Kam kráča Panenská?

Lucia Rusnáková Lucia Rusnáková | 08.09.2018 | Článok
Kam kráča Panenská? Foto: Marek Jančúch

Je sobota doobeda. Niektorí ešte dospávajú piatkový večer, iní už chystajú obed. A Panenská sa pomaly zobúdza. Jedna strana ulice sa vyhrieva slnečnými lúčmi, tá druhá spokojne odpočíva v tieni. Na Panenskej je v tomto čase len pár ľudí, nikto sa neponáhľa. Pred Goetheho inštitútom postáva pár nadšencov štúdia nemeckého jazyka, no viaceré útulné podniky sú ešte zavreté, ani zo známeho Next Apache sa neozýva vrava. Ulicu bratislavského Starého Mesta charakterizuje rozličnosť, historickosť, ale aj modernosť.

Je príjemné pozorovať ako sa vie Panenská prebudiť do svojej krásy. Pravidelne rozkvitá počas podujatia Dobrý trh. Panenská nás zaujíma aj preto, že je to jedna z mála pôvodných častí Bratislavy. Má špecifický charakter a vyjadruje myšlienky dobrého susedstva, ktoré sa snažíme propagovať,“ myslí si Lívia Gažová z občianskeho združenia na podporu architektúry a dizajnu Punkt, ktoré trh organizuje.

Združenie Punkt chcelo vytvoriť platformu, kde sa rôzne komunity môžu navzájom inšpirovať. „Naším zámerom bolo od začiatku spraviť podujatie, na ktorom sa môžeme stretnúť a stráviť príjemný čas vo verejnom priestore. Tiež sme chceli poukázať na krásu a potenciál zabudnutých mestských priestorov, opustených domov v centre mesta či sprístupniť dvory a vnútrobloky pre verejnosť,“ dodáva Gažová.

Foto: Marek Jančúch

Dobrý trh sa na Panenskej bude konať opäť 15. septembra, novinkou je, že sa rozšíri o 150 metrov na ulicu Podjavorinskej. Celkovo si podujatie píše svoj siedmy rok, svoje ďalšie lokality máva aj na Jakubovom námestí či v Starej Tržnici. Organizátori vytvorili k piatemu výročiu na Panenskej komunitnú mapu ulice a jej okolia pod názvom Máme radi Panenskú. Sú na nej vyznačené rôzne prevádzky, miesta, historické budovy a osobnosti, významná architektúra a iné kvality tejto oblasti. Pomôcť má k tomu, aby ľudia Panenskú nevyhľadávali iba počas trhu. Ulica však v istom zmysle pulzuje svojím životom aj počas inak bežných dní.

„Liebe“

Strategickú atmosféru Panenskej na skok k hradu aj k historickému centru a jej špecifickú atmosféru oceňujú nielen náhodní okoloidúci a turisti, ale aj ľudia, ktorí tu majú svoje pracovné zázemie. Na začiatku Panenskej z Hodžovho námestie stojí po pravej strane belasá budova, pred ktorou stojí zelený kovový stojan na bicykle tvoriaci nápis „liebe“. Už 18 rokov tu sídli Goetheho inštitút. Organizácia začala na Slovensku pôsobiť už pred 25 rokmi, vtedy však o kúsok ďalej, na rohu Kozej a Konvetnej ulice. Linda Fintorová z tlačového a PR oddelenia inštitútu vysvetľuje, že pre inštitúciu akou sú je dôležitá lokalita v centre mesta a dobrá dostupnosť pre všetkých.

Inštitút sa teší aj z konania Dobrého trhu. Organizátorom je totiž občianske združenie Punkt – ich dlhodobý partner a počas trhu máva liaheň nemecky hovoriacich ľudí aj svoj Deň otvorených dverí. „Sme radi, že na ulicu prichádzajú aj ľudia, ktorí sem za normálnych okolností nemajú dôvod zavítať. Je pekné vidieť pomerne tichú ulicu v jeden deň roku celkom inak, bez áut a plnú baviacich sa ľudí,“ hovorí Fintorová. Podotýka však, že sa už stretli aj s negatívnou reakciou susedov, ktorí sa k nim prišli sťažovať, že musia preparkovať auto a že im trh komplikuje život.

Na Panenskej sa skutočne miešajú viaceré kultúry a to nielen národnostné, ako je to v prípade inštitútu, ale aj náboženské (evanjelická či židovská). Fintorová v nej vidí skutočne zvláštnu ulicu, na ktorej bývajú ľudia nasťahovaní pred desiatkami rokov, ale zároveň sa tu nachádzajú aj celkom nové budovy a prevádzky. „Na prvý pohľad tu zastal čas, no za veľkými drevenými bránami a vjazdmi sa skrývajú veľké vnútorné dvory, pracujú tu desiatky ľudí, sídli tu gymnázium aj základná umelecká škola. Niekedy stretnete na ulici členov židovskej komunity, pozdravíte sa s bratislavským rabínom Baruchom Myersom, inokedy stojí pred Veľkým evanjelickým kostolom rad ľudí, ktorí tam prišli na koncert. O vchod ďalej sídli Next Apache, kde sa často stretávajú expati,“ opisuje atmosféru ulice Fintorová.

Pre Fintorovú je Panenská komunitou. Aj keď inštitút sídli pár metrov od Rakúskeho kultúrneho fóra, vnímajú ho skôr ako partnera, ktorých spája jazyk a kultúra nemecky hovoriacich krajín než ako svoju konkurenciu.

Foto: Marek Jančúch

Do Goetheho inštitútu chodia dennodenne študenti, ktorí si nemecký jazyk trénujú zväčša raz či dvakrát do týždňa v ranných až večerných hodinách. Inštitút s vlastnou knižnicou a kaviarňou pravidelne organizuje prednášky, workshopy a poskytuje priestory pre rôzne podujatia. Aj na týchto aktivitách sa dá pozorovať snaha inštitútu o rozvoj rozmanitosti. Fintorová napríklad spomína výstavu Strach z neznámeho, ktorú v posledných dvoch rokoch organizovali spoločne s Kunsthalle Bratislava. Išlo o reakciu na tzv. utečeneckú krízu. Rozbehli aj umelecký projekt Bejrút / Bratislava, počas ktorého na Slovensko pozvali tvorcov zo Sýrie a z Libanonu.

Domovom aj pre neziskovky

Na začiatku Panenskej smerom od Hodžovho námestia sídli aj nezisková organizácia EPIC, ktorá sa snaží podporovať oblasť zamestnanosti a sociálnej inklúzie marginalizovaných skupín pomocou viacerých programov. „Sme tu v centre a predsa v akomsi závetrí, za rušnou križovatkou a pulzujúcim mestom si táto ulica uchováva kus niečoho príjemne starého z Bratislavy. Ulica síce nie je úplne uspôsobená na dopravný ruch, ktorý do nej pumpujú autá, ale v budovách s hrubými múrmi a v útrobách dvorov to až tak nie je cítiť,“ ozrejmujú Ela Klementová a Michal Hrnčiar.

Vidia v ulici aj potenciál stať sa predĺženým centrom mesta? „Myslíme si, že pokiaľ si má Panenská ulica uchovať svoj ráz a genius loci, nemôže byť preťažená – a tiež nemala by podliehať trendom a často sa meniť,“ opisujú svoj názor. Navrhujú však citlivú rekonštrukciu budov, chodníkov, prístupovej cesty či obmedzenia parkovania na chodníkoch a vizuálnu úpravu reklamných tabúľ na vonkajších fasádach.

Na otázku o Dobrom trhu reagujú, že je to síce výborný nápad na propagáciu miestnych iniciatív a prepájania ľudí, na strane druhej je to už podľa nich trochu masové a unesené trendom.

Priestor aj pre náboženstvá

V prípade Veľkého a Malého evanjelického kostola treba zájsť viac do histórie. „O umiestnení kostola na Panenskú ulicu rozhodli Šopronské artikuly z roku 1681, ktoré evanjelikom umožnili postaviť si kostol, ale s mnohými obmedzeniami. Jedným z nich bolo, že majú stáť mimo mesta, za hradbami,“ popisuje predsedajúca zborová farárka Anna Polcková. Dodáva, že na mieste narýchlo postaveného dreveného artikulárneho chrámu na Panenskej si nemeckí evanjelici postavili v roku 1776 Veľký kostol a slovenskí a maďarskí veriaci v roku 1777 zase Malý kostol. Panenskú vnímajú evanjelici ako jednu z mála ulíc v Bratislave, ktorá si zachovala svoju charakteristickú atmosféru. Odkazuje pritom na starý Prešporok, v ktorom v zhode žili okrem Slovákov aj Nemci, Maďari, evanjelici, katolíci a židia. „Teraz na Panenskej ulici našla svoj domov aj rodina utečencov zo Sýrie, ktorým náš cirkevný zbor poskytol bývanie,“ hovorí.

Foto: Marek Jančúch

Kostoly sa na ulici dopĺňajú. Vo Veľkom kostole sa snažia pokračovať v tradícii pestovania bohatého hudobného života, Malý kostol je zas jedinečný tým, že sa v ňom každú nedeľu konajú bohoslužby v štyroch jazykoch. „Stovky ľudí, ktorí navštevujú bohoslužby, sa zastavia v okolitých kaviarničkách. Pre frekventantov jazykových kurzov v Goetheho inštitúte je u nás priestor stretnúť sa s nemecky hovoriacimi „prešporákmi,“ popisuje Polcková ich prepojenie s ulicou.

„Práve v tomto okolí žili spolu po stáročia ľudia rôznych národností, konfesií a náboženstiev. Všetci tu boli doma. Multikulturalizmus, z ktorého dnes majú mnohí obavy, sa tu uplatňoval už dávno,“ myslí si Polcková. A či Panenská ašpiruje na centrum mesta? Pre evanjelikov je tým centrom už dávno.

Nech sa páči, ďalej

Ulicou pokračujeme ďalej, míňame Downtown Backapacker´s Hostel aj reklamnú agentúru Komplot Advertising. Na ľavej strane sa pred nami ocitá Cafe Next Apache, symbióza kaviarne a knižnice, ktorú vlastní pôvodom Kanaďan Ben Pascoe. Pozastavujete sa nad názvom? Nie, nehľadajte skrytý význam, ide o poangličtenú transformáciu slovenského „Nech sa páči“. „Bol som veľmi šťastný, že som svoju kaviareň mohol otvoriť na Panenskej, má dlhú históriu a je to ulica, ktorá reprezentuje Bratislavu tým, že sa tu mieša viacero kultúr. Do toho vmiešava aj dych histórie, čo sme sa snažili preniesť aj do kaviarne,“ popisuje Ben.

Foto: Marek Jančúch

Kaviareň vznikla pred 13 rokmi v budove evanjelickej cirkvi a za tie roky si podnik vybudovať klientelu pravidelných zákazníkov. Skutočnosť, že v Bratislave nastal taký rozmach kaviarní Bena teší a ukazuje to, že ľudia chcú svoj čas tráviť v kaviarňach. Znamená to však tiež, že kaviarne si musia vytvoriť vlastné identity, ak chcú prežiť. Poloha mimo centrálneho prúdu poukazuje na to, že do kaviarne musí ísť človek s jasným úmyslom do nej ísť, nie si ju iba vybrať z radu ďalších ako v historickom centre. „Myslím si, že v tom spočíva čaro kaviarne,“ hovorí.

Panenská ulica podľa neho bola hipsterská ešte predtým, než hipsteri vôbec existovali. Mení sa, ale zároveň zostáva rovnaká. „Panenská je pre mňa ulicou ľudí žijúcich v Bratislave, nezakopnete o ňu, ale cielene na ňu prídete. Je miestom, kde ľudia chcú byť.“

Opúšťame Next Apache a smerujeme ďalej. Na tej istej strane sídli podnik Apollon club, ktorý vznikol v roku 1995 ako prvý a jediný gayclub v Bratislave. Podľa klubu by im síce diverzita mala pomáhať, ale na ulicu sa podľa nich v posledných rokoch prisťahovalo niekoľko ľudí, ktorým ich podnik prekáža a stretávajú sa skôr so zmiešanými reakciami. „Za našu prevádzku a susednú prevádzku Next Apache môžeme povedať, že funguje istá spolupráca medzi nami a máme dobré vzťahy. Avšak myslíme si, že susedská spolupráca sa v dnešnej dobe vytráca, ľudia si viac hľadia „svojho“ a verejné veci zväčša ignorujú. Ide to s dobou,“ zhodnotili majitelia klubu.

Na skok za knižkou i kávou 

Na samom konci ulice stojí na rohu Panenskej a Kozej populárne kníhkupectvo Artofrum, ktoré vzniklo pred 30-timi rokmi. Ich predchádzajúcim domovom bola dnešná Grosslingová ulica, až sa v roku 1992 z domu určeného na demoláciu presídlili pred 25-mi rokmi na Koziu ulicu do budovy skrachovaného mäsiarstva: „Nakoniec je to jedno z mála miest v Bratislave, ktoré dokázali bez veľkej zmeny prežiť  štvrťstoročie. Myslím, že ľudia sa radi vracajú na miesta, ktoré si pamätajú z mladosti, nepotrebujú vždy niečo nové, lepšie, ale aj staré a autentické. A celá Panenská je taká istá, stará a autentická,“ ozrejmuje Monika Kompaníková z Artfora. 


Foto: Marek Jančúch

Za Artforum tiež hovorí, že sa snažia spolupracovať so svojimi susedmi a vždy sa im viac vyplatila spolupráca než konkurencia. Zaujímalo nás tiež, aké prívlastky sa jej s ulicou najviac spájajú. Podobne ako predchádzajúci oslovení však menuje zanedbaný stav ulice. „Ak ste cudzinec a nečítate si tabuľky na budovách, tie najzaujímavejšie podniky sú schované a nenápadné  a neviete, čo sa skrýva za bránami, táto ulica nemá ktovieaké čaro. Má však potenciál,“ dodáva. Kam táto ulica podľa nej smeruje? Kompaníková nešetrí chválou združeniu Punkt, ktoré navrhlo mestu spoluprácu po tom, čo sa primátor zaviazal k rekonštrukcie tejto štvrte. 

Uznáva tiež možnosť väčšieho zasahovania do verejného priestoru, napríklad púšťaním hudby na ulicu. Organizovanie Dobrého trhu pochvaľuje, podľa nej lokalitu určite spopularizoval. Na Dobrom trhu vidieť aké pestré susedstvo tu funguje, sú tu rôznorodé inštitúcie či náboženské obce. Je to taká zmenšená Bratislava, pretože sú tu zastúpené a bez problémov vedľa seba fungujú rôzne náboženstvá, inštitúcie rôzne vekové aj jazykové skupiny.“ Diverzita však podľa nej nepomôže, ak sme negatívne nastavení voči inakosti.