Error je chyba, ktorá nás učí

Text a foto: Jana Gombik Text a foto: Jana Gombik | 13.01.2020 | Článok
Error je chyba, ktorá nás učí Hra Stařeny divadla Rozkoš

Podľa poľského maliara, spisovateľa a filozofa Stanisława Ignacyho Witkiewicza je základnou úlohou umenia vyvolať u príjemcu metafyzický pocit – pocit odlúčenia od zvyšku sveta, jedinečnosť vlastnej existencie a kontaktu s tajomstvom. Pocit metafyzična dáva podľa neho zmysel ľudskej existencii a je jednou z najdôležitejších ľudských skúseností. Witkacy, ako znie jeho umelecký pseudonym, pochopil, že v stále zrýchľujúcej sa dobe je čoraz viac prekážok, ktoré bránia divákovi v hlbších prežitkoch umenia. Jeho odpoveďou na problémy súčasného umenia je teória čistej formy. Je to umenie, ktoré sa mení, odchyľuje sa od klasických aj realistických vzorcov, umenie, kde je obsah diela málo dôležitý, zatiaľ čo forma sa stáva základnou zložkou. Jej zvláštnosť, nelinearita a nedostatok harmónie majú zatriasť príjemcom, skonfrontovať ho s neznámym a prinútiť ho k hlbšiemu prežívaniu. 

Posledný novembrový víkend sa na festivale Error stretávajú divadlá, v ktorých účinkujú ľudia bez domova či inak sociálne znevýhodnení ľudia. Spĺňajú predstavenia, ktoré sme mohli vidieť v Pizstoryho paláci v Bratislave podmienky čistej formy? Pravdepodobne nie. Ale sám festival ako udalosť nepochybne áno. Kto festival Error navštívil, vie, že jeho najsilnejšou stránkou je jeho rozmanitosť a bezprostredná atmosféra, ktorá dokáže na chvíľu zatriasť našim tradičným vnímaním sveta. 

V sále vládne prítmie, miesta sa rýchlo zapĺňajú. Na pódiu udeľuje posledné inštrukcie spoluzakladateľ festivalu Patrik Krebs. Hranice medzi účinkujúcimi a divákmi sú nejasné – koniec koncov, v hľadisku sedí mnoho z tých, ktorí ešte dnes večer vystúpia na javisku. Tých, pre ktorých je festival určený, asi najlepšie vystihuje slovo ,,účastník“ a „účastníčka“. Error a jeho svet treba jednoducho zažiť. Na chvíľu sa stať jeho súčasťou a nechať v sebe rozbiť stereotypy, na ktorých je vybudované naše každodenné bytie. Tu je každý na chvíľu konfrontovaný s inou verziu svojej reality – z bezdomovcov sa stávajú herci, z vozíčkarov tanečníci, ktorým tlieska plná sála. Prišli sa pozrieť na tých, ktorých za bežných okolností radšej prehliadnu. 

error05.jpgPohybové divadlo DOKOLA dance a predstavenie Hore dole

Tesne pred tým, než sa zhasnú svetlá do hľadiska prichádza nenápadný muž nasledovaný veľkou televíznou kamerou – je to primátor Bratislavy Matúš Vallo, Patrikov dlhoročný priateľ, ktorý prišiel osobne podporiť festival. Vôbec po prvýkrát sa festival Error koná pod záštitou starostky mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Zuzany Aufrichtovej. V krátkom neformálnom príhovore Vallo zdôrazňuje dôležitosť podpory mesta. 

V duchu Witkacyho filozofie sa nesie aj program festivalu, presnejšie jeho dramaturgická otvorenosť. Predstavenia nie sú vyberané na základe témy alebo kvality, ale na základe samotnej existencie. Spoluzakladateľka festivalu Uršuľa Kovalyk za najväčší úspech festivalu považuje jeho kontinuitu. V minulom roku sa konal už jeho 13. ročník. 

„Nemáme prísnu dramaturgiu, nikdy to nerobíme tak, že si vymyslíme tému a hľadáme divadlá, ktoré by program festivalu naplnili. Snažíme sa skôr vytvoriť pre divadelné súbory istú platformu a čakáme, čo oni sami prinesú. Každý súbor je na inej umeleckej úrovni a my to absolútne akceptujeme,“ povedala Kovalyk.

error01.jpgDivadelný súbor Hopi hope a jeho inscenácia hry Zvonár z Dómu svätej Alžbety

Už tradične sa festival začína tanečným predstavením českého Amnesiatheatre.  Divadlo Nomantinels  je jediné LGBT divadlo na Slovensku. Predstavenie Príbeh geja, príbeh lesby otvára tému coming outu trochu inak, ako sme zvyknutí. Vonkajší coming out je totiž len jednou časťou procesu. Pravdu si však treba priznať aj sám pred sebou. Ako by ste sa cítili, keby ste o sebe zistili, že ste teplý či teplá? 

Svoju novú divadelnú hru – inscenované čítanie Čisté zvierana festivale predviedlo Divadlo bez domova. Predstavenie rozpráva o vnútorných konfliktoch žien, vyplývajúcich zo starnutia. Podľa jeho autorky Uršule Kovalyk je najdôležitejšie, aby sa herci vo svojich úlohách cítili dobre. Divadlo totiž nie je výsledok, ale proces, pretože práve ten je dôležitou súčasťou arteterapie.  

„Vždy sa snažíme hľadať vlastne témy, ktoré prinesú alebo vyplývajú z ich života. Snažíme sa robiť autorské veci a  každému a každej rolu postaviť tak, aby sa v nej dobre cítili a boli on sami sebou. Aby nemuseli byť hercami,“ vysvetlila Kovalyk.

Boli ste už niekedy v azylovom dome? Ak máte šťastie, táto skúsenosť sa vám vyhla. České divadlo Čo čumíš? dovolilo divákom na chvíľu nahliadnuť za steny azylového domu v divadelnej reportáži Tentokrát z azylu. Prísne pravidlá verzus  nekonvenčné charaktery – a z toho, čo by podľa všetkých očakávaní mala byť sociálna dráma, sa stáva absurdná komédia. 

error03.jpgSúbor Čo čumíš? predstavilo hru Tentokrát z azylu

Okrem bezdomoveckých divadiel na festivale účinkujú aj divadlá, pracujúce s rôznymi marginalizovanými skupinami, ako sú telesne či mentálne znevýhodnení ľudia. Jedným z najsilnejších momentov festivalu bolo vystúpenie pohybového divadla Dokola danceDve tanečnice – jedna zdravá a jedna na vozíku, predviedli drsné a emotívne predstavenie Hore dole. Aj podľa Uršule Kovalyk išlo o jedno z najsilnejších predstavení 13. ročníka festivalu: „Je  veľkým úspechom, že sa nám začali hlásiť aj divadlá, ktoré pracujú s telesne znevýhodnenými ľuďmi pohybom. Je to veľmi zaujímavé, pretože telesne postihnutí ľudia vnášajú do pohybových predstavení niečo veľmi špecifické a absolútne neprenosné.“ 

České zoskupenie Pouličnický cirkus Naděje pracuje s mladými ľuďmi, ktorí sú ohrození bezdomovectvom a sociálnym vylúčením. Na festivale Error vystúpili po prvýkrát s hravým pohybovo-žonglérskym predstavením ZaCirkus. Tanečné vystúpenie Kráska a zviera predviedlo duo mamy a syna J&G. V maďarskom divadelnom súbore Aha vystupujú spolu s ľuďmi bez domova aj deti z detského domova. Divadlo, ktoré vedie charizmatický principál Füsti-Molnár Sándor, uviedlo svoju divadelnú hru Akoby sa to stalo včera o tom, či sa medicína dokáže vyrovnať s ľudskou hlúposťou a tvrdohlavosťou. 

Sociálne divadlo  Hopi hope je na festivale Error pravidelným hosťom. V tomto roku herci a herečky s Downovým syndrómom odohrali bábkové predstavenie Zvonár z Dómu svätej Alžbety, ktoré je inšpirované románom Viktora Huga. Záverečný večer patril už tradične divadlu Rozkoš, ktorý funguje už sedemnásť rokov. Hra Stařeny je tragikomédia s prvkami skutočného hororu. Ukazuje svet blízkej budúcnosti, kde sa mladí rozhodli prebrať vládu nad svetom a starých a chorých zlikvidovať. Tí sa však odmietajú vzdať a začína neľútostný boj prerušovaný kabaretnými číslami. Piesne  s komickými, a zároveň desivými textami si s jemným pocitom viny budete pospevovať ešte dávno po odchode z predstavenia.  

Festival Error má v sebe niečo podvratného a zároveň príjemne teplého, ako polievka, ktorú medzi jednotlivými predstaveniami servírujú priamo v galérii medzi vystavenými fotografiami. Error je chyba v programe, miesto alternatívnej reality. Divadlo, kde môže každý na chvíľu odložiť svoju rolu.