Dôvera - slepačí vývar spoločenského života

Marianna Mrva Marianna Mrva | 25.04.2018 | Článok
Dôvera - slepačí vývar spoločenského života Aleš Vojtášek

Hovorí sa, že dôvera je základná podmienka a tmel spoločenského života, ktorá umožňuje fungovanie medziľudských vzťahov a demokratických inštitúcií. Dokazuje to množstvo výskumov verejnej mienky. Z ich výsledkov vyplýva, že dôvera, teda presvedčenie, že ostatní ľudia sú vo všeobecnosti dobrí a poctiví a neoklamú či nepoškodia nás, úzko súvisí s mnohými inými spoločensky žiadúcimi javmi. Na individuálnej úrovni sa ukazuje, že ľudia, ktorí sa domnievajú, že ostatným ľuďom sa vo všeobecnosti dá veriť, sa častejšie zapájajú do spoločenského života, participujú na veciach verejných, majú pozitívnejší postoj k demokratickým inštitúciám a sú tolerantnejší a otvorenejší voči menšinám. 

S pocitom, že iným ľuďom je možné dôverovať, sa taktiež spája pocit väčšej kontroly nad svojím životom, väčší optimizmus, väčšia spokojnosť so životom a podľa niektorých výskumov aj lepšie zdravie. Niet divu, že Eric Uslaner, významný politický vedec a autor mnohých publikácií o dôvere, ju nazval slepačím vývarom spoločenského života, ktorý má pozitívny účinok na mnohé spoločenské javy, avšak podobne ako slepačí vývar, funguje trochu mysteriózne. Faktom však je, že medzi jednotlivými krajinami existujú obrovské rozdiely v miere spoločenskej dôvery. 

Z európskych krajín sa na čele rebríčkov dlhodobo držia škandinávske krajiny, v ktorých sa väčšina ľudí domnieva, že ostatným ľuďom sa vo všeobecnosti dá dôverovať. Na druhom konci kontinua sa umiestňujú mnohé postkomunistické krajiny, medzi nimi aj Slovensko, v ktorých je dôvera stabilne nízka. Výskumníci sa úplne nezhodujú na tom, čo za touto nízkou dôverou stojí, mnohí sa však domnievajú, že dnešná nízka dôvera pramení zo skúsenosti s komunistickým režimom, ktorý vytváral atmosféru, kde nikto nikomu, okrem svojej najbližšej rodiny, nemohol dôverovať.

    
Zdroj: Európska sociálna sonda 2012

Dánsky autor Christian Bjørnskov upozorňuje na procesy, ktoré sa u nás posilnili po nežnej revolúcií – na nárast sociálnej polarizácie, príjmových nerovností a neistoty. Podľa Zuzany Kusej nerovnosti nielen vytvárajú, ale aj udržiavajú nedôveru. Podľa nej sa totiž medzi nerovnosťami a nedôverou vytvára začarovaný kruh: nerovnosti plodia nedôveru a nedôvera vedie k neochote podporovať politiku zmierňovania sociálnych rozdielov. 

Iný aspekt zdôrazňuje literatúra sociálneho kapitálu, a to formu a frekvenciu kontaktov s ľuďmi z rôznych sociálnych skupín. Táto teória hovorí, že práve hustota a rôznorodosť sociálnej siete jednotlivca môže ovplyvniť jeho dôveru v iných ľudí. Kontakty s inými ľuďmi majú esenciálnu dôležitosť aj pri vytváraní názoru na predstaviteľov menšín a na cudzincov. Poukazuje na to aj výskum Národného osvetového centra z roku 2017, z ktorého vyplýva, že kontakt s cudzími kultúrami, napríklad cez priateľstvá, pracovné vzťahy, ale aj cez literatúru či gastronómiu, prispieva k väčšej otvorenosti a dôvere k ľuďom z iných kultúr. Skúsenosti získané cez kontakty totiž eliminujú strach z neznámeho, a ako hovorí Anthony Giddens, protikladom dôvery nie je nedôvera, ale práve pocit úzkosti a strachu. 

Spoločenské vzťahy, v ktorých prevláda strach, nedôvera a ostražitosť nielen vytvárajú zlú spoločenskú atmosféru, ale podľa poľského sociológa Piotra Sztompka sa vyznačujú aj vyššími transakčnými nákladmi. Znamená to, že nepísané pravidlá a ústne dohody sú vo vzťahoch, ktoré charakterizuje nedôvera, nahradené písomnými zmluvami a formalizovanými postupmi, čo zvyšuje náklady a vedie k ich nižšej efektivite. 

Nedôvera má negatívny dopad nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na vzťahy medzi ľuďmi a inštitúciami. Názory spoločenských vedcov sa síce líšia v tom, ako spoločenská a inštitucionálna dôvera spolu súvisia, faktom však je, že na Slovensku máme v obidvoch oblastiach resty. Podľa výsledkov medzinárodného Výskumu európskych hodnôt je na Slovensku od 90. rokov minulého storočia stabilne veľmi nízka dôvera v súdy a právny systém, tlač, ako aj v políciu a vládu a veľký pokles zaznamenala v poslednom období dôvera v cirkvi. Prieskum agentúry Focus z marca 2018 potvrdzuje tieto výsledky a poukazuje aj na nízku dôveru v mimovládne organizácie (viac ako 53 % opýtaných skôr alebo vôbec nedôveruje mimovládnym organizáciám). Výrazne nízku dôveru pociťujú ľudia aj voči cudzincom žijúcim na Slovensku. Zatiaľ čo pri cudzincoch, ktorí pochádzajú z krajín EÚ, Slováci ešte ako tak pociťujú dôveru (úplne dôveruje alebo skôr dôveruje 36,8 % ľudí), cudzincom z krajín mimo EÚ vyjadrilo dôveru spolu len 21,6 % opýtaných. Nadpolovičná väčšina ľudí dôveruje podľa Výskumu európskych hodnôt na Slovensku iba školstvu a armáde. 

Stratená dôvera za získava naspäť už veľmi ťažko, nedôvera totiž komplikuje presadenie aj prospešných opatrení, zvyšuje ich náklady a znižuje ich efekt. V súvislosti s dôverou v inštitúcie však Piotr Sztompka uvádza niekoľko makrospoločenských faktorov, ktoré ju môžu posilniť. Patrí medzi nich okrem efektívneho a inkluzívneho fungovania, stabilita a koherentnosť spoločenských noriem a spoločenského poriadku, transparentnosť organizácií, t.j. prehľadnosť a ľahká dostupnosť informácií o ich fungovaní, ďalej stanovené normy ich kontroly a mechanizmy vyvodzovania zodpovednosti. 

Vybudovanie dôvery na medziľudskej, ako aj na inštitucionálnej úrovni je beh na dlhé trate, ktorý vyžaduje odhodlanie a vytrvalosť, jeho efekt je však stabilná a harmonická spoločnosť, efektívne fungujúce spoločenské vzťahy a lepší a spokojnejší život. 

Článok je súčasťou témy Dôvera, ktorý vyšiel aj vo festivalom magazíne [fjúžn] trʌst.