Môže architektúra pomôcť riešiť spoločenské problémy?

Barbora Németh Barbora Németh | 24.03.2018 | Článok
Môže architektúra pomôcť riešiť spoločenské problémy? foto: Anton Sládek

Rozostavané výškové domy, rozkopané cesty, oplotené plochy so stavebným materiálom, bezfarebné zimné počasie. V tejto šedi a neprívetivosti novej bratislavskej štvrte, ktorá sa bude rozprestierať medzi ulicami Landererova a Mlynská sa s ťažkosťami snažím zorientovať, kým v diaľke zahliadnem učupenú budovu design factory, ktorá ako jedna z mála budov v tejto lokalite stále pevne stojí na svojom mieste. Prechádzam úzkou uličkou medzi dvoma plotmi, cez parkovisko najväčšieho obchodu s počítačmi a elektronikou na Slovensku sa dostávam do cieľa. Na budove design factory ma privíta plagát výstavy Lunik IX a ja mám pocit, že rozostavaná zablatená štvrť je správnym úvodom do tématiky.

Košické sídlisko Lunik IX je najväčšou a najznámejšou vylúčenou lokalitou na Slovensku. Od konca sedemdesiatych rokov, kedy bolo sídlisko postavené, prešlo mnohými premenami. O súčasný stav a jeho transformáciu sa zaujíma aj starosta tejto mestskej časti, Marcel Šaňa, ktorý je sám obyvateľom jedného z panelákov vo štvrti. V roku 2017 mesto Košice v spolupráci s Ústavom hlavného architekta mesta vyhlásilo verejnú urbanisticko-architektonickú súťaž Lunik IX, ktorej účelom bolo pretvoriť starý fenomén lokality na nový príťažlivejší model sídliska, umožňujúci posun jednotlivca alebo rodiny od života v ubytovni vo forme nocľahárne až k vlastnému bývaniu. Ukázalo tak odvahu a otvorenosť pre zapojenie architektov a odbornej verejnosti do riešenia vážnej situácie tejto mestskej časti. Výsledky súťaže si majú vďaka občianskemu združeniu Archimera možnosť pozrieť aj ľudia v Bratislave, kde do konca marca prebieha v priestoroch design factory výstava súťažných návrhov.

Výstavu slávnostne otvorili 15. marca 2018, súčasťou vernisáže bola aj diskusia na tému Môže architektúra pomôcť riešiť spoločenské problémy? Jej hosťami boli členovia víťazného tímu architektonickej súťaže Oto Nováček a Zuzana Bogárová, ako aj Martin Jerguš, zástupca Ústavu hlavného architekta mesta Košice. Diskusiu moderoval kurátor výstavy a člen odbornej poroty súťaže, Michal Sládek. O úvodnú atmosféru sa postarali violončelista Jozef Lupták a akordeonista Boris Lenko, ktorí návštevníkom zahrali skladby vychádzajúce z rómskych ľudových piesní.

Prezentácia víťazného návrhu nám následne načrtla históriu a súčasný stav sídliska. Lunik IX bol navrhnutý ako experimentálny projekt pre vojakov, policajtov a Rómov. V praxi však už krátko po jeho dokončení v osemdesiatych rokoch väčšinu nájomníkov tvorili Rómovia. Situácia sa zhoršila v 90-tych rokoch, kedy mesto Košice jednak povolilo „bezproblémovým“ rodinám vysťahovanie zo sídliska, a zároveň do uvoľnených bytov presunulo neplatičov a neprispôsobivých občanov z centra mesta. Táto koncentrácia problematických nájomcov mala za následok kolotoč neplatenia, odpájania od sietí a devastácie bytoviek. Kvôli narušeniu statiky dalo mesto Košice za posledné roky zbúrať viaceré panelové bloky.

Samotná architektonicko-urbanistická ideová súťaž vzišla zo snahy súčasného starostu mestskej časti Lunik IX Marcela Šaňu a neziskovej organizácie ETP Slovensko riešiť problémy s bývaním po zbúraní bytoviek a z iniciatívy Úradu hlavného architekta mesta Košice. „Podľa starostu má podstatná časť ľudí snahu si zlepšiť životné podmienky, ale je tam veľký problém s disciplínou. Starosta štvrť rozdelil na tie časti, ktoré sú kamerou pokryté, tam je relatívne poriadok a tie časti, ktoré nie sú kamerou pokryté, tam ako keby  tá roztopašnosť a nedisciplinovanosť prevažuje,“ vysvetlil Martin Jerguš. Predošlé snahy o riešenie bytovej otázky neboli veľmi úspešné. „Ukázalo sa, že zvolený prístup nebol vhodný a „nové“ bytovky, ktoré dalo postaviť mesto, sú niektoré v horšom stave ako paneláky zo 70-tych rokov.” Problémom je aj umiestnenie sídliska mimo mestskej štruktúry.

Víťazný návrh sa snažil s touto komplikovanou situáciou vysporiadať najmä tým, že sa zameral na náčrt dlhodobého procesu, ktorý by vylúčenú mestskú časť pomohol integrovať nielen hmotovo, ale aj kultúrne.

Schéma sa opierala o štyri základné piliere: vzdelávanie a voľnočasové aktivity, bývanie, pracovné príležitosti a prepájanie s mestom Košice. Pri nich sa architekti snažili riešiť nielen hmotu a priestor, kde a aké budovy postaviť, ale zároveň aj aké aktivity aplikovať. Dôraz kládli na edukáciu a prácu s komunitou. Jednou z kľúčových vecí je pritom aj potreba dostať Košičanov na Lunik, keďže pri rozhovoroch zistili, že mnohí ho poznajú iba zo spravodajských šotov. „Stavali sme na tom, že Košice ako mesto kultúry sa dajú nazvať ako jedno z najmestskejších miest Slovenska v súčasnosti, je to ich súčasná identita, a tak sme stavali na sile kreatívnych ľudí. Už aj v zahraničných mestách sa osvedčil taký pioniersky spôsob, kedy umelci sú práve tí, ktorí často osídľujú časti miest, ktoré sú pre iných obyvateľov nie veľmi príťažlivé,“ hovorí Oto Nováček.  

Preto, hoci zadanie sa sústreďovalo na výstavbu menších rodinných domov, víťazný kolektív sa snažil zachovať Luniku mestský charakter, navrhol vytvorenie námestia, revitalizáciu ihrísk, dostavbu zdravotného strediska, zavedenie cyklotrasy pri potoku, ktoré by mohli pritiahnuť návštevníkov aj z iných mestských častí.

Návrhy samotnej architektúry potom vychádzali z jednoduchosti a funkčnosti. Snažili sa ísť formou transformácií do už existujúcej štruktúry ako využívanie striech panelákov na zber dažďovej vody a jej recykláciu kvôli nedostatku vody, vytvorenie lokálneho malého poľnohospodárstva, riešenie odpadu implementáciou odpadových rúr na spoločných priestoroch, aby ľudia nehádzali odpad z okna alebo parazitickou architektúrou, čiže prílepkami k existujúcim budovám.

Nová samostatná výstavba počítala s vytváraním jednoduchých betónových prefabrikátov používaných ako skelet stavieb s variabilnou bunkovou štruktúrou, ktoré by mohli byť vypĺňané stenami z rozličného stavebného materiálu (pórobetón, pálené tehly z demolovaných stavieb, kamene, slameno-hlinené tehly), takže rátala aj s obmedzenými finančnými možnosťami obyvateľov. Tieto betónové diely by sa podobne ako drevené pelety na kúrenie mohli vyrábať v jednom zo sociálnych podnikov, ktoré by zároveň ponúkli obyvateľom pracovné príležitosti.

Napriek tomu, že ideový projekt kolektívu Oto Nováček, Zuzana Capková, Marek Trebuľa, Patrik Bartan, Kristína Bogárová, Jakub Budaj a odbornej garantky Kataríny Smatanovej bol vysoko oceňovaný za svoj rozsah a invenčnosť, ďalšia spolupráca sa zatiaľ nekoná. Vedenie mestskej časti z časových dôvodov uprednostnilo realizáciu projektu výstavby malých rodinných domov, v ktorom síce prebralo niektoré základné myšlienky z ideovej súťaže, ale víťazný tím sa na ňom už nepodieľa. Sympatická snaha vedenia mesta a mestskej časti o riešenie problému sídliska Lunik IX odborným a koncepčným spôsobom tak, žiaľ, zatiaľ ostala  na polceste v rovine ideového konceptu.

Výstavu všetkých desiatich urbanisticko-architektonických návrhov si môžete pozrieť do 30. marca 2018 v design factory na Bottovej 2 v Bratislave v pondelok až piatok od 10.00 do 18.00 a cez víkend od 13.00 do 18.00.