Čo je pre mladých kultúra a kto je mládež bez príležitostí?

Zuzana Bošeľová Zuzana Bošeľová | 05.01.2016 | Článok
Čo je pre mladých kultúra a kto je mládež bez príležitostí? foto: visualhunt.com

Výskumné otázky, metódy a terminológia

Pri koncipovaní výskumnej sondy sme vychádzali z predpokladu, že tí, ktorí vyrastajú v sociálne a ekonomicky znevýhodňujúcom prostredí majú sťažený prístup k širšej palete kultúry. Informácie o vzťahu mladých ľudí ohrozených chudobou ku kultúre sme chceli zistiť od samotnej mládeže aj od tých, ktorí s nimi spolupracujú a kultúru im často sprostredkúvajú. Čiastočne sme sa snažili zachytiť aj postoje a názory aktérov kultúrneho života.

Informácie od samotných mladých ľudí sme získavali prostredníctvom online dotazníka v snahe získať kvantitatívne väčšie množstvo údajov s potenciálom nadväzujúceho hĺbkového kvalitatívneho výskumu (už mimo rámca tohto projektu). Napriek úskaliam dotazníkovej metódy sme ju vyhodnotili ako najvhodnejšiu v rámci mapovania a orientácie v téme. Dotazník určený pre mladé dievčatá a chlapcov vo veku 12 – 20 rokov mal ambíciu zodpovedať na tieto otázky:

Čo si mladí ohrození chudobou a sociálnym vylúčením predstavujú pod pojmom kultúra? Aké majú kultúrne potreby? Akým spôsobom identifikované kultúrne potreby napĺňajú? S akými bariérami sa pri ceste za kultúrou stretávajú? S akou ponukou sa na poli kultúry stretávajú? Ako túto ponuku využívajú? Aké zážitky im kultúra sprostredkováva?

Distribúciu dotazníkov sme organizovali hierarchicky: pomáhali nám ju zabezpečiť spolupracovníčky a spolupracovníci z partnerských organizácií, ktoré koordinujú komunitné centrá, zariadenia nízkoprahových služieb alebo mládežnícke kluby; a v druhom pláne konkrétni oslovení pracovníci a pracovníčky (napríklad učiteľky a učitelia, komunitné a sociálne pracovníčky a pracovníci), ktorí sa s mládežou denne stretávajú a zároveň majú schopnosť citlivo odhadnúť potrebnú mieru asistencie pri vypĺňaní dotazníka. Keďže dotazník je nadizajnovaný v prostredí on-line formulára, zvažovali sme aj limitovaný prístup mladých dievčat a chlapcov na internet a PC, čo práve spomínané centrá ponúkajú ako štandardnú službu. Dotazník chceme naďalej priebežne distribuovať a po skočení projektu priebežne vyhodnocovať. Formulár je dostupný na https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd5Q3heHmvSKvU7lSJhTbvIZ -isaQvtWA56oLlztrTw89qV8Q/viewform .

Ďalším zdrojom informácií o téme projektu sa pre nás stala séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí pracujú s mládežou, so zástupcami rôznych kultúrnych inštitúcií, rovnako ako mládežníckych organizácií. S reprezentantmi tohto spektra sme hľadali spoločné prieniky témy mládeže ohrozenej chudobou a kultúry, diskutovali o tom, ako vnímajú mladých a kultúrne potreby mladých, snažili sme sa zadefinovať bariéry a zároveň nájsť, prípadne navrhovať aktivity podporujúce prístup mladých ku kultúre, premýšľali nad možnosťami rozšíriť alebo uľahčiť dostupnosť kultúry pre všetkých .

Údaje, ktoré sme získali prostredníctvom týchto metód, sme rámcovali štúdiom legislatívnych prameňov a strategických materiálov a prehľadom projektov rôznych organizácií orientovaných na mládež, mládež s nedostatkom príležitostí, mládež a kultúru.

Pre účely projektu sme si potrebovali jasne vymedziť kategórie a termíny, s ktorými sme pri koncipovaní dotazníka a štruktúry rozhovorov pracovali:

Kultúra

Na kultúru v rámci projektu nazeráme v jej užšom význame ako na ponuku viacerých umeleckých žánrov a kreatívnej činnosti rôznej umeleckej úrovne, ktorú sprostredkovávajú médiá, jednotlivci alebo konkrétne kultúrne inštitúcie. Pre zrozumiteľnosť sme si tento mnohovýznamový termín zadefinovali prostredníctvom jednotlivých žánrov v podobe ich pasívneho prijímania, ale aj aktívnej tvorby: ? Literatúra (čítanie knihy). ? Hudba (počúvanie hudby, chodenie na koncerty, hranie v kapele, spievanie v zbore...). ? Divadlo (chodenie do divadla, hranie divadla v rámci divadelného súboru alebo krúžku). ? Kinematografia (pozeranie filmov doma, návšteva kina). ? Výtvarné umenie (návšteva galérií, vlastná tvorba). ? Tanec (návšteva diskotéky, tancovanie v krúžku alebo v súbore, tancovanie doma pri rôznych príležitostiach). ? Poznávanie (výlety, prehliadky pamiatok, ZOO a pod.).

Mádež

Nakoľko dostupné definície (Zákon č. 282/2008 Z.z.) uvádzajú vekové rozpätie vzhľadom na vrchnú vekovú hranicu príliš široko, nastavili sme cieľovú skupinu skôr na základe skúseností vychádzajúcich z praxe. Mládež (ako skupina mládežníkov) organizovaná v spolupracujúcich komunitných centrách a kluboch sa vekovo pohybuje od 12 do 20 rokov. Za ťažiskovú považujeme skupinu vekovo zodpovedajúcu stredoškolákom a stredoškoláčkam. MLáDEž s nedostatkom príležitostí MLáDEž ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením sociálne znevýhodnená MLáDEž zraniteľné a ohrozené skupiny MLáDEže

V snahe zachytiť cieľovú skupinu projektu sme na oficiálnej úrovni pracovali s viacerými popisujúcimi označeniami, no neustále sme sa snažili reflektovať citlivosť akéhokoľvek označenia, ktoré môže vyznievať stigmatizujúco aj pri maximálnej snahe o korektnosť. V komunikácii so samotnými mladými ľuďmi (dotazník) sme sa vyššie uvedeným pomenovaniam, pochopiteľne, vyhýbali. Projektovým zámerom bolo zachytiť rôzne podoby znevýhodnenia (geografické, ekonomické, sociálne a ich kombináciu, čo sa najvýraznejšie ukázalo pri mladých ľuďoch z prostredia marginalizovaných rómskych lokalít alebo mestských get). Uvedomujeme si, že distribúcia dotazníkov nezasiahla iné zraniteľné skupiny mládeže (mládež z detských domovov, chudobní ľudia s telesným postihnutím, mladí ľudia bez domova). Za opodstatnené považujeme aj charakteristiky, ktorými definujú znevýhodnenia pracovníčky a pracovníci s mládežou: chudoba, nedostatok príležitostí, etnicita, realita životného štartu ... (BB, Detský fond SR, Mixklub); žijú tu na sídlisku uzavreto (DG, OZ Ulita).