Karikatura

Čo všetko sa stalo od sviečkovej manifestácie po prvé demokratické voľby.

25. marec '89

Po oficiálnej žiadosti katolíckeho aktivistu F. Mikloška sa v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí konalo tiché 30-minútové zhromaždenie za menovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a občianske práva. Mestské a štátne orgány akciu nepovolili. Napriek tomu sa na „sviečkovej manifestácii“ zišlo asi 10 000 občanov. Proti pokojnému zhromaždeniu zasiahla polícia vodnými delami. Z hotela Carlton zásah sledoval predseda vlády SSR P. Colotka a ďalší prominenti. Polícia zatkla asi 100 účastníkov manifestácie.

16. november '89

Slovenskí vysokoškoláci demonštrovali v Bratislave za akademické slobody a demokraciu.

17. november '89

Na medzinárodný deň študentstva českí študenti demonštrovali v Prahe. Polícia proti demonštrantom brutálne zasiahla, pričom viacero osôb zranila. Študenti vstúpili do štrajku a žiadali vyšetrenie neprimeraného zásahu polície.

19. november '89

V Bratislave na pôde mestskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov vznikla opozičná politická iniciatíva Verejnosť proti násiliu (VPN). V Česku sa vytvorilo opozičné hnutie pod názvom Občianske fórum (OF). V mestách na celom území Česko-Slovenska sa začala vlna demonštrácií proti komunistickému systému a na podporu opozície.

24. november '89

M. Jakeš sa vzdal funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ. Vo funkcii ho nahradil K. Urbánek.

25. november '89

VPN sformulovala prvé programové vyhlásenie. Žiadala zmeniť Slovenskú národnú radu, zaviesť slobodu tlače, svedomia, podnikania, zhromažďovania, zrušiť vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa, odideologizovať školstvo a kultúru, zaviesť odluku cirkvi od štátu, zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva a uskutočniť demokratickú federáciu Čechov a Slovákov.

27. november '89

Na podnet VPN, OF a vysokoškolských organizácií sa uskutočnil symbolický dvojhodinový štrajk. Štrajk bol prejavom nespokojnosti opozície so zmenami vo vedení KSČ. Požadoval zrušenie vedúcej úlohy KSČ, slobodné voľby, vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie udalostí zo 17. novembra 1989 a priestor pre opozíciu v médiách.

29. november '89

Federálne zhromaždenie sa uznieslo na vypustení článku 4 čs. ústavy z roku 1960 o vedúcej úlohe KSČ v štáte a spoločnosti. Zákon prijal ešte nezrekonštruovaný parlament, zložený z komunistov, a podpísal ho prezident G. Husák a premiér L. Adamec.

5. december '89

Minister vnútra rozhodol zrušiť drôtené zátarasy na hraniciach s Rakúskou republikou. Prekážky boli odstránené i na hraniciach s Nemeckou spolkovou republikou.

7. december '89

Prezident G. Husák prijal demisiu federálnej vlády L. Adamca. Zostavením novej vlády poveril M. Čalfu.

8. december '89

Predsedníctvo SNR odvolalo predsedu vlády SSR P. Hrivnáka a zostavením novej vlády poverilo M. Čiča.

10. december '89

G. Husák vymenoval vládu „národného porozumenia“ na čele s M. Čalfom. Listom Federálnemu zhromaždeniu prezident súčasne oznámil svoje odstúpenie z funkcie prezidenta.

28. december '89

Pražské Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu A. Dubčeka.

29. december '89

Federálne zhromaždenie jednomyseľne – aklamáciou (323 hlasmi) zvolilo za prezidenta ČSSR V. Havla.

23. január '90

Federálne zhromaždenie prijalo zákon, ktorý KSČ zaručoval právnu ochranu garantovanú vládou.

6. február '90

Pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa nitrianskej diecézy Mons. J. Chryzostoma Korca.

1. marec '90

SNR prijala ústavný zákon o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a štátnej hymne Slovenskej republiky. Názov „Slovenská socialistická republika“ sa zmenil na „Slovenská republika“.

17. – 19. marec '90

Kardinál J. Tomko vysvätil posledných troch biskupov, čím sa definitívne obsadili všetky biskupské stolce na Slovensku.

29. marec '90

Federálny parlament prijal ústavný zákon o zmene názvu štátu z „Československá socialistická republika“ na „Česko-slovenská federatívna republika“.

20. apríl '90

Federálne zhromaždenie prijalo nový ústavný zákon o názve štátu. Názov „Česko-slovenská federatívna republika“ sa zmenil na „Česká a Slovenská Federatívna Republika“.

21. apríl '90

Pápež Ján Pavol II. oficiálne navštívil ČSFR.

8.-9. jún '90

V ČSFR sa konali prvé demokratické voľby. V Slovenskej republike zvíťazila VPN s 29,34 percentami, druhé skončilo KDH s 19,20, tretia Slovenská národná strana so ziskom 13,94 a štvrtá KSS s 13,34 percentami hlasov. Maďarská koalícia získala 8,66 percent hlasov. V Česku zvíťazilo OF s 49,5 percentami hlasov.

Spravodaj

Téma mesiaca:

November ´89 očami príslušníkov a príslušníčok našich menšín

Mala zmena režimu vplyv na komunitný, či osobný život príslušníkov a príslušníčok menšín žijúcich na Slovensku? Týkala sa zmena legislatívy po roku ´89 aj ich? Mali vtedy a majú dnes pocit, že na Slovensko patria?

Vďaka Novembru 89 je tu aj nová téma

Potiahli sme spoločne za jeden koniec povrazu a máme tu hlas menšín, demokraciu, a možnosť o tom všetkom hovoriť.

Štát, ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj rovní, chybuje

Rozhovor s historikom Štefanom Šutajom.

Nie sme ako oni (?)

Fedor Vico aj o tom, či naši Rusíni ustoja dnešnú dobu.

Na námestí SNP som nemal jedinú absenciu

Peter Salner o tom, čo November ´89 židovskej komunite dal a čo vzal.

Nežná

Janette Mazíniová o tom, že demokracia je len pre tých, ktorí si slobodu vedia ceniť a užiť.

Žili sme trochu tajný, ale predsa náš židovský život v socialistickom Československu.

Robert Haas o (ne)komunitnom živote pred a po Novembri ´89 v Galante.

Vyjadrite sa svojim pohľadom k téme November 89 očami menšín!

Myslíte si, že majú príslušníci a príslušníčky našich menšín lepšie podmienky pre rozvoj svojich komunít dnes ako pred Novembrom ´89?