O hrozbe stereotypov

Sú stereotypy naozaj tak nevinné, ako ich zľahčujú tí, čo stereotypizujú? Veď stereotypné poznámky na účet iných sú len zábavkou, vtipkovaním, glosujúcim komentárom na pobavenie. Otázka by ale mať byť inde: Môže škatuľkovanie ľudí ovplyvniť ich zmýšľanie o sebe samých? Pozreli ste sa niekedy do tej škatuľky a zistili, ako sa ľudia pri stereotypných komentároch alebo reakciách cítia? Do akej miery sa s nimi sami identifikujú?

Už v roku 1995 bola v USA publikovaná štúdia o tzv. hrozbe stereotypov = stereotype threat. Dvojica psychológov Claude M. Steele  Joshua Aronson porovnávali výsledky testov medzi belochmi a černochmi, kde pracovali so stereotypom, že černosi majú nižšiu inteligenciu ako belosi. Hrozba stereotypu v tomto prípade predstavuje, mieru vlastnej identifikácie s touto negatívnou generalizáciou a jej efekt na výsledky testov.

Ak stretnete na ulici človeka s iným výzorom než je ten váš, mozog spustí tisíce myšlienok, ktoré tvoria predstavu o danom človeku, na základe vašich emócií, skúseností a informácií. Nemusíte ho ani poznať, no mozog nezastavíte. Stereotypy a generalizácie sú veľmi nápomocné v situáciách, kedy sa stretávame s neznámom v našom živote, pretože vďaka nim si vieme vysvetliť napr. migrantskú krízu.[1] Avšak, keď ste náhodou súčasťou skupiny, ktorá takúto negatívnu nálepku od spoločnosti dostala, je možné, že seba samého v ťažkých momentoch tiež hodnotíte, na základe toho stereotypu, ktorý sa vás v konečnom dôsledku ani netýka.

Rovnaká hypotéza viedla výskum Steeleho a Aronsona. Vychádzali z toho, že pri intelektuálnych a školských testoch budú mať černošskí študenti horšie výsledky, kvôli potvrdeniu stereotypu, že belosi sú inteligentnejší ako černosi. Keďže testy sú vo všeobecnosti stresujúce a človek sa snaží v limitovanom čase dosiahnuť čo najlepší výsledok, okolie, obava z otázok, vedomostí a  dôležitosť výsledku vysoko ovplyvňujú jeho výkon. Presne s týmito faktormi vedci pracovali.

Vytvorili tri skupiny, kde uviedli rôzne dôvody testovania. Prvá skupina dostala inštrukcie, že test verbálnych zručností je veľmi náročný, nemajú očakávať, že ho budú vedieť a na konci dostanú výsledky, ktoré im pomôžu identifikovať ich silné a slabé stránky. Druhej skupine sa verbálne zručnosti a náročnosť testu nespomínali, jedine, že to je bežný laboratórny test, ktorý skúma psychologické faktory pri verbálnych problémoch. Tretia skupina dostala rovnaké inštrukcie ako druhá s odporučením, vnímať problémy ako výzvu, ktorú by sa mohli snažiť prekonať. Posledné dve skupiny tiež nedostávali výsledky, len spätnú väzbu a bolo im zdôraznené, že aj verbálne nadaní ľudia, môžu mať problémy s týmto testom. Vedci ich tiež poprosili, aby sa snažili, kvôli dobrým dátam pre výskum.

Ako dopadli výsledky?

Hypotézu o stereotype „černosi majú nižší intelekt ako belosi“ potvrdili v prvej skupine (diagnostic), pretože im bolo pred testom spomenuté, že merajú práve ich verbálne zručnosti, zatiaľ čo druhá (nondiagnostic) a tretia (challenge) skupina poskytovala výsledky, len pre výskum psychologických procesov. Čiže sa vyhli vlastnej identifikácie so stereotypom. 

Steele a Aronson chceli vedieť, či tieto výsledky naozaj súvisia s negatívnym stereotypom o černochoch, preto pridali vyplnenie osobného dotazníka, kde účastníci jednej skupiny museli zadať osobné údaje aj s kolónkou RASA a v druhej bez tejto kolónky. Ako dopadli výsledky v tomto prípade? Mala identifikácia sa s rasou priamo pred testom vplyv na ich výkon?

Očividne, predtestová osobná otázka o rase spustila v afroamerických účastníkoch hrozbu zo stereotypu – úzkosť z hodnotenia, pochybnosti a zhoršenú koncentráciu.V druhej skupine, kde otázke o rase chýbala, černosi dosiahli oproti belochom lepšie výsledky.[1]

Je neuveriteľné, ako hlboko stereotypy ovplyvňujú naše mienku nielen o druhých, ale aj o nás samých. Hoci je táto štúdia stará a z iného kultúrneho prostredia ako Slovensko, nesie zo sebou hodnotu v maličkostiach, ako sú slová a prostredie, ktoré vysoko ovplyvňujú dosiahnuté ciele a napokon, kvalitu života ľudí. Ešte stále považujete stereotypy za nevinné a smiešne?

Ak máte radi podcasty, vypočujte si rozhovor s vedcom štúdie o hrozbe stereotypov tu.

Zdroje:

[1] M. Steele, Claude a Joshua Aronson. Stereotype threat and the intellectual test performance of African Americans. Journal of Personality and Social Psychology [online]. Nov 1995 (Vol 69(5), 797-811 [cit. 2018-01-27].
[2] Crawford, Lizabeth A. a Katherine B. Novak. Individual and society: sociological social psychology. Abingdon, Oxon: Routledge, 2014. ISBN 978-1-315-85652-0.