Multikulti.sk

Recenzie

Sámska krv skúma, či je možné vykoreniť svoj pôvod

25.01.2018 - Pavla Rachelová

Sámska

foto: Film Europe SK

Sámovia sú etnická skupina, ktorú niektorí nazývajú aj Laponci. Údajne to nie je celkom správne, ale také pomenovanie nám niektorým aspoň približne podáva geografický obraz.

História Sámov je komplikovaná ako samotné pomenovanie. Obývajú časť územia severských štátov a Ruska, a hoci sú oficiálne chránení podľa medzinárodných dohôd o pôvodných obyvateľoch, ich diskriminácia majoritou je témou aj v súčasnosti. Problematiku spolunažívania minoritných Sámov a majoritných Švedov zobrazuje film režisérky Amanda Kernell Sámska krv, ktorý môžete vidieť v rámci severskej filmovej prehliadky Scandi.

Amanda Kernell vyštudovala divadelnú scenáristiku, audiovizuálne štúdiá a absolvovala kurz pre nízkorozpočtové snímky. Desať rokov točí „kraťasy“, a dlhometrážnemu filmu Sámska krv predchádzal pätnásť minútový "pilot", ktorý získal Veľkú cenu poroty na festivale Sundance za najlepší krátkometrážny film. 

Vplyv a určitú inšpiráciu má aj Amandin pôvod. Jej otec je Sám, pochádzajúci z pastierskej rodiny, matka Švédka. Otec, aktívny v sámskej komunite jej vždy prízvukoval, že je dôležité šíriť osvetu. 

Prečo Amanda nakrútila svoj debut ako historický film vysvetľuje vlastnými slovami takto: "Ľudia nepoznajú svoje kultúrne dedičstvo a pôvod. Zaujímalo ma, či nás veci ako krv, telo a čo je v ňom, definujú. V mojej rodine je niekoľko starších ľudí, ktorí naozaj nechcú mať nič spoločné so Sámmi. Nemajú ich radi a hovoria o nich nepekné veci. Pri tom pre podaktorých z nich bol sámsky jazyk ich rodný. Ale teraz sa nazývajú inak, Švédmi. Takže, podľa toho s kým ste, hovoríme buď o hanbe, alebo pýche. Vždy ma zaujímalo, či je možné odtrhnúť sámske väzby a stať sa niekým iným." V rozhovore pre Variety vysvetľuje, že ak ste považovaný za osobu s nižším evolučným vývojom, definuje to pravidlá a predpisy ako s vami štátne inštitúcie zachádzajú. 

Takmer dvojhodinová snímka sa odohráva v 30. rokoch minulého storočia a zobrazuje komorný príbeh dvoch sámskych sestier. Hlavná hrdinka Elle Marja je v tínedžerskom veku a spolu s mladšou sestrou navštevuje internátnu školu, aby dosiahli aspoň základné vzdelanie. Elle Marje ako žiačka predstihuje nastolené štandardy. Je výrazne šikovnejšia oproti svojej sestre, a školské prostredie ju natoľko inšpiruje, že by sa sama chcela stať učiteľkou. 


Foto: Film Europe SK

Svet Sámov a Švédov je však prísne oddelený. Odpor až pohŕdanie je citeľný na oboch stranách. Sámska komunita si ctí svoje tradície a spôsob života, kým väčšinové obyvateľstvo nad nimi ohŕňa nos a považuje ich za intelektuálne menej zdatných. Tradičný sámsky kroj je pre Elle Marja ako stigma. Keď ho vymení za ukradnuté šaty a hovorí plynulou švédčinou je majoritou vnímaná za rovnocennú. Aký osud ju čaká, ak  sa vzbúri proti zaužívaným tradíciám a zakoreneným predsudkom?  Prijmú ju jej rovesníčky v meste? Čo stratí, aby získala vzdelanie po akom túžila? Vysporiada so svojim etnickým pôvodom?

Intímny príbeh pôsobí autenticky aj vďaka obsadeniu. Režisérka si zaumienila, že do filmu obsadí len ľudí, ktorí hovoria južnou Sámčinou (z anglického Southern Sami). Hlavné dve hrdinky-sestry sú sestrami aj v reálnom živote (Lene Cecilia Sparrok a Mia Sparrok) a filmová sámska komunita je obsadená skutočnou sámskou komunitou. Realistickému pôsobeniu nepochybne napomáhajú prírodné scenérie striedané s mestskými. 

Snímka o revolte, vysporiadaní sa s vlastným ja a dedičstvom svojich mám si môžete pozrieť počas festivalu Scandi. Laikov z hľadiska etnografie film zaujme, divákov z hľadiska kinematografie nesklame, no ani neprekvapí. 

Štvrtý ročník festivalu severských filmov Scandi sa uskutoční od 24. do 28. januára v Bratislave a trinástich ďalších mestách po celom Slovensku. Sámsku krv si diváci môžu pozrieť v kine v Poprade, Ružomberku, Prievidzi a Bratislave alebo prostredníctvom služieb ako Magio videopožičovňa, Alza Media či Skylink Live TV.

Sámska krv

(Švédsko / Dánsko / Norsko, 2016, 110 min)
Réžia: Amanda Kernell
Scenár: Amanda Kernell
Kamera: Sophia Olsson, Petrus Sjövik
Hudba: Kristian Eidnes Andersen
Strih: Anders Skov
Hrajú: Lene Cecilia Sparrok, Hanna Alström, Anders Berg, Mia Sparrok, Maj Doris Rimpi, Julius Fleischanderl, Olle Sarri, Malin Crépin, Andreas Kundler, Katarina Blind, Beata Cavallin, Ylva Gustafsson, Tom Kappfjell, Anna Sofie Bull Kuhmunen, Tove Skeidsvoll, Anne Biret Somby, Lillie Sparrok, Hans-Ola Stenlund, Jonar Thomasson, Marika Lindström