Multikulti.sk

Názory

Situáciu Rohingov v Mjanmarsku Su Ťij sama nevyrieši

31.10.2017 - Magdaléna Vaculčiaková

Situáciu

foto: Magdaléna Vaculčiaková

Zločiny proti ľudskosti na Rohingoch nám neukazujú, že by Aun Schan Su Ťij mala prísť o Nobelovu cenu. Utečenci upozorňujú na to, že v Mjanmarsku má stále silné slovo armáda, aj čo sa týka postoja krajiny k moslimskej menšine. Sama Su Ťij tento fakt nezmení. 

Medzinárodná organizácia pre migráciu zaznamenala za posledné dva mesiace viac ako 600-tisíc Rohingov na úteku do susedného Bangladéša. Celkový počet utečencov čoskoro dosiahne milión, keďže asi 300-tisíc ich do susednej krajiny ušlo z Mjanmarska v posledných desaťročiach. 

Rohingovia zo štátu Arakan začali v tisícoch prúdiť do Bangladéša po strete medzi ozbrojencami a vládnymi silami 25. augusta tohto roka. Odpoveďou bezpečnostných síl  podporovaných budhistickými milíciami bolo plienenie, ktoré podľa mnohých prerástlo v etnické čistky či dokonca genocídu.

Na území Mjanmarska žijú celé generácie, sú moslimovia a hovoria bengálskym dialektom, ktorý sa používa v Bangladéši. Spolužitie s väčšinovou budhistickou populáciou nebolo od začiatku jednoduché. Okrem toho, mjanmarská vláda ich neradí k 135 oficiálne uznaným etnickým menšinám, neudeľuje im občianstvo, dokonca ich diskriminuje v prístupe k zdravotnej starostlivosti či vzdelávaniu. Rohingovia sú v súčasnoti najviac prenasledovaná menšina na svete.

Rok 2012

Po prvý raz po dvadsiatich rokoch kandiduje v mjanmarských parlamentných voľbách Národná liga za demokraciu (NLD) a jej líderka a mjanmarská ikona demokracie – Aung Schan Su Ťij. K dispozícii sú len viac ako štyri desiatky z 330 voliteľných kresiel v riadnych voľbách, ale miestni sú nadšení z toho, že sa začne diať zmena. Krajina bola viac ako šesť dekád uzavretá pred svetom. 

„Aun Schan Su Ťij všetko zmení, budeme mať demokraciu tak, ako u vás,“ nadšene mi vraví chlapík, ktorému sa prihováram popíjajúc čaj na miniatúrnych plastových stoličkách. Nie je sám, kto takto premýšľa. Do Su Ťij vkladajú nádeje všetci Barmčania a dokonca aj veľká časť populácie etnických štátov. A vlastne aj exil či utečenci v táboroch najmä v Thajsku.

V to nedeľné popoludnie si po každom rozhovore s cudzími ľuďmi pri čaji, ktorí sa osmeľujú po dlhých rokoch ticha vyjadrovať svoje politické názory, kladiem otázku: Ako môže jedna žena zmeniť takú obrovskú a po autoritárskom režime aj v rôznych smeroch zdevastovanú krajinu akou je Mjanmarsko?

2015

Opäť prichádzam pred voľbami do už meniacej sa krajiny. Pred tromi rokmi sa NLD dostala do parlamentu, vrátane jej líderky. Možnosti ako sa zapájať do rozvoja Mjanmarska má, so svojími pár kreslami a ešte stále veľkou účasťou armády v parlamente, obmedzené. Predsa je však v krajine na prvý pohľad vidieť zmeny.

Pozorujem ich najmä vo veľkých mestách, kde pribudli autá i technológie. Technológie, aj tie zohrajú dôležitú úlohu vo vnímaní etnických menšín, najmä Rohingov. V 2015 je situácia okolo tejto neuznanej skupiny tiež napätá. „Po Facebooku kolujú rôzne nepriateľské vyjadrenia na ich adresu,“ vraví obyvateľ mesta Rangún Thaw Zin Moe. Dodáva, že ľudia sa boja toho, že Rohingovia sú moslimovia.

Sedím v jednom z malých rangúnskych bytov s Khin Lay. Dlhoročná členka NLD bola počas vlády vojenskej junty niekoľko rokov vo väzení. Teraz kandiduje do parlamentu a chce, aby sa tam dostali aj ďalšie ženy.

Foto: Magdaléna Vaculčiaková; atmosféra na uliciach pred voľbami v roku 2015

Rozdiel vidí v tom, že môže vyjadriť svoje politické názory. „Avšak táto sloboda by mala byť dlhodobá a nielen pre tých, čo sa chcú vyjadriť, ale pre celú populáciu. V rurálnych oblastiach je situácia veľmi odlišná,“ konštatuje.  „Potrebujú najprv stabilnú ekonomickú situáciu, to sa zatiaľ nedeje. Na to, aby sa mohla rozvíjať ekonomika a vláda práva, musí byť najprv stabilná politická situácia,“ dodáva.

Slobodu slova však podľa Khin Lay nemá sama Aun Schan Su Ťij, odkedy je v parlamente. „Predtým ako bola členkou parlamentu, Su Ťij mohla otvorene hovoriť, čo chcela, ale teraz je v pasci. Rokuje s vládou, s armádou a musí byť diplomatkou.“

Etnické skupiny v krajine však nepotrebujú diplomatku.

Mon Mon nakrúca už niekoľko rokov dokumentárny film o Dáme, ako nazývajú svoju líderku mnohí Mjanmarčania. Sledovala ju počas predvolebnej kampane v roku 2012, aj teraz, o tri roky neskôr. „V štáte Kačin ju v roku 2012 zdravilo veľa ľudí, čakali už na letisku, cesty z neho boli preplnené. Tento rok prišlo na letisko menej ľudí. Kampaň sa konala mimo mesta, na ryžovom poli. Bolo jasné, že jej popularita klesá,“ porovnáva filmárka. Ľudia Su Tij vyčítali, že ignorovala boje medzi kačinskými oslobodeneckými skupinami a mjanmarskou armádou. 

Podľa Mon Mon na to mala Su Ťij múdru odpoveď: „Mierové rozhovory nie sú ako čajovňa, v ktorej si môže nad čajom posedieť ktokoľvek. Mierových rozhovorov sa nemôže zúčastniť každý, ale  iba tí, ktorých pozvú. A ja som medzi pozvanými nebola. Ak chcete, aby som bola súčasťou mierového procesu, voľte NLD a ak budem mať možnosť zostaviť vládu, potom budem súčasťou mierových riešení“.

2017

NLD zostavila pred dvomi rokmi vládu. Zatiaľ sa jej však nepodarilo zmeniť ústavu a armáda tak má aj po posledných voľbách štvrtinu kresiel pre seba. Jej zástupcov si pritom podľa ústavy nevyberajú ľudia, ale armáda sama. Aun Schan Su Ťij je v pozícii ministerky zahraničných vecí aj štátnej tajomníčky. De facto je teda líderkou aktuálnej vlády. Je ale súčasťou mierových riešení?

Medzinárodné organizácie na konci októbra upozorňujú, že počet Rohingov, ktorí ušli do susedného Bangladéša pred plienením a zabíjaním, stúpne čoskoro na milión. Amnesty International hovorí o zločinoch proti ľudskosti.

Su Ťij bola veľmi dlho ticho. Ba dokonca vyzvala americkú diplomaciu, aby o Rohingoch nehovorila ich menom, pretože oficiálne nepatria medzi 135 etnických skupín v krajine. „Náš postoj je, že používanie kontroverzných názvov nepomáha národnému rekonciliačnému procesu a riešeniu problémov,“ vyjadril sa pre New York Times Kyaw Zay Ya z ministerstva zahraničných vecí. 

„Aun Schan Su Ťij podporuje genocídu voči Rohingyom, pretože popiera ich identitu a históriu,“ píše zakladateľ Koalície Slobodná Barma Maung Zarni, v texte pre Intercept. „Genocída začína útokom na identitu a históriu. Obete nikdy neexistovali a nikdy nebudú existovať,“ tvrdí Zarni.

Diplomatkou, ako to nazvala Khin Lay, bola Dáma tak dlho, že sa začali objavovať kritické hlasy, ktoré žiadali odobranie jej Nobelovej ceny za mier z roku 1991. Kritici ju obviňujú, že ticho súhlasila so zločinami proti ľudskosti a podľa mnohých dala jasne najavo, na koho stranu sa stavia. Utekajúci Rohingovia to neboli, a tak si Su Ťij zaslúžila byť lynčovaná.

Alebo nie? 

Vraciam sa v spomienkach do oboch predvolebných období a ku všetkým tým ľuďom, ktorí vkladali v Mjanmarsku nádej do jedinej osoby – Aun Schan Su Ťij. Nie, nemám v úmysle ju obraňovať, z ľudského hľadiska by bolo rozhodne správne aktivity mjanmarkých ozbrojených síl odmietnuť.

Avšak ticho Su Ťij nás nemusí upozorňovať na to, že by bola neľudská, alebo že je jej situácia Rohingov ľahostajná. Neskorá reakcia političky aj fakt, že k situácii vôbec došlo, nás upozorňujú aj na čosi iné, než len na to, že by sa Nobelova cena za mier mohla vyskytovať v rukách niekoho nesprávneho.

Hoci sa už nemôže „vyhovárať“ na to, že nebola prizvaná k mierovým jednaniam, fakt, že miestna armáda sa vôbec odhodlala k etnickým čistkám na Rohingoch, je jasným signálom, že jej moc pretrváva.

Su Ťij versus armáda: 0:1

Mimochodom, signálom sú aj mnohé iné akcie namierené proti menšinám v ostatných štátoch krajiny. Tie ale zatiaľ nenabrali takéto rozmery, lebo nemajú náboženskú konotáciu a ľudia neprekračujú hranice do susedných krajín vo veľkom ako aktuálne skupina Rohingov.

„Aun Schan Su Ťij nemá skutočnú moc. Ocitla sa vo veľmi komplikovanej situácii medzi svetom, armádou a ľuďmi v krajine. Bolo by jednoduché ísť proti vôli armády, ale ak by tak učinila, nikdy nebude mať šancu na záchranu krajiny,“ myslí si Thaw Zin Moe.

„Okrem štvrtiny parlamentných kresiel má miestna armáda pod vládou aj tri silové ministerstvá: obrany, vnútra a pohraničných záležitostí. Prevzatie moci v prípade nepokojov je tiež armáde umožnené ústavou,“ upozorňuje riaditeľka Barmského centra Praha Soe Sabe.

„Nedemokratická ústava a stále veľká moc armády neumožňujú novej vláde, aby mohla krajinu kompletne transformovať na demokratickú. Je dôležité, aby nová vláda pravidelne komunikovala s občanmi a primäla ich k realistickým očakávaniam,“ myslí si Sabe.

Medzi realistické očakávania v aktuálnom transformačnom období Mjanmarska iste nepatrí riešenie problémov s etnickými menšinami zo dňa na deň a v prospech všetkých. Nepatrí sem však ani to, že sama Su Ťij zmení celú krajinu a prinesie dôstojný život a zaručené práva pre každého jej obyvateľa.

Čo bude po Su Ťij?

Vráťme sa do roku 2015, do obývačky Khin Lay. Pracovala vtedy na vzdelávaní členov NLD. „ Ak by mali byť v parlamente iba naši členovia, ťažko by všetko ustáli. Ale očakávame, že sú tu akademici, profesionáli, ktorí zvonku podporujú NLD a ak by im systém dovolil robiť to, čo chcú, podporovali by NLD a pracovali pre krajinu. Napríklad, je tu veľa expatov v zahraničí, ktorí chcú pracovať pre Mjanmarsko, ale armáda a byrokracia im to nedovoľujú,“ popísala situáciu vo vtedy najsilnejšej opozičnej strane Lay.

V krajine, kde bola opozícia desiatky rokov v utajení či vo väzení, chýbajú skúsení politici. A nie len. Naprieč všetkými sektormi krajine chýbajú odborníci. A to sedemdesiatdvaročná Su Ťij tiež nezmení zo dňa na deň.

Dáma sa už vyjadrila o vytvorení občianskej agentúry, ktorá bude zodpovedná za presídlenie utečencov z Bangladéša naspäť do Mjanmarska. Teda tých, ktorí dokážu, že odtiaľ ušli, čo môže byť problematické pri populácii, ktorej veľká časť nemá oficiálne občianstvo.

Väčšou výzvou je však prevencia, aby sa situácia nestala ešte kritickejšou, či už pre Rohingov, ktorí v Mjnamarsku zostali, či pre tých, čo sa vrátia. Alebo, aby sa podobná kríza nezopakovala.