Nepovažujeme sa za Západ ani Východ. Čo to pre krajinu znamená?

Kamil Sládek a Ľubica Voľanská Kamil Sládek a Ľubica Voľanská | 27.11.2017 | Článok
Nepovažujeme sa za Západ ani Východ. Čo to pre krajinu znamená? foto: Európa hodnôt

Článok je súčasťou série textov z diskusného fóra Európa hodnôt 2017.

Cieľom projektu „Európa hodnôt“ je vytvoriť priestor na diskusiu o myšlienkových prúdoch, náboženských prameňoch, politických východiskách, súčasnom poznaní a výskumoch, ktoré ovplyvňujú, resp. reflektujú náš každodenný život, hodnotový systém a politickú prax. Od začiatku projektu v roku 2001 sa účastníkmi stretnutí stali reprezentanti rôznych svetonázorových a myšlienkových prúdov zo Slovenska i zahraničia.

Diskusie sme začali viesť v rámci nepublikovaného motta Nielen chlebom je človek živý. Spočiatku sme chceli podporiť Slovensko na ceste do Európskej únie, ale s vedomím, že keď sa podarí dostať cez plnenie prevažne ekonomických kritérií, prídu na rad aj otázky hodnôt. Témami našich diskusií bolo: čo sú hodnoty, hodnoty v každodennom i politickom živote, v ekonomike, moc a peniaze, interkultúrny dialóg, etika v časoch krízy, bioetika ako i kresťanstvo a komunizmus, až sme sa v roku 2016 opäť vrátili k základnej téme: čo európske hodnoty sú, akým výzvam dnes čelia a ako ich komunikovať, najmä s mladými ľuďmi.

Sympóziá slúžia súčasne na prípravu podkladov na cykly prednášok pre učiteľov občianskej náuky, etiky, náboženstva, dejepisu a ďalších predmetov.

Prostredníctvom nich sa snažíme tému prerozprávať a pokúšame sa ju ponúknuť mladým ľuďom zrozumiteľnejším spôsobom. Preto sme od roku 2016 začali ako hodnotiteľov a diskutujúcich pozývať v rámci diskusného fóra aj študentov stredných škôl.

Európa hodnôt 2017

Podľa prieskumov verejnej mienky (Globsec 2016 a 2017) občania SR sa nevnímajú ani ako súčasť Západu, ani ako súčasť Východu, ale niekde uprostred. Za túto možnosť sa vyjadrilo 52% respondentov (za západ bolo 23% respondentov a za východ 13%). Pritom vo všetkých vekových skupinách bolo najviac odpovedí „niekde uprostred“ a okrem vekových skupín 18 – 24 rokov a 25 – 34 rokov väčšina respondentov dala odpoveď „medzi Západom a Východom“.

Čo z toho pre krajinu vyplýva? Je to dobré a či zlé? Ako na to reagovať v práci s verejnou mienkou, vo vzdelávaní? A čo rozumieme pod pojmami „Západ“ a „Východ“? Pre preferovanú pozíciu „niekde uprostred“ nemáme ani pomenovanie... Je to zmätok a nezaradenosť, alebo skúsenosť, že územie dnešného Slovenska skutočne leží na území medzi Západom a Východom a jednoznačne nie sme ani jedno ani druhé?

Pri minuloročnom diskusnom fóre Európa hodnôt 2016 vyšla ako dôležitá na povrch otázka, ako jednoznačne sa zvykneme na Slovensku priradiť k Západu a dištancovať sa od Východu. Koncept dichotómie Východu a Západu je často používaný bez konkrétnej náplne.

Ľudia v bežnom živote používajú slová Západ a Východ bez toho, aby sa zamysleli nad skutočnosťou, že obe slová nie sú len geografickými pojmami. Pre obyvateľov Ukrajiny leží Slovensko na Západe, zatiaľ čo ako Východ označujú Rusko a ázijské krajiny. Rakúšania vidia Slovensko v inom uhle a na Východe pre nich leží aj Česko. Španieli naopak považujú za Západnú krajinu Francúzsko.

Ľudia pripisujú pojmom Východ a Západ rôzne významy, ktoré súvisia s hodnotami. Slovo hodnoty je „veľkým“ pojmom, no jeho konkrétne naplnenie často nevieme celkom presne vyjadriť. Spôsob, akým pojmy „hodnoty Západu a Východu“ používame na Slovensku, môže súvisieť s dlhodobou historickou skúsenosťou bytia niekde medzi, na pomedzí, na okraji čohosi. V tejto súvislosti jestvujú základné orientačné hranice, ktoré vznikli a fungovali v minulosti. S prípustnou dávkou zjednodušenia možno povedať, že ovplyvňujú mnohé tendencie v charaktere spoločnosti a kultúry v tejto krajine a aj širšom stredoeurópskom priestore dodnes. Spomeňme len niektoré: Limes Romanus, Hranica rozšírenia západného a východného rítu, nemecká východná kolonizácia, Hajnalova hranica rodinných štruktúr i kultúrny transfer ideí osvietenstva a nacionalizmu, skúsenosť s demokraciou, vyhladzovaním, normalizáciou a praktikami spojenými s komunisticko-socialistickou ideológiou či ideou zjednotenej Európy.[1]

Politika je previazaná s ekonomikou a práve pri nich sa často zdôrazňuje, že ide o západnú alebo východnú verziu nášho príbehu. Tieto dva pohľady – politologický a ekonomický – nám na základe aktuálnych výskumov ponúkli výstupy, v čom je politická i ekonomická prax na Slovensku Západná a v čom Východná a do akej miery, lebo oficiálne sú obe deklarované ako západné (EÚ, liberálna demokracia, voľný trh, členstvo v NATO...).

V politologickom bloku sme sa preto venovali deliacim líniám, ktoré rozdeľujú našu spoločnosť. Na základe rastúceho euroskepticizmu na Slovensku sa rozvinula diskusia o tom, kedy obyvatelia Slovenska zdôrazňujú, že sa cítia súčasťou EÚ a kedy už nie a ako týmto postojom prispieva hodnotová orientácia slovenských politických elít.

V ekonomickej časti bola podnetom diskusia o tom, či má byť Slovensko v jadre EÚ, alebo nie. Na základe ekonomickej praxe sme rozprávali o ekonomickej pozícii Slovenska v EÚ – či patrí do jadra alebo je na periférii? Diskusiu spresnili informácie o konkurencieschopnosti, podnikateľskom prostredí, byrokracii a korupcii u nás.

Za piliere, na ktorých stoja európske hodnoty modernej Európy, považujeme klasickú tradíciu antiky, (judeo)kresťanstvo, osvietenstvo – vedeckú/racionálnu tradíciu. Zdá sa potom, že dichotómia Západ – Východ je v súvislosti s geografickou polohou Slovenska dôležitá. Často zabúdame na tradičnú ľudovú kultúru, ktorej prvky prepájajú celé územie Európy a do istej miery stierajú východo-západnú dichotómiu v strednej Európe. V tejto súvislosti je zaujímavý výrok Christopha Daxelmüllera, nemeckého profesora etnológie, ktorý počas svojej úvodnej prednášky na predmete Európska etnológia na univerzite Regensburg pred dvoma desaťročiami tvrdil, že keď v hociktorej krajine v Európe navštívite národopisné múzeum, už ste vlastne navštívili všetky v Európe. Zrejme preto sme sa rozhodli do diskusného fóra tento rok zaradiť aj blok etnologický.

Diskusné fórum Európa hodnôt 2017 ocenili i účastníci pochádzajúci z prostredia formálneho a neformálneho vzdelávania, nakoľko sa dostali k výsledkom výskumov, ktoré napriek tomu, že sú financované z verejných prostriedkov, nie sú bežne dostupné ani pre odbornú verejnosť. Ocenili, že okrem popisu problémov boli načrtnuté i riešenia, ako komunikovať s mladými ľuďmi. Veľkú časť panelovej diskusie sa diskutujúci venovali testom PISA, ich zameraniu a interpretácii.

Jedným z výsledkov diskusného fóra je rozhodnutie, že CEP zrealizuje tri regionálne diskusné fóra v roku 2018 pre záujemcov z oblasti formálneho i neformálneho vzdelávania. Počas nich budeme prezentovať výsledky výskumov a hľadať spôsoby, ako komunikovať tému miesta Slovenska a z toho vyplývajúcich hodnôt s mladými ľuďmi.


Použitá literatúra:
[1] http://www.slovakness.sk/