KapaCity - aby mesto poznalo svojich cudzincov a cudzinci svoje mesto

Elena G. Kriglerová a Alena H. Chudžíková Elena G. Kriglerová a Alena H. Chudžíková | 26.09.2019 | Článok
KapaCity - aby mesto poznalo svojich cudzincov a cudzinci svoje mesto foto: Kvet Nguyen

Keď sa sťahujete do novej krajiny, sťahujete sa na nejaké konkrétne miesto, do konkrétneho bytu či domu, na konkrétnu ulicu, do konkrétneho susedstva. Nájdete si prácu, svoje deti zapíšete do miestnej školy, na nákup chodíte do supermarketu na rohu a možno si kupujete kávu v kaviarni oproti. Postupne spoznávate svojich susedov a susedy, na rodičovských združeniach stretnete ďalších rodičov a možno prehodíte pár slov, vaše deti si na ihrisku možno vymenia hračky s inými deťmi.

Novú krajinu spoznávate cez každodenné stretnutia a pozorovania bežného života v komunite, do ktorej ste sa prisťahovali. Práve preto má v integrácii nezastupiteľnú úlohu miestna samospráva – je tomuto životu najbližšie a má k dispozícii najlepšie nástroje (tzv. praktické politiky) na to, aby vytvárala priestor na spokojný život pre všetkých. A o tom predsa integrácia je – aby sa všetci, ktorí v meste žijú, v ňom cítili ako doma. 

Projekt KapaCITY

Práve preto sa štyri slovenské mimovládne organizácie Liga za ľudské práva, CVEK, Nadácia Milana Šimečku a Marginal rozhodli spojiť so štyrmi samosprávami v projekte, ktorý by mal napomôcť tomu, aby cudzinci poznali svoje mesto a mesto poznalo svojich cudzincov. Týmito samosprávami sú Bratislava, Trnava, Banská Bystrica a Košický samosprávny kraj. 

Naším cieľom je spoznať situáciu v jednotlivých mestách a nájsť spôsoby, akými môže samospráva urobiť svoje mesto priateľským aj pre cudzincov, ktorí v ňom žijú. Na to je potrebné, aby mesto vedelo, akí cudzinci tam žijú, čo mestu môžu priniesť, s akými bariérami sa stretávajú a čo potrebujú od mesta. Jednak preto, aby si splnili všetky povinnosti, ktoré voči nemu majú, ale najmä, aby mohli dostávať rovnaké alebo podobné služby ako všetci ostatní obyvatelia. 

Okrem toho sa však snažíme zistiť aj to, čo potrebujú samotné mestá na to, aby vedeli efektívne začleňovať cudzincov do existujúcich mestských komunít. Na dosiahnutie sociálnej súdržnosti je potrebné, aby sa ľudia navzájom poznali, udržiavali dobré vzťahy a väzby. 

Zároveň je veľmi dôležité, aby bola téma migrácie komunikovaná voči obyvateľom tak, aby z cudzincov nemali strach a aby ich vnímali ako bežnú súčasť spoločenstva. V projekte sa preto snažíme zabezpečiť, aby samosprávy mali dostatok štatistických informácií o cudzincoch, aby zamestnanci miest a kraja vedeli, ako k cudzincom pristupovať, poznali svoje kompetencie a legislatívu. Vďaka tomu, budú môcť pristupovať k novým obyvateľom zo zahraničia spravodlivo a rovnocenne, ale aj predchádzať potenciálnym konfliktom.

dsc_1775_.jpg

Celý svet v slovenských mestách

Na úvod našich aktivít sme zmapovali situáciu cudzincov v jednotlivých mestách a kraji. Ukázalo sa, že v samosprávach zapojených do nášho projektu žije viac ako polovica všetkých cudzincov žijúcich na Slovensku. V Banskej Bystrici napríklad v roku 2018 žilo vyše 2 500 cudzincov, v Trnave to bolo takmer 5-tisíc cudzincov a v Košickom samosprávnom kraji takmer 13-tisíc. Najviac cudzincov žilo v Bratislave – takmer 35-tisíc. 

Ich rozmanitosť je skutočne veľká, pochádzajú takmer zo všetkých krajín sveta. Sú medzi nimi ľudia v rôznom veku, aj keď prevažujú mladší ľudia v ekonomicky aktívnom veku (až 80%). 

Momentálne najviac cudzincov prichádza z Ukrajiny a Srbska, ale migrantské komunity v jednotlivých mestách sú z dlhodobého hľadiska veľmi rozmanité. Napríklad v Banskej Bystrici žijú cudzinci z 84 rôznych krajín a v Trnave až z 80. Medzi krajinami pôvodu tak často nájdeme aj Irán, Rusko, Čínu, Vietnam, Afganistan, USA, Indiu, Macedónsko a mnohé ďalšie.

Prichádzajú zo všetkých možných dôvodov – za prácou, za vzdelaním, ale aj ľudia, ktorí museli zo svojich krajín utiecť z dôvodu prenasledovania. Niektorí prichádzajú so svojimi rodinami, a tak je aj na školách čoraz viac detí, ktoré sa nenarodili na Slovensku a ich materinský jazyk je iný ako slovenský. Iní zas prichádzajú ako dočasní pracovníci, ktorí majú rodiny v krajine pôvodu. 

Cudzinci v mestách? Vlastne áno, nejakí tu žijú...

Mestá sú častokrát prekvapené, keď zistia, koľko cudzincov na ich území žije a z akých rozmanitých krajín pochádzajú. Cudzinci sú pre obyvateľov miest, ale aj pre zástupcov samospráv zatiaľ stále pomerne neviditeľní. Ak majú ľudia posúdiť, koľko cudzincov v ich meste žije, ich odhady sú zväčša oveľa nižšie ako v skutočnosti. 

Ak sa však začnú zamýšľať, či nejakých cudzincov vo svojom okolí poznajú, uvedomia si, že ich vlastne denno-denne stretávajú. Spomenú si na lekára zo Sýrie, ku ktorému chodí ich mama, alebo majiteľa reštaurácie, kam niekedy zájdu na obed. Ich deti učí v centre voľného času učiteľka hudobnej výchovy z Ukrajiny. Prípadne si nedávno si dali opraviť topánky u obuvníka, ktorý mal srbské meno a trochu zvláštny prízvuk. 

Zároveň si však uvedomia, že ich už ani nevnímajú ako cudzincov. Na jednej strane je to možno dobré – vnímajú ich ako súčasť miestnej komunity. Na druhej strane však možno nechtiac prehliadajú kultúrnu rozmanitosť, ktorá v meste nepopierateľne existuje a mohla by byť zdrojom obohatenia. 

Cudzinci nie sú ani témou lokálnych politík. Keď sa pripravujú strategické plány na rozvoj mesta alebo komunitné plány, nenájdeme v nich potrebu lepšieho zapájania cudzincov do života mesta alebo reflektovanie ich potrieb. Politiky si nedávajú za cieľ prekonávanie bariér, ktorým mnohí cudzinci čelia. Samosprávy o svojich obyvateľoch pochádzajúcich z iných krajín toho veľa nevedia a nepoznajú ani ich problémy, ktoré môžu vyplývať z ich odlišného  pobytového statusu. Neviditeľným však pre mestá zostáva aj potenciál cudzincov – prichádzajú z rôznych krajín a kultúr, prinášajú nové pohľady na svet a nové skúsenosti. Stretávame sa s cudzincami s bohatými skúsenosťami napríklad s dobrovoľníctvom či komunitným organizovaním, ktoré sú v ich krajinách veľmi rozvinuté a mohli by byť prínosom aj pre slovenské mestá a obce. 

Druhým dôvodom, pre ktorý téma integrácie nie je súčasťou lokálnych politík je to, že v mestách zapojených do projektu doposiaľ neboli ani žiadne výraznejšie konflikty, ktoré by vyplývali z kultúrnej rozmanitosti. Mestá teda cudzincov nevnímajú ako „problém, ktorý treba riešiť“. Tento prístup je pri nastavovaní politík pomerne častý – kým nás nejaká skupina „netlačí v topánke“, nevenujeme jej významnejšiu pozornosť. Je to však krátkozraké. Práve dobrými a kvalitnými politikami je možné predchádzať sociálnemu vylúčeniu, napätiu a konfliktom.

dsc_1842.jpg

„Vaše deti budú rásť nielen ako my, ale aj ako občania vašej novej krajiny“

Integrácia je aj o tom, aké majú cudzinci možnosti vytvárať si vzťahy s miestnymi obyvateľmi. Kritériom je, do akej miery je miestna komunita otvorená prijímaniu nových ľudí za svojich. V Trnave napríklad radi príjmu všetkých, ktorí do mesta prichádzajú s „dobrým úmyslom“, teda prinášajú pre mesto niečo pozitívne. Nemusí pritom ísť vyslovene o nejakú cielenú aktivitu v prospech mesta, ale stačí, že človek rešpektuje miestnu komunitu a jej zvyklosti. Na to však potrebuje vedieť, „ako to v meste chodí“, preniknúť do existujúcich vzťahov, čo vôbec nie je jednoduché. Práve v tom je úloha domáceho obyvateľstva – otvoriť sa cudzincom a dovoliť im spoznať nás. Nielen preto, aby si oni osvojili to naše alebo my to ich, ale preto, aby sme spoločne vytvárali niečo nové, novú komunitu, v ktorej sa nebudeme potrebovať deliť na „my“ a „oni“. 

Čo to znamená pre samotných cudzincov vyjadrila jedna respondentka z Ukrajiny: „Hovorí sa, že keď sa presťahujete do inej krajiny, mali by ste si všímať ľudí, či chcete, aby vaše deti boli miestnym podobné. Pretože oni budú prijímať všetko z prostredia, v ktorom vyrastajú. Budú rásť nielen ako vy, ktorí ste žili v inej krajine, ale budú podobné občanom krajiny, v ktorej budete bývať.”

Tieto slová zachytávajú potrebu zachovať si časť svojho JA, ktoré súvisí so životom v pôvodnej krajine, a zároveň prijať niečo z nového domova. A to sa nevylučuje s rešpektovaním miestnych zvyklostí a tradícií. Cieľom je hľadať rovnováhu v rozmanitosti, ako povedal zástupca jednej mimovládnej organizácie: „Treba im poskytnúť priestor, ale musí to byť vyvážené.“

Ako ďalej?

Dobrou správou je, že niektoré mestá si už začínajú uvedomovať potrebu začleňovania cudzincov práve na lokálnej úrovni. Naše štyri zapojené samosprávy sa už k tejto téme hlásia aj na politickej úrovni. Vo väčšine samospráv sa nám darí komunikovať priamo s vedením, do viacerých aktivít sa zapájajú aj zamestnanci miest a kraja. Prostredníctvom tréningov sa nám darí scitlivovať ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s cudzincami, zoznamujú sa so svojimi právomocami, ktoré vyplývajú zo špecifickej legislatívnej situácie cudzincov. Do budúcnosti však potrebujeme kvalitnejšie nastaviť zber štatistických údajov, aby mestá vedeli svoje politiky kvalitne a efektívne zacieliť aj na cudzincov. Toto je dôležité pre časť vety „mesto pozná svojich cudzincov“.

Aby platila aj druhá časť vety – „cudzinci poznajú svoje mesto“, je potrebné dobre nastaviť poskytovanie informácií, ktoré dostávajú cudzinci, keď sa prisťahujú do niektorého zo slovenských miest. Mestá by mali vedieť zrozumiteľne vysvetliť, čo ich po príchode čaká, kam sa môžu obrátiť, keď potrebujú zapísať svoje dieťa do školy, keď sa ocitnú v nejakej komplikovanej situácii, alebo keď hľadajú prácu či možnosti trávenia voľného času. 

Dôležitá je aj symbolická politika a dobrá komunikácia. Predstavitelia samospráv by mali cudzincom, ale aj ostatným obyvateľom vysielať jasnejšie signály, že aj cudzincov vnímajú ako obyvateľov svojho mesta a uvedomujú si príležitosti, ktoré takéto spolužitie vytvára pre všetkých obyvateľov. 

Dobrým zdrojom informácií a inšpirácií, ako nastavovať kvalitné lokálne politiky začleňovania, môžu byť skúsenosti z iných krajín. To je ďalšia z oblastí, na ktoré sa v projekte budeme v najbližšom období zameriavať. 

Projekt KapaCity je teda dôležitým pilotným projektom, ktorý môže slúžiť ako dobrý odrazový mostík pre dlhodobé aktivity, ktoré samosprávy môžu voči cudzincom vykonávať. Nekladie si za cieľ vyriešiť všetko za rok alebo dva. Nedáva presné návody alebo recepty, ako cudzincov začleniť. Ukazuje však, že dobrou spoluprácou medzi mimovládnym sektorom a samosprávami môže vznikať synergia, ktorá v budúcnosti prinesie pozitívne efekty pre dobré vzájomné spolužitie v mestách, ktoré sa stávajú z roka na rok rozmanitejšími. 

Autorky sú výskumníčky v Centre pre výskum etnicity a kultúry.