Reportáž z divadelného festivalu ľudí bez domova: Miesto, kde sa nikto na nič nehrá

Barbora Németh Barbora Németh | 20.12.2018 | Článok
Reportáž z divadelného festivalu ľudí bez domova: Miesto, kde sa nikto na nič nehrá foto: Archív Divadla bez domova

Ocitnúť sa na festivale Error je ako vstúpiť do zvláštneho sveta koncentrovanej rozmanitosti a nefalšovanej radosti, kde sa mimo javiska nikto na nič nehrá. Silné divadelné zážitky tu človek zdieľa s ľuďmi bez domova, s fyzickým či mentálnym postihnutím, nevidiacimi, nepočujúcimi, deťmi z detských domovov, mladistvými liečenými z drogovej závislosti či ženami zo skúsenosťami zo sexbiznisu. Tento rok sa koncom novembra v bratislavskom Pisztoryho paláci konal už jeho 12-ty ročník. Vystúpili na ňom divadelné zoskupenia z Česka, Maďarska, Poľska, Slovinska a Slovenska. 

„V rôznych krajinách vyhľadávame rôzne súbory, čiže bezdomovecké divadlá, ktoré však nie vždy existujú. Dlho sme napríklad zháňali bezdomovecké divadlo z Poľska, ale také divadlo v Poľsku neexistovalo, takže k nám chodil roky hrať súbor Teatr Grodzki, ktorý pracuje s nepočujúcimi a mentálne postihnutými. Teraz prvý rok na festival prišla Grupa teatralna Wikingowie, ktorí sú nováčikovia festivalu a hrali predstavenie čisto na tému ľudí bez domova,” hovorí Uršuľa Kovalyk, spoluzakladateľka festivalu Error a súčasne aj divadelného súboru Divadlo bez domova.  

Predstavenia, ktoré divák na festivale zhliadne, sú veľmi rôznorodé, témou aj kvalitou. Tu sa však nehľadí na profesionálny výkon, dôležitá je hĺbka a autentickosť, s akou herci k svojim roliam pristupujú a radosť z aplauzu obecenstva. Nejde o hodnotenie hereckých výkonov, naladiť sa treba na prijatie hier a hercov a herečiek takých, akí sú. Festival sa od profesionálnych divadelných festivalov líši najmä atmosférou, v hľadisku nesedia divadelní kritici ani ľudia s vopred rezervovanými lístkami. Väčšinu obecenstva tvoria členovia ostatných súborov či fanúšikovia domáceho Divadla bez domova

Foto: Archív Divadla bez domova

Festivalom sprevádzal režisér a spoluzakladateľ Erroru Patrik Krebs. Práve on bol pre domácich aj zahraničným divákov styčným dôstojníkom, ktorý uvádzal do problematiky, po celý čas usmerňoval hercov aj obecenstvo, bol tlmočníkom predstavení či technikom.                                                                                                                

Program otvorila performance tanečníka Ramona z českej pohybovo-divadelnej skupiny Amnesiatheatre. Ak ste si práve predstavili scénický tanec s ambientnou hudbou v pozadí, tak ste na omyle. Ramon sálu rozpumpoval svojím disko tancom a v pozadí mu hral ako inak, Michael Jackson. Na rozdiel od neho si maďarský divadelný súbor Aha v predstavení Bolo nás príliš veľa  zvolil silnú a ťaživú tému, zobrazil totiž krátku sekvenciu zo života chudobnej transylvánskej rodiny. 

„Divadelná hra, s ktorou prichádzame, sa týka veľmi vážnej témy - momentu, kedy si uvedomíme, že sa stávame pre spoločnosť nepotrebnými. V niektorých krajinách je zvykom, že keď starší ľudia cítia, že ich už nikto nepotrebuje, opustia rodinu a zomierajú osamote. Takýmto spôsobom pomôžu svojej rodine, pretože tá ich už nemusí ďalej živiť, môže tiež predať ich oblečenie a zarobiť nejaké peniaze,” uviedol principál divadelného súboru Aha, Füsti-Molnár Sándor, v ktorom spolu s ľuďmi bez domova vystupujú aj deti z detského domova. 

Súbor Hopi Hope tvoria najmä ľudia s Dawnovým syndrómom a inými mentálnymi hendikepmi. Uviedli hudobno-pohybové predstavenie na motívy známej rozprávky Kráska a zviera. Nefalšovaná radosť z hry, autentické prejavy hercov mimo scenára a dlhá neutíchajúca klaňačka privolali divákom úsmevy na tváre. „Každé jedno predstavenie by malo mať výchovný charakter aj pre našich hercov. Väčšina z nich je po dramatoterapii. Každý jeden krok, ktorý si dokážeme spraviť sami, robíme: od kostýmov, zháňania látok, termínov, potrebujeme si vytvoriť sálu, zohnať hudbu a naši herci sú stále súčasťou tohto procesu,” priblížil vznik jednotlivých predstavení umelecký vedúci súboru Peter Kalmár.

Foto: Archív Divadla bez domova

Festival Error však dokazuje, že amatérske divadlo nemusí byť len spôsobom terapie a že amatérski herci pod profesionálnym vedením môžu odohrať predstavenie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v “Národnom”. Predstavenie Sny Divadla bez domova nahliadlo do duší ľudí bez domova a dalo im šancu vyrozprávať dôležité príbehy. Autorov k vzniku hry inšpirovala úvaha o tom, či sa ľuďom bez domova snívajú sny rovnako ako tým šťastnejším, ktorí domov majú. 

„Nás to veľmi zaujímalo, že čo sa im tak môže snívať? Aké majú sny a ako si ich vykladajú. Samozrejme, že to bol určitý proces, pretože najskôr nám všetci tvrdili, že im sa nič nesníva a až po čase si začali vybavovať nejaké veľmi dôležité sny, ktoré si dodnes pamätajú a začali skúmať, že čo im ten sen hovoril. Čiže sme vytvorili predstavenie, kde odznejú ich sny, takže sú tam autorské texty,” približuje proces tvorby Uršuľa Kovalyk. 

Dobrou správou je, že Error funguje nielen ako divadelný festival, ale aj spúšťač pre založenie divadelných súborov pre ľudí bez domova v iných krajinách. Stalo sa to napríklad v Slovinsku, odkiaľ sa na festival prišli pozrieť sociálni pracovníci a na základe skúseností s festivalom si doma založili vlastné divadelné zoskupenie. Okrem ľudí bez domova v ňom hrajú aj mladiství, ktorí sa liečia z drogovej závislosti, deti z detských domovov a hendikepovaní. Súbor Carnium legendarium odohral predstavenie Horkosladká slza, v ktorom štyria herci zahrali významné situácie z vlastného života, v ktorých sa cítili šťastne alebo naopak prežívali sklamanie.   

„Dôležité je, že naši herci získajú skúsenosť. Je to hlavne pre nich. Nedívame sa na kvalitu divadelného predstavenia, je to ich interakcia a to je to, na čom záleží. Zážitok je pre nich samozrejme aj cesta, možnosť uvidieť iné miesta. Najdôležitejšie je, že sú súčasťou celého procesu a práve to je aj spôsob ich liečby,” hovorí člen súboru Carnium legendarium a fotograf Aleš Košir.

Rozmanitosti sa medze nekladú a tak stálym hosťujúcim súborom festivalu je už roky je aj české divadlo Rozkoš, ktoré je jedným z mnohých činností združenia Rozkoš bez rizika a pozostáva zo žien so skúsenosťami v sexbiznise. Divadelný súbor nie je na českej divadelnej scéne žiadnym nováčikom, vznikol už v roku 1995 a uviedol približne 14 divadelných predstavení. Ich predstavenie Kráska a bojovník upozorňuje najmä na nebezpečenstvo príťažlivosti islamského štátu pre mužov z Európy, ktorí sa cítia nedocenení a nevedia, čo so životom.

Foto: Archív Divadla bez domova

Jeho principálka prezradila, že najťažšie bolo presvedčiť teraz už členky súboru, aby urobili „coming out” pred publikom. „Spočátku vypomáhali i sociální pracovnice, takže já jsem trošku mlžila, že kto je kto. Ono to není moc poznat, stačí, když se jinak nalíčí. Jsou to proste normální holky,” popisuje začiatky principálka súboru Rozkoš Hana Malinová. Do divadelného súboru sa postupom času pridali aj herci zo zaniknutého súboru ľudí bez domova, vďaka čomu sa obohatil aj o mužskú zložku. 

Program však nepozostáva len zo samotných predstavení. Jeho významnou časťou je aj konferencia, na ktorej herci, ale aj diváci, môžu zdieľať svoje skúsenosti, zlepšovať sa v divadelných zručnostiach, ale nájdu tu aj iné, s divadlom zdanlivo nesúvisiace, aktivity. Napríklad workshopy rôznych výtvarných techník, od výroby kožených šperkov, cez prácu s papierom a vytváranie koláží. Nechýba priestor a čas na neformálne zoznamovanie sa a výmenu dojmov. A čo nestihnete na konferencii a medzi predstaveniami, ľahko dobehnete v rade na polievku. Bezprostrednosť, s akou sa tu na každom kroku stretávate, je taká nákazlivá, až začnete rozmýšľať nad tým, prečo to všade nefunguje nejako podobne alebo presne takto. Aj napriek vážnym témam predstavení a všetkému, čím si v živote ich protagonisti prešli, tu všetci sršia humorom a otvorenosťou. Účinkovanie v divadelných predstaveniach im dodáva potrebný sociálny kontakt, sebavedomie a možnosť vyrozprávať svoje príbehy, túžby, starosti, či sny.

Takú pestrú zmes ľudí by ste ťažko hľadali inde. Pre nich je to sviatok, keď sa z okraja spoločnosti aspoň na chvíľu dostávajú do stredobodu. Pre ostatných to môže byť vzácna možnosť ocitnúť sa aspoň na chvíľu na okraji. Je to až nečakane oslobodzujúce.

Festival Error je jediný medzinárodný festival v Európe zameraný na divadlá, v ktorých hrajú ľudia bez domova a inak sociálne vylúčení či znevýhodnení ľudia. Jeho 12. ročník sa konal 23. a 24. novembra v Pisztoryho paláci v Bratislave.