Téma mesiaca

8. ročník [fjúžn] * zvláštne vydanie

18. apríla štartuje 8. ročník festivalu [fjúžn], ktorý bol kedysi známy ako Týždeň nových menšín. Tradičným sprievodcom k festivalu je Spravodaj, ktorý vás nielen oboznámi s programom, ale dúfame, že ponúkne zaujímavé čítanie, ktorým si môžete krátiť chvíle čakania na ďalšie podujatie. Multikulti tentoraz prináša všetky články Spravodaja jednotlivo, ako aj ich úplné znenie, ktoré sa do tlačenej podoby Spravodaja nezmestilo.

O myšacej diere

Možno si ešte spomínate na minuloročnú „zebru“ z vizuálu [fjúžn]. Uplynul rok a pred nami je ďalší ročník festivalu nových menšín, ktorý už po ôsmykrát pripravila Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s množstvom partnerských organizácií.

Poézia domova

Spravodaj tento rok pretkáva výber básní. Každá z nich vznika v inom období a v inom kúte sveta, spája ich ústredná téma tohtoročného festivalu - domov.

Žena a život (doma)

Šiestim multikulti ženám sme položili rovnakú otázku: Kde sa cítite ako doma? Z ich odpovedí vznikla koláž podnetných miniesejí, ktoré odpovedajú nielen na našu otázku.

Jampa a Sonam

Jampa a Sonam prišli na Slovensko v roku 2010. S jedinými dvoma Tibeťanmi žijúcimi na Slovensku sme sa o ich domove pozhovárali vo vskutku netradičnej atmosfére zasneženej Kvetnej nedele v ubytovni, kde obaja bývajú. Chlapci si metelicu za oknami ich izby pochvaľovali, vraj im pripomína počasie v Tibete. Fotografie Patrícia Kvasňovská

Na Vianoce som väčší kresťan než môj sused

Azim Farhadi pochádza z Afganistanu, ale polovicu svojho života strávil na Slovensku. Naučil sa jazyk, vyštudoval žurnalistiku a dnes sa venuje integrácii cudzincov. Rozprávali sme sa s ním o odchode z Afganistanu, súčasnej situácii v jeho rodnej krajine a na Slovensku, ale aj o vzťahoch Slovákov a cudzincov.

Naši (noví?) susedia

Pred troma rokmi Benoit Fricard, jeho manželka Audrey Barboteau a ich dve dcéry Suzanne a Louise prišli na Slovensko. Benoit je vedúcim oddelenia plastov pre strednú a východnú Európu firmy BASF, Audrey je učiteľkou francúzštiny a nemčiny, hovorí však aj po rusky a slovensky, dcéry sú školáčky. Spoznávame sa ako susedia, priatelia, rodičia, deti. O domove sa rozprávame často, a vďaka vzájomnej výmene pocitov, myšlienok či vecí si uvedomujeme svoje vlastné hranice, ktoré sa nedajú nazvať inak, než fúzia (fjúžn?).

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) spojila slovenské rodiny a rodiny migrantov

V nedeľu 18. novembra 2012 sa v deviatich mestách a obciach na Slovensku stretlo 32 slovenských rodín a rodín migrantov, ktorí žijú na Slovensku. Na každom stretnutí sa zúčastnila jedna slovenská rodina a jedna rodina migrantov, pričom jedna stretnutie hostila a pripravila nedeľný obed a druhá prišla na návštevu. Stretnutí sa spolu zúčastnili rodiny migrantov z 11 krajín.

Ako sa obchoduje s neobchodovateľným

S Petrou Ezzeddine Lukšíkovou a Zuzanou Sekerákovou Búrikovou o au pair, pestúnkach a opatrovateľkách.

Priestory, chute a vône domova (Slováci a Slovenky v Írsku)

Írska republika bola po roku 2004, spolu s Veľkou Britániou, jednou z najobľúbenejších pracovných destinácií slovenských migrantov a migrantiek (Bahna, 2011). Hoci mnohí sa po vypuknutí finančnej krízy v roku 2007 vrátili na Slovensko, v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 až 10 801 Slovákov a Sloveniek oficiálne deklarovalo, že dlhodobo žijú v Írsku, čo znamená nárast o vyše 33% oproti sčítaniu z roku 2006 (www.cso.ie). Najviac Sloveniek a Slovákov žije v hlavnom meste Dubline a v Corku. Vďaka cenovo dostupným a dobre fungujúcim telekomunikačným technológiám a dopravnej infraštruktúre môžu udržiavať intenzívny fyzický aj sprostredkovaný kontakt s domovskou krajinou, a tým vlastne fungovať takmer súčasne v dvoch štátoch. Takáto migrácia sa označuje ako transnacionálna a je pre ňu charakteristické, že „vzťahy a prepojenia s kolektivitami fungujúce na diaľku môžu byť silnejšie než identity zakotvené v konkrétnych jasne ohraničených priestoroch“ (Lewitt, Waters, 2002, s. 7, in Deaux, 2006).

Domov, to sú šperky

Alica, Aaliyah, Amica, Abigail, Agáta, Alena, Adél, Adora a Adeva je deväť žien. Každá z nich je časťou jednej ženy v pohybe, zhodou okolností v krajine, ktorá sa označuje aj ako slovenská. Ich mená pochádzajú od rodičov, čo radi pozerali televízne seriály z prostredia inej kultúry, a preto nijaká z nich nemá meno krajiny svojich predkov. Všetky začínajú prvým písmenom abecedy, pretože pochádzajú z rodu Amazoniek. Jedna z verzií mýtu o Amazonkách hovorí, že týmto ženám išlo predovšetkým o slobodný domov. Až potom, čo ich susedné kmene nevedeli zniesť slobodu, ktorú tento domov mal, začali sa brániť. Preto sa Amazonky dodnes omylom považujú za bojovníčky. Je to však naopak, Amazonky boli vedmy, ktoré vedeli, že domov bol pokladom vtedy, ak bola ľudská celá krajina. Preto majú potomkov v každej z krajín Zeme.

Spravodaj

Témy mesiaca

  • 8. ročník [fjúžn] * zvláštne vydanie

    18. apríla štartuje 8. ročník festivalu [fjúžn], ktorý bol kedysi známy ako Týždeň nových menšín. Tradičným sprievodcom k festivalu je Sprav...

  • Nadnárodné písačky

    Aktuálna Téma multikulti prináša niekoľko pohľadov na multikulti literatúru, ktorá prekračuje hranice Slovenska....

  • Rozmanitý rok 2012

    Priniesol rok 2012 pozitívny posun vpred v otázkach vnímania a rešpektovania rozmanitosti na Slovensku? Odpovede na túto a mnohé iné otázky ...

  • Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní

    Existuje v slovenskom školstve segregácia? Kto je za ňu zodpovedný? Sú argumenty jej zástancov oprávnené? A čo na to súdy?...

  • Menšinové školstvo na Slovensku

    Aké sú modely menšinového vzdelávania a ktoré z nich sa uplatňujú na Slovensku? Prečo nemusia byť paralelné vzdelávacie inštitúcie vhodné pr...

  • S cudzincom v posteli

    Aké je to mať manžela alebo manželku pôvodom z cudziny? Ako funguje multikultúrna domácnosť a v čom sa líši od tej Slovenskej? Platia stereo...

  • Utečenci v Rohovciach

    Prečo opustili svoje domovy, rodiny a priateľov? Čo ich zavialo na Slovensko? Ako sa tu majú a ako sa o nich staráme?...

  • 7. ročník [fjúžn] * zvláštne vydanie

    Už dnes zažína 7. ročník festivalu [fjúžn], ktorý ste v minulosti poznali pod názvom Týždeň nových menšín. Počas 7 dní, od 19. do 25. apríla...

  • Multikulty knihy

    Prečítali ste v marci nejakú knihu? Papierovú, alebo dnes už iba digitálne? Týkala sa rôznorodosti? Vedia aj dnešní školáci, že práve končí ...

  • Menšinová politika pred voľbami

    Zaujímajú sa slovenské politické strany pred voľbami o menšiny? Spomína sa vo volebných programoch aj niekto iný ako Slováci, Maďari a Rómov...

  • Svetové Vianoce

    Zaskočili nás opäť ako slovenských cestárov sneženie? Slávia ich iba kresťania? Ako ich vnímajú a oslavujú ľudia v iných krajinách? Čo si my...

  • Cezpoľní: život zahraničného študenta

    Aké je to byť zahraničným študentom študujúcim na Slovensku? Majú na ružiach ustlané, alebo je ich štúdium nekonečným bojom? A čo ich sem vl...

  • Exodus zo Slovenska

    Koľko Slovákov žije v zahraničí? Koľko ich je v USA a koľko v Británii? A čo Írsko? Čo tam robia? Vrátia sa ešte? A tí, čo odišli pred sto r...

  • Politikum multikulturalizmu

    Čo vlastne je multikulturalizmus? Zlyhal či nezlyhal? A bol vôbec v krajinách, v ktorých mal zlyhať?...

  • Kto sme tu doma?

    Je Slovensko krajinou s homogénnym obyvateľstvom? Samozrejme, že nie. O rôznorodej krajine plnej rôznorodých ľudí....

  • Subkultúry

    Čo sú subkultúry a kto sú ich príslušníci? Aké ciele sledujú? Aký život žijú? Tvoria naozaj menšinu, či väčšinu?...

  • [fjúžn] * zvláštne vydanie

    Nadácia Milana Šimečku Vám každoročne ponúka Týždeň nových menšín. Tento štvrtok otvárame šiesty ročník pod novým názvon [fjúžn] a chceli by...

  • Rómovia: Dvadsať rokov národnostnou menšinou

    Čo všetko sa dá stihnúť za dvadsať rokov? Segregácia, emancipácia, politická aj občianska angažovanosť. Úspechy aj neúspechy, viditeľné aj z...

  • Pravicový extrémizmus

    Fašisti, neonacisti, pravicoví extrémisti. Kto a čo oslavuje 14. marca?...

  • November ´89 očami príslušníkov a príslušníčok našich menšín

    Mala zmena režimu vplyv na komunitný, či osobný život príslušníkov a príslušníčok menšín žijúcich na Slovensku? Týkala sa zmena legislatívy ...

  • Aktívne občianstvo

    Kto sú to aktívni občania? Prečo nimi nie sme všetci, aj keď každý deň vstaneme z postele a máme čo na robote? Čo môžeme robiť preto, aby sm...

  • Dočasné vyrovnávacie opatrenia

    Čo sú to dočasné vyrovnávacie opatrenia? Prečo ich potrebujeme? A potrebujeme ich vôbec?...

  • Nové menšiny

    Čo sú to nové menšiny? Sú vôbec "nové" a sú to "menšiny"? Aké máme postoje k cudzincom? A ako vnímajú cudzinci život na Slovensku?...

  • Multikultúrna výchova

    Čo je to multikultúrna výchova? Potrebujeme ju v slovenských školách? Aké sú skúsenosti s jej uplatňovaním v Čechách?...

  • Vlastenectvo

    Je Slovensko krajinou Slovákov? Sú slovenskí občania vlastenci? Je ľudí potrebné vychovávať k vlastenectvu?...