Učiť o „nepoznanom“ rómskom holokauste pomôže nová webstránka

02.08.2018 | Aktualita
Učiť o „nepoznanom“ rómskom holokauste pomôže nová webstránka Webová stránka romasintigenocide.eu

Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu (2. august) Nadácia Milana Šimečku spolu so zahraničnými partnermi predstavujú preklad webovej stránky romasintigenocide.eu. Táto stránka mapuje prenasledovanie a genocídu Rómov a Sintov v krajinách strednej a východnej Európy, ich historický kontext, faktografické údaje a ponúka tak komplexný obraz o dianí počas 2. svetovej vojny. Webstránka zároveň ponúka vzdelávacie materiály, návrhy aktivít a pracovné listy a je vhodnou vzdelávacou platformou pre pedagógov a študentov, pre ktorých je prenasledovanie Rómov počas vojny neznámou témou.

„Považujeme za dôležité, aby tieto informácie boli dostupné čo najširšiemu publiku, a preto sme v rámci širšej medzinárodnej iniciatívy pripravili preklad stránky romasintigenocide.eu do siedmich stredoeurópskych jazykov: slovenčiny, češtiny, poľštiny, maďarčiny, rumunčiny, chorvátčiny a v neposlednom rade aj do rómčiny,“ uviedol spolupracovník Nadácie Milana Šimečku Peter Leponi. Materiály sú prístupné širšej verejnosti, pedagógom, študentom, novinárom a občianskym aktivistom. Stránka dostupná aj v slovenskej verzie je tak symbolickým zavŕšením medzinárodného dvojročného projektu Odhaľovanie genocídy Rómov v strednej Európe.

Dik i na bistra. (Dívaj sa a nezabudni.)

V noci z 2. na 3. augusta 1944 pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime-Brezinke (Auschwitz-Birkenau) nacisti v plynových komorách zavraždili 2 900 Sintov a Rómov. „Väčšina obetí boli starí a chorí ľudia a matky s deťmi. Za Pamätným dňom rómskeho holokaustu, ktorý si 2. augusta pripomíname, vidíme zároveň udalosti, nariadenia a predovšetkým osobné príbehy svedčiace o situáciách, ktoré k tomuto tragickému momentu histórie Rómov a Rómok v Európe viedli,“ vysvetlila projektová manažérka Nadácie Milana Šimečku Zuzana Bošeľová. 

Bošeľová zároveň dodáva, že hoci tzv. Slovenský štát neposielal Rómov do koncentračných táborov, slovenský variant rómskeho holokaustu sa rovnal neznesiteľným podmienkam v pracovných táboroch roztrúsených po celom Slovensku (Očová, Moste na Ostrove, Hanušovce nad Topľou a iné miesta na východnom Slovensku, Revúca, Jarabá, Ilava), kde sa odohrávali aj masové popravy celých rodín (napr. zaisťovací „cigánsky“ tábor v Dubnici nad Váhom či v Čiernom Balogu). Nadácia Milana Šimečku v rámci svojej činnosti disponuje okolo 90 svedectvami ľudí, ktorí rómsky holokaust prežili. 

„Tak víte, tady sice slovenská vláda nedala souhlas k jejich transportování do koncentráku, ale ty poměry, ty vztahy mezi těmi gardisty, oni se cítili jako páni, už ne jako bývalí řadoví pracovní dělníci . Ale oni se cítili opravdu jako na roveň těm fašistickým pohlavárúm. A tak začali ty své bývalé kamarády, ty své spoluobčany takhle trýznit a terorizovat No tak těch případú je hodně, že. Teď bych vám rád ještě vyprávěl o bitkách. Bitky za roští. Za houby nechali v Kopčanech obyčejného Roma, dědka v osmdesáti letech stát na sněhu. Přišli večer, ti gardisté, do Kopčan, a nechali ho tam stát. Dvě hodiny na sněhu. Ten starý dědek měl potom omrzlé nohy, ani ne za púl roku zemřel. No. A za roští. Že si šel do lesa nasbírat roští, aby si mohl zatopit. Tak takových příběhu bylo hodně a nikde nejsou zaznamenány, že ano? Nikde žádna literatúra tyto tragické případy nezaznamenáva. Prostě to upadlo v zapomění. To už prošlo jako bezvýznamná věc. Jako všední věc, jo? A přesto to lidi dneska musí burcovat. Protože ten vztah nebyl takový, jaký by mněl z toho lidského hlediska být. (Svedectvo Bartolomeja Daniela, Šaštín, 1924)

Napriek tomu, že počas rómskeho holokaustu bolo zavraždených okolo 500 000 európskych Rómov a Sintov, rómsky holokaust ešte stále nie je známy širokej verejnosti a aj preto sa mu prisudzuje prívlastok „nepoznaný“.