účinkov a prejavov a možností skúmania doteraz nebola vytvorená jednotná teória, ktorá by vysvetľovala migračné trendy vo svete. Štefančík argumentuje, že odlišnosť časových období a socioekonomických podmienok, v rámci ktorých teoretické koncepty vznikajú má zásadný vplyv na ich neskoršiu relevantnosť a význam, čo dáva priestor na vznik nových teórií prispôsobených a vzťahujúcich sa na novovzniknuté podmienky.[4] Každá teória sa špecializuje na vysvetľovanie a skúmanie jedného alebo viacerých aspektov migrácie, prípadne skúma každý problém osobitne, teda neskúma migráciu v jej komplexnosti. V poslednom čase však vznikajú tendencie zjednocovať jednotlivé teórie a vytvárať komplexnú jednotnú teóriu migrácie (Kritz, Massey). Väčšinou môžeme teórie, ktoré sa zaoberajú migráciou, rozčleniť na niekoľko kategórií a to konkrétne na ekonomické, sociologické, geografické a zjednocujúce.[5] Ani toto delenie však nie je striktné a v teóriách migrácie môžeme nájsť rôzne, aj protichodné názory. Štefančík, napríklad rozdeľuje teórie na ekonomické a sociálne, pričom kategóriu ekonomických faktorov rozdeľuje na klasické, neoklasické a novú ekonómiu pracovnej migrácie (NELM – New Economics of Labour Migration).[6]

V ekonomickej teórii nenájdeme presné vyjadrenie a definíciu merania dopadov migrácie na pracovný trh, čo vzniká aj vďaka tomu, že neexistuje jedna teória migrácie, ktorá by komplexne definovala migráciu ako proces, s účinkami na krajinu pôvodu ako aj na hostiteľskú krajinu a ktorá by kvantifikovala a definovala postup merania týchto účinkov.

Ak by sme chceli predstaviť jednu migračnú teóriu, ktorá by vysvetľovala príčiny a dôsledky migrácie,  neuspeli by sme, nakoľko v súčasnosti neexistuje jedna teória medzinárodnej migrácie, ale skôr sa jedná o set  niekoľkých teórií, z ktorých niektoré sa delia podľa disciplín, na ktoré sa zameriavajú. Tieto teórie môžeme ale na základe ich hlavného zamerania výskumu migrácie rozdeliť na klasický migračný výskum a teórie vysvetľujúce pretrvávajúcu migráciu.  Faktory, ktoré vplývajú na rozhodnutie migrantov pokračovať – pretrvávať v migrácii, sa môžu významne líšiť od faktorov, ktoré ich nútia migrovať.[7] Preto aj teórie, ktoré vysvetľujú pretrvávajúcu migráciu sú vo svojej podstate odlišné od teórií vysvetľujúcich príčiny samotnej migrácie a motiváciu začať migrovať.

Podľa úrovne analýzy motívov migrácie môžeme jednotlivé teórie rozdeliť do troch skupín, analyzujúcich mikroúroveň, mezoúroveň a makroúroveň príčin migrácie. Na mikroúrovni ide o osobné motívy jednotlivca, ktoré sú príčinou migrácie, na mezoúrovni je to rozhodovanie založené na motivácii vyplývajúcej z kolektívu a sociálnych sietí a na makroúrovni sa skúmajú agregátne motívy na úrovni štátu, regiónu, ekonomiky.[8]

Prvým predstaviteľom, ktorý skoncipoval princípy pohybu medzi rurálnym a urbárnym  prostredím a  tým teda začal formovať „zákony migrácie“, bol v 80-tych rokoch 19. storočia E. Ravenstein. Takisto rozdelil migrantov do 5 skupín, pričom definoval lokálnych migrantov, migrantov na krátke vzdialenosti, migrantov na dlhé vzdialenosti, etapových migrantov a dočasných migrantov. Svoj výskum založil na analýze dát vnútornej migrácie vo Veľkej Británii v 19. storočí. Jeho práca bola predpokladom pre vytvorenie teórie pull a push faktorov. Ravenstein uviedol nasledovné „zákony migrácie“ [9]:

1. Migranti sa pohybujú väčšinou na krátke vzdialenosti, čo vytvára migračné toky v smere do veľkých centier obchodu a priemyslu, ktoré migrantov absorbujú.
2. Väčšina migrácie sa uskutočňuje postupne, pričom sa smeruje z malých miest do industriálnych, miest, a miesta, ktoré ostanú voľné po emigrujúcich sa zaplnia migrantmi zo vzdialenejších miest, čo môžeme označiť za absorpčný proces.
3. Disperzný proces prebieha inverzne k absorpčnému, má však podobné črty ako absorpčný proces.
4. Každý migračný tok vyvoláva následný migračný „protitok“.
5. Pri migrácii na dlhšie vzdialenosti sa jedná predovšetkým o migráciu do veľkých obchodných a priemyselných centier.
6. Vidiecke obyvateľstvo má väčší sklon k migrácii ako mestské obyvateľstvo.
7. Ženy majú väčšiu tendenciu migrovať ako muži.

Neoklasická teória medzinárodnej migrácie definuje migráciu na základe ponuky a dopytu po pracovnej sile a ich geografickými rozdielmi, pričom takisto prepája migráciu s hospodárskym cyklom. Na mikroekonomickej úrovni sa uvažuje o nákladoch a výnosoch do ľudského kapitálu, ktoré migrant má v spojení s medzinárodnou migráciou. Migrácia je vo všeobecnosti rozhodnutie jednotlivca o maximalizácii príjmu. Podľa Masseyho môžeme definovať znaky neoklasických makroekonomických teórií nasledovne [10]:

1. Dôvodom medzinárodnej migrácie sú rozdiely v mzdách jednotlivých štátov.
2 .Vyrovnaním mzdových rozdielov dochádza k prirodzenému ukončeniu migrácie medzi krajinami, nakoľko bol eliminovaný dôvod k migrácii (mzdové rozdiely).
3. Vysokokvalifikovaní pracovníci reagujú na rozdiely vo výnosoch z ľudského kapitálu, ktoré sa môžu líšiť od mzdových rozdielov, a teda migrácia vysokokvalifikovaných pracovníkov sa môže uskutočňovať podľa rozdielnych, až opačných foriem a modelov migrácie ako migrácia nekvalifikovanej pracovnej sily.
4. Medzinárodné migračné toky reagujú predovšetkým na trh práce, ostatné trhy významným spôsobom neovplyvňujú migráciu.
5. Vo vysielajúcich a prijímajúcich krajinách má vláda možnosť vplývať na migračné toky prostredníctvom regulácie trhu práce.

Nedostatky neoklasickej teórie sa ukazujú v jej statickosti a homogenizovaní migrantov, pričom nezahŕňa väčšiu škálu determinantov migrácie.[11] Z formulovaných princípov neoklasickej makroekonomickej teórie vyplýva takisto, že neoklasické teórie sa nezaoberajú vplyvom jednotlivých trhov (okrem trhu práce) na migráciu a teda faktory, ktoré súvisia s kapitálovými, finančnými thrmi, či trhmi tovarov a služieb nie sú rozhodujúcim determinantom motivácie migrovať. Súčasne vláda nevie ovplyvňovať migračné toky inak ako na trhu práce. Tieto skutočnosti boli jednou z hlavných kritík neoklasickej teórie spolu s nezohľadňovaním vplyvov vysielajúcej a prijímajúcej krajiny.

Neoklasické teórie je možné prepojiť s teóriou pull a push faktorov, ktorá sa zaoberá motívmi migrantov emigrovať z krajiny pôvodu (push faktory) a motívmi imigrovať (pull faktory). Teória sa zaoberá migráciou  z geografického  hľadiska, nakoľko analyzuje vzťah medzi dvoma bodmi v priestore. Tieto faktory však nemusia byť iba ekonomického charakteru (pri environmentálnej migrácii môže ísť o stupeň znečistenia životného prostredia, push faktorom  môže byť takisto konflikt v krajine pôvodu). „Push faktormi sa rozumejú najmä nepriaznivé ekonomické pomery, nízka životná úroveň, narušené životné prostredie, etnické problémy, násilné konflikty, politická diskriminácia, rastúca hustota populácie v domovskej krajine; pull faktory sú napr. vyššie mzdy, lepšie životné podmienky, vyhliadky dobrého zamestnania, blízkosť zvolenej destinácie, dobré skúsenosti iných migrantov, väčšia individuálna a politická sloboda, či bezpečnejšia situácia v hostiteľskej krajine.“[12]  Teóriu je možné použiť na úrovni mikro- aj makroanalýzy, pričom je možné ju prepojiť a naviazať na oficiálne štatistiky.  „Základom  pull a push modelu je tvrdenie, že každý človek je potenciálny migrant, ak životné podmienky na inom mieste – predovšetkým podmienky spojené s pracovným trhom – sú lepšie ako na súčasnom  mieste života danej osoby a náklady na migráciu sú nižšie ako potenciálny zisk akumulovaný vďaka migrácii.“[13]

Z Leeovho grafu vyplýva, že v prípade, ak sa vyskytnú medzi dvoma miestami (súčasného pobytu a potenciálnej destinácie) prekážky, ktoré zasahujú do migračného toku, tento tok sa nemusí úplne rozvinúť. Z tohto dôvodu nie sú limitmi migrácie v teórii pull a push faktorov iba vzdialenosť daných miest a počet osôb, ale aj počet prekážok a príležitostí, ktoré sa nachádzajú medzi týmito dvoma miestami.[14] Kritikou pull a push faktorov je aj fakt, že teória nevie určiť dominantné push a pull faktory, keďže push faktory sú väčšinou zrkadlovým obrazom pull faktorov.[15]

Nová ekonomika pracovnej migrácie posudzuje okrem pracovného trhu aj iné trhy a ich podmienky, ktoré môžu mať vplyv  na rozhodnutie jednotlivca, ako je kapitálový trh alebo trh s poistením v nezamestnanosti. „Na migráciu pozerá ako na stratégiu domácnosti minimalizovať risk príjmov rodiny alebo prekonať kapitálové zábrany rodinných produkčných aktivít.“[16] Rozhodovanie teda nie je založené na jednotlivcovi, ale na domácnosti. Nová ekonomika totiž predpokladá, že jednotlivec ako súčasť domácnosti nebude hľadieť iba na maximalizáciu očakávaného príjmu, ale migračné stratégie budú nástrojom manažmentu risku domácnosti. [17]

Teória duálneho pracovného trhu ako aj teória svetového systému determinujú príčiny migrácie prostredníctvom existencie vyspelých a rozvojových krajín, s rôznorodou vybavenosťou výrobnými faktormi, pričom migrácia pracovníkov je determinovaná dopytom vyspelých krajín po pracovnej sile, ktorá je lacnejšia ako domáca pracovná sila. „Teória duálneho pracovného trhu (autorom je M. J. Piore) vychádza z predpokladu, že v ekonomike existujú dva sektory – primárny a sekundárny pracovný trh.“[18] V teórii svetového systému, ktorej predstaviteľom je I. Wallerstein,  označujeme krajiny za krajiny jadra a periférie, pričom sa pripúšťa aj existencia semiperiférie. Ďalšími dôležitými teóriami migrácie sú gravitačná teória, ktorá vyjadruje vzťah medzi migráciou a vzdialenosťou krajín, pričom zohľadňuje aj faktor veľkosti populácie a teória humánnej ekológie, ktorá sa zakladá na vzájomnom prepojení a rovnováhe veľkosti, skladby a organizačnej štruktúry obyvateľstva, pričom za nerovnováhu môžu dva elementy a to konkrétne prostredie a technológie.[19] Teória sietí spočíva vo vytváraní a budovaní infraštruktúry, či už ekonomickej alebo sociálnej samotnými migrantmi, ktoré sa považujú za kľúčové, pričom sieť sa rozširuje príchodom nových migrantov a uľahčuje ich adaptáciu v novom prostredí, dôraz sa kladie na väzby. Inštitucionálna teória zdôrazňuje úlohu inštitucionálneho zabezpečenia v krajine príchodu migrantov. Ďalšími novodobými teóriami sú teória kumulatívnych príčin, model reťazovej migrácie, koncepcia novej ekonómie pracovnej migrácie, teória užitočnosti miesta, teória relatívnej deprivácie, teória závislosti a ďalšie.

Migrácia v súčasnosti nadobúda rôzne podoby, či už je to migrácia ekonomická, politická, sociálna, bezpečnostná alebo environmentálna[20]a na základe nerovnomerného usporiadania populácie spolu s fenoménom starnutia populácie a globalizačnými tendenciami sveta je jedným z fenoménov, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou bude ovplyvňovať vývoj, usporiadanie a smerovanie sveta, Európy a výrazným spôsobom aj Európskej únie.

Poznámky

[2] Napr. Súčasná situácia Kosova podľa rezolúcie BR OSN 1244/1999, ako nie všetkými krajinami uznaného štátu (neuznaný ani SR), alebo z histórie prípady Juhoslávie a Sovietskeho zväzu.

[4] Štefančík, R. 2010. Ekonomické a sociálne príčiny medzinárodnej migrácie v teoretickej reflexii. In: Slovenská politologická revue. Roč. X, číslo 4, 2010. str. 55. ISSN 1335-9096

[5] pozri Bijak, J. Forecasting international migration: selected theories, models, and methods. str.5

[6] Štefančík, R. 2010. Ekonomické a sociálne príčiny medzinárodnej migrácie v teoretickej reflexii. In: Slovenská politologická revue. Roč. X, číslo 4, 2010. str. 51 – 72. ISSN 1335-9096

[7] Hagen-Zanker, J. Why do people migrate? A review of the theoretical literature. str. 16

[8] Hagen-Zanker, J. Why do people migrate? A review of the theoretical literature. str. 5

[9] Ravenstein. On the Laws of Migration. Journal of the Statistical Society of London
Vol. 48, No. 2 (Jun., 1885), pp. 167-235

[10] Douglas S. Massey, Joaquin Arango, Graeme Hugo, Ali Kouaouci, Adela Pellegrino,J. Edward Taylor:

 Theories of International Migration: A Review and Appraisal. IN:

 Population and Development Review, Vol. 19, No. 3 (Sep., 1993), str.434

[11] Kurekova, L. Theories of migration: Conceptual review and empirical testing in the context of the EU East- West flows. str. 7

[15]  Kurekova, L. Theories of migration: Conceptual review and empirical testing in the context of the EU East- West flows. str.6

[18] LIĎÁK, Ján. 2009. Vývoj teoreticko – metodologických prístupov k skúmaniu medzinárodných migračných procesov. In Almanach : aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky = actual issues in world economics and politics. s. 7

[19] DIVINSKÝ, Boris. 2005. Zahraničná migrácia v Slovenskej republike – Stav, trendy, spoločenské súvislosti. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung 2005. str. 22

[20] LIPKOVÁ, Ľudmila. 2011. Migračná politika EÚ a Schengenský systém. In: Európska únia. Bratislava: Sprint dva, 2011. s. 243