Multikulti.sk

Recenzie

Knižná recenzia: Víťo Staviarsky opäť pozýva na okraj spoločnosti

25.10.2017 - Laco Oravec

Knižná

foto: medziknihami.dennikn.sk

Medzi finalistov tohtoročnej ceny Anasoft litera sa zaradila aj útla kniha s názvom Rinaldova cesta. Napriek tomu, že cenu napokon nezískala, existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo sa na ňu pozrieť zblízka. Jej autor, Víťo Staviarsky, napriek svojmu debutu v zrelom veku (47 rokov), si za pár rokov stihol vybudovať povesť hovorcu outsiderov, biednych a menej úspešných bytostí z okraja našej spoločnosti. Kolekcia jeho doterajších titulov sa tak stala až panoptikom domácich čudákov či nešťastníkov. Životy tých, ktorých by sme najradšej vôbec nevideli a nepočuli, dokáže priblížiť natoľko verne, že hneď štyri z jeho piatich kníh si vyslúžili nomináciu na už spomínané, prestížne domáce literárne ocenenie a za Kale topanky dokonca Anasoft literu za rok 2013 aj získal.

Staviarskeho zatiaľ posledná sonda do duše nešťastníkov čitateľa opäť zavedie do rómskej osady. Tam, kdesi na východe, na samom okraji skládky a v blízkosti zatvorenej opálovej bane plynú dni Rinaldovho detstva. Ešte len 14-ročný, ale už tak trocha dospelý, spoluzodpovedný za živobytie svojej mamy, sestry i daromného otčima, sa statočne potýka s malými radosťami i veľkými starosťami. A sníva o úteku za veľkou sestrou Monikou do ďalekej Budapešti, kam si ju na frajerskom aute pred časom odviezol Miki a kde mali nájsť svoje šťastie. Jedného rána Rinaldo napokon vyráža na road trip, aby sa už o pár hodín ocitol v metropole, kde nebude ničomu rozumieť a zďaleka nie len kvôli maďarčine. Ako to už na podobných potulkách býva, Rinaldo čoskoro zisťuje, že jeho sestru nepostretol osud hollywoodskych krások a ani jeho v Budapešti nečaká žiaden filmový happy end.

Pri čítaní tejto novely nemožno pochybovať, že je písaná z prvej ruky. Víťo Staviarsky sa ani netají tým, že svet blšákov a pajzlov je i jeho svetom. Sám je dušou možno trocha nomád a preto, aj keď jeho postavy nie sú žiadni svätci, píše o nich drsne, ale i láskavo zároveň. Pozná slovník i maniere marginalizovaných, a keďže väčšina čitateľov sa nikdy nemala a nebude mať možnosť reálne ocitnúť na periférii jeho hrdinov, získavajú Staviarskeho knihy i rozmer sociálneho dokumentu. Avšak práve s tým sa spája aj najväčšia zodpovednosť a riziko jeho tvorby.

Vydavateľ označil Rinaldovu cestu za „pitoresknú“ púť mladého rómskeho chlapca. Toto prídavné meno výborne vystihuje krátky, ale o to intenzívnejší príbeh knihy. Rinadlovi sa totiž v priebehu pár týždňov prihodí toľko zážitkov, že my ostatní by sme mu mohli závidieť, ak by, samozrejme, neboli poväčšinou až príliš trpké. Tento prístup vŕšenia rôznych komických, absurdných či kriminálnych situácií však nie je iba Staviarskeho špecialitou, ale skôr typickou črtou beletristického nazerania na život Rómov či iných sociálne vylúčených skupín. O žiadnej z príhod statočného Rinalda nemožno povedať, že by sa nemohla skutočne udiať, avšak ich neúmerná koncentrácia pôsobí prehnane až neuveriteľne. A práve takáto exotizácia predstavuje novodobý spôsob posilňovania stereotypného či negatívne romantického obrazu rómskeho etnika v súčasnej literatúre. A tým môže, paradoxne, samotným Rómom viac škodiť ako pomáhať. Slovenskí spisovatelia, ale i filmári či divadelníci akoby nechceli pripustiť, že život ľudí z okraja spoločnosti je zväčša oveľa banálnejší a všednejší ako ten náš.

O knihe

názov: Rinaldova cesta
autor: Víťo Staviarsky
rok: 2015
vydavateľstvo: Víťo Staviarsky
jazyk: slovenský
počet strán: 159
väzba: tvrdá
ISBN: 9788097218614