Sú stereotypy naozaj tak nevinné, ako ich zľahčujú tí, čo stereotypizujú? Veď stereotypné poznámky na účet iných sú len zábavkou, vtipkovaním, glosujúcim komentárom na pobavenie. Otázka by ale mať byť inde: Môže škatuľkovanie ľudí ovplyvniť ich zmýšľanie o sebe samých? Pozreli ste sa niekedy do tej škatuľky a zistili, ako sa ľudia pri stereotypných komentároch alebo reakciách cítia? Do akej miery sa s nimi sami identifikujú?
Už v roku 1995 bola v USA publikovaná štúdia o tzv. hrozbe stereotypov = stereotype threat. Dvojica psychológov Claude M. Steele Joshua Aronson porovnávali výsledky testov medzi belochmi a černochmi, kde pracovali so stereotypom, že černosi majú nižšiu inteligenciu ako belosi. Hrozba stereotypu v tomto prípade predstavuje, mieru vlastnej identifikácie s touto negatívnou generalizáciou a jej efekt na výsledky testov.
Ak stretnete na ulici človeka s iným výzorom než je ten váš, mozog spustí tisíce myšlienok, ktoré tvoria predstavu o danom človeku, na základe vašich emócií, skúseností a informácií. Nemusíte ho ani poznať, no mozog nezastavíte. Stereotypy a generalizácie sú veľmi nápomocné v situáciách, kedy sa stretávame s neznámom v našom živote, pretože vďaka nim si vieme vysvetliť napr. migrantskú krízu.[1] Avšak, keď ste náhodou súčasťou skupiny, ktorá takúto negatívnu nálepku od spoločnosti dostala, je možné, že seba samého v ťažkých momentoch tiež hodnotíte, na základe toho stereotypu, ktorý sa vás v konečnom dôsledku ani netýka.
Rovnaká hypotéza viedla výskum Steeleho a Aronsona. Vychádzali z toho, že pri intelektuálnych a školských testoch budú mať černošskí študenti horšie výsledky, kvôli potvrdeniu stereotypu, že belosi sú inteligentnejší ako černosi. Keďže testy sú vo všeobecnosti stresujúce a človek sa snaží v limitovanom čase dosiahnuť čo najlepší výsledok, okolie, obava z otázok, vedomostí a dôležitosť výsledku vysoko ovplyvňujú jeho výkon. Presne s týmito faktormi vedci pracovali.
Vytvorili tri skupiny, kde uviedli rôzne dôvody testovania. Prvá skupina dostala inštrukcie, že test verbálnych zručností je veľmi náročný, nemajú očakávať, že ho budú vedieť a na konci dostanú výsledky, ktoré im pomôžu identifikovať ich silné a slabé stránky. Druhej skupine sa verbálne zručnosti a náročnosť testu nespomínali, jedine, že to je bežný laboratórny test, ktorý skúma psychologické faktory pri verbálnych problémoch. Tretia skupina dostala rovnaké inštrukcie ako druhá s odporučením, vnímať problémy ako výzvu, ktorú by sa mohli snažiť prekonať. Posledné dve skupiny tiež nedostávali výsledky, len spätnú väzbu a bolo im zdôraznené, že aj verbálne nadaní ľudia, môžu mať problémy s týmto testom. Vedci ich tiež poprosili, aby sa snažili, kvôli dobrým dátam pre výskum.
Ako dopadli výsledky?
Hypotézu o stereotype „černosi majú nižší intelekt ako belosi“ potvrdili v prvej skupine (diagnostic), pretože im bolo pred testom spomenuté, že merajú práve ich verbálne zručnosti, zatiaľ čo druhá (nondiagnostic) a tretia (challenge) skupina poskytovala výsledky, len pre výskum psychologických procesov. Čiže sa vyhli vlastnej identifikácie so stereotypom.
Steele a Aronson chceli vedieť, či tieto výsledky naozaj súvisia s negatívnym stereotypom o černochoch, preto pridali vyplnenie osobného dotazníka, kde účastníci jednej skupiny museli zadať osobné údaje aj s kolónkou RASA a v druhej bez tejto kolónky. Ako dopadli výsledky v tomto prípade? Mala identifikácia sa s rasou priamo pred testom vplyv na ich výkon?
Očividne, predtestová osobná otázka o rase spustila v afroamerických účastníkoch hrozbu zo stereotypu – úzkosť z hodnotenia, pochybnosti a zhoršenú koncentráciu.V druhej skupine, kde otázke o rase chýbala, černosi dosiahli oproti belochom lepšie výsledky.[1]
Je neuveriteľné, ako hlboko stereotypy ovplyvňujú naše mienku nielen o druhých, ale aj o nás samých. Hoci je táto štúdia stará a z iného kultúrneho prostredia ako Slovensko, nesie zo sebou hodnotu v maličkostiach, ako sú slová a prostredie, ktoré vysoko ovplyvňujú dosiahnuté ciele a napokon, kvalitu života ľudí. Ešte stále považujete stereotypy za nevinné a smiešne?
Ak máte radi podcasty, vypočujte si rozhovor s vedcom štúdie o hrozbe stereotypov tu.
Zdroje:
[1] M. Steele, Claude a Joshua Aronson. Stereotype threat and the intellectual test performance of African Americans. Journal of Personality and Social Psychology [online]. Nov 1995 (Vol 69(5), 797-811 [cit. 2018-01-27].
[2] Crawford, Lizabeth A. a Katherine B. Novak. Individual and society: sociological social psychology. Abingdon, Oxon: Routledge, 2014. ISBN 978-1-315-85652-0.
