Rozprávania o ,,tých druhých“ - Vďačný terorista v Bratislave

Katarína Rabatinová Katarína Rabatinová | 17.12.2017 | Článok
Rozprávania o ,,tých druhých“ - Vďačný terorista v Bratislave foto: Bratislava.sk

Fámy o ľuďoch, ktorí sa niečím odlišujú od väčšiny, majú obvykle negatívny charakter. Samozrejme, existujú aj výnimky. Príležitostne sa môžeme stretnúť aj s neoficiálnymi informáciami, v ktorých sú cudzinci vykreslení neutrálne, alebo dokonca v pozitívnom svetle. S rozprávaním, ktoré nereflektuje spolužitie s ,,tými druhými“ čisto negatívne, prišli v predvianočnom období do kontaktu mnohí z nás.

Koncom novembra mi kolega z práce, v rámci krátkej prestávky na kávu, povedal nasledovný príbeh: ,,Toto mi rozprávala priateľka, že sa to stalo nejakej jej kamarátke. Ale vraj sa to už viacerým ľuďom stalo na vianočných trhoch v Bratislave... Niekto našiel peňaženku na trhoch, v dobrej viere sa ju teda rozhodol vrátiť. A keď sa mu podarilo vypátrať majiteľa, zistil, že je to Arab. Ten Arab bol veľmi vďačný, že sa mu peňaženka vrátila, a tak sa nálezcovi rozhodol odmeniť. Povedal mu, že nemá chodiť na vianočné trhy, lebo tam bude spáchaný atentát, útok.... Takto sa tomu človeku vlastne pokúsil zachrániť život.“ (P.Z., muž, 29 rokov, Bratislava)

Rozprávanie sa vitálne šírilo nie len ústne, ale aj vo virtuálnom prostredí. Na Facebooku sa objavila správa, v ktorej mladý muž rozpráva podobný príbeh ako môj kolega. Opäť je to historka o bližšie nešpecifikovanom kamarátovi, ktorý si na vianočných trhoch všimol, že jednému mužovi, očividne moslimovi, vypadla peňaženka. Bežal za ním, aby mu ju vrátil. Moslim bol nadšený, že sa mu peňaženka vrátila, z vďačnosti pozval kamaráta na medovinu. Popritom ho varoval, aby už na vianočné trhy v Bratislave nechodil. Kamarát si to vyložil ako varovanie pred hrozbou nadchádzajúceho teroristického útoku. Navyše si všimol, že sú tento rok na trhoch betónové zátarasy, čo len potvrdilo jeho podozrenie, že sa niečo chystá...

Správa vyvolala značný rozruch, a preto zaujala aj pozornosť médií. Vladimír Šnídl z Denníka N napísal text s názvom Šíri sa hoax: Vrátil som moslimovi peňaženku, varoval ma, nech nechodím na trhy, v ktorom správu dementoval. K príbehu sa taktiež vyjadril portál fakt24, Topky a viaceré iné.  

Slovenský unikát?

Faktom je, že o podobnom, miestami totožnom príbehu, sa hovorilo nielen vo viacerých krajinách Európy, ale aj v USA. Odborníci takýto typ fámy nazývajú Vďačný terorista (Grateful Terrorist). Ide o súčasnú povesť (využíva sa aj anglický termín urban legend), čo je zjednodušene povedané fáma, s rozvinutejším, prepracovanejším dejom.

Český folklorista Petr Janeček zaznamenal nasledovnú verziu. Príbeh hovorí o žene, ktorej kamarátka sa počas brigády v USA stretla s Američankou. Tá údajne zažila nasledovnú situáciu. Stála v rade v supermarkete a pred ňou bol nejaký Arab. Ukázalo sa, že mu nefunguje kreditná karta, a tak žena zaplatila nákup za neho. Keď vyšla z obchodu, Arab sa jej postavil do cesty, poďakoval sa, a povedal, že za to ako mu dnes pomohla, pomôže aj on jej. Vraj jej dá veľmi dobré rady; 11. septembra nemá nikam lietať lietadlom a nemá si kupovať Pepsi-Colu. O mesiac neskôr narazili lietadlá do dvojičiek v New Yorku, a zdesená Američanka spoznala na fotografiách teroristov, ktorí uniesli lietadlá, muža zo supermarketu. Odvtedy všetkým hovorí, nech radšej už nikdy nepijú ani Pepsi-Colu.

Barbara Mikkelson z portálu Snopes.com, zachytila toto rozprávanie vo forme varovného emailu. Príbeh sa začal aktívnejšie šíriť po udalostiach 11. septembra 2001 v New Yorku, a odvtedy sa pravidelne objavoval, v mierne pozmenených formách, aj v rokoch 2006, 2009, 2014 i 2015.

Dej príbehu o teroristovi, ktorý sa odvďačí za drobnú láskavosť dôležitým varovaním, bol zasadený nielen do Bratislavy, ale aj do Birminghamu, Londýna, Manchestru, New Yorku, Paríža, Sydney atď. Medzi základné charakteristiky fámy a súčasnej povesti totiž patrí variabilita, istá prispôsobivosť. Aby nás rozprávanie oslovilo, a stalo sa hodným ďalšieho šírenia, musí byť zasadené do prostredia, ktoré je nám dobre známe. Vďaka tomu, máme pocit, že sa týka priamo nás. Preto je dejiskom fámy vždy mesto, v ktorom sa príbeh aktuálne vyskytuje.

Okrem miesta konania sa menia i detaily príbehu. Niekedy ide o muža, ktorý vráti teroristovi peňaženku a následne dostane varovanie, aby sa na ďalší deň vyhol jazde metrom. Inokedy o ženu, ktorá pomôže moslimke s platením na parkovisku a ako satisfakciu od nej získa dobre mienenú radu, aby sa vyhla nejakej konkrétnej udalosti počas leta. Hlavným aktérom je teda obvykle moslim alebo moslimka. Čiže človek, ktorý zodpovedá (i pod vplyvom mediálneho obrazu) našej často stereotypnej predstave o potenciálnej hrozbe spojenej s terorizmom. Nech sa detaily menia akokoľvek, podstata príbehu ostáva rovnaká, dobrý skutok je odmenený varovaním, ktoré môže zachrániť život. Navyše varovanie prichádza od človeka, od ktorého by sme podobnú pomoc zrejme nečakali.

Antipovesť

Zaujímavosťou je, že v anglicky hovoriacich krajinách sa toto rozprávanie stalo takým známym, až to viedlo k jeho zosmiešneniu. Vznikla takzvaná antipovesť, čiže parodická verzia súčasnej povesti. Pôvodné posolstvo bolo opustené, do popredia sa dostal humor. Internetom kolovali parodické emaily, z povesti si uťahovali aj na stanici rádia BBC. Podobne ako aj v rámci pôvodného príbehu, detaily sa menili, každý rozprávač si ho zasadil do vlastného mesta alebo krajiny. Rozprávanie začínalo klasicky. Niekto vrátil arabsky vyzerajúcemu mužovi jeho batoh a ten sa odvďačil radou. Avšak záver jednej britskej verzie znel napríklad takto:

,,Vyhnite sa Aberdeen Steak Houses...“ 
,,Prečo? Dôjde tam k útoku?“ 
,,Nie pane, ale bol som tam včera večer...Jedlo bolo otrasné a výber dezertov extrémne malý.“ 
"Vďaka Bohu, že ma varoval, zachránil ma od zbytočného utrpenia!"

Ďalšia americká antipovesť zasa končila nasledovne:

,,Vyhnite sa New Jersey...“ 
,,Bude tam útok?“ zašepkala. 
,,Nie madam,“ zašepkal muž späť, "ale je to riť sveta.“

Faktické overovanie

Už len samotná skutočnosť, že sa takmer rovnaký príbeh údajne stal toľkým ľuďom v rôznych kútoch sveta, naštrbí jeho vierohodnosť. Napriek tomu, značné obavy verejnosti v Bratislave podnietili k vyjadreniu policajného prezidenta Tibora Gašpara. Ten povedal, že všetky informácie týkajúce sa príbehu polícia dôsledne preveruje a nezistila nič, čo by ich potvrdzovalo.

Na poplašné správy reagovala polícia aj v zahraničí. V októbri 2001 vydala polícia z West Midlands v Anglicku vyhlásenie, v ktorom konštatuje, že fáma týkajúca sa bezpečnostnej hrozby obsahuje podľa nich všetky znaky takzvanej súčasnej povesti. Tá sa zrejme nezakladá na faktoch, neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by ju potvrdili. Nič nenaznačuje existenciu reálnej hrozby. V podobnom duchu sa k rozprávaniu vyjadrila aj polícia v New Yorku v januári 2009. Faktom však ostáva, že ani dementovanie súčasnej povesti zo strany oficiálnych orgánov nemusí viesť k zastaveniu jej šírenia. Výskumy totiž ukázali, že ľudia často rozprávajú nejaký príbeh preto, lebo im príde pravdepodobný, zaujímavý, podstatný alebo šokujúci. Čiže k tomu, aby sme fámu ,,posúvali“ ďalej, nie je nevyhnutná viera v jej pravdivosť.

Prečo sa rozprávanie šíri?

Tím amerických vedcov, zložený predovšetkým z psychológov, sa v roku 2010 rozhodol podrobnejšie zamerať na príbeh o Vďačnom teroristovi. Okrem iného ich zaujímalo, aký vplyv má šírenie tohto rozprávania na psychiku človeka. Prečo je Vďačný terorista taký populárny?

Príbeh o cudzincovi, ktorý sa za dobrý skutok odvďačí nečakaným spôsobom (napríklad radou), sa opakovane vynáral v období rôznych kríz, predovšetkým vojenských konfliktov, minimálne od čias napoleonských vojen. V USA sa napríklad šíril po útoku na Pearl Harbor a v čase atentátu na Kennedyho. Možno teda predpokladať, že ide o reakciu na psychologickú potrebu vyrovnať sa so zložitou, život ohrozujúcou situáciou. Vďačný terorista ponúka isté povzbudenie. Aj keď varovanie obsahuje hrozbu, ide o jednu z mála súčasných povestí, ktorých pointa je pozitívna: altruistické správanie je odmenené dobrou radou, ktorá môže zachrániť život. Psychológovia však pripomínajú, že môže dôjsť aj k inej interpretácii príbehu. Niekedy ľudia odignorujú hlavnú tému a zamerajú sa len na negatívne varovanie. Čiže nevnímajú príbeh ako rozprávanie o dobrom skutku, ktorý sa dočkal odmeny, ale ako desivú predpoveď útoku. To môže viesť k zvýšenej miere úzkosti a obavám. Vo väčšine prípadov ho však podľa nich možno považovať za akýsi mechanizmus, ktorý pomáha jednotlivcom vyrovnávať sa so strachom.  

Sociológ G. A. Fine tvrdí, že pointou príbehu o Vďačnom teroristovi je, že láskavé správanie môže byť vhodnou obranou voči nenávisti. Terorista sa v príbehu správal tak, ako by sa zachovali mnohí z nás, snažil sa pomôcť niekomu, kto predtým pomohol jemu. Príbeh naznačuje, že aj teroristi môžu pociťovať vďačnosť a zachovať sa láskavo. Fáma okrem iného demonštruje, aké zložité je pripustiť existenciu čistého zla. Podľa Finea sa šíri tak aktívne, pretože hovorí o tom, čomu chceme veriť, že existuje spôsob ako sa možno ochrániť pred hrozbami terorizmu. 

O projekte

Séria textov Rozprávania o „tých druhých“sa zameriava na fenomén fám v online prostredí. Na multikulti.sk budeme v najbližších týždňoch venovať pozornosť, odhaľovať a analyzovať fámy, ktoré v spoločnosti vyvolávajú napätie a práve ich šírenie môže viesť k strachu či odporu k rôznym prejavom inakosti.


Zdroje:

- Fine, G. A.; Ellis, B. (2010). The global grapevine (Why rumors of terrorism, immigration, and trade matter). New York: Oxford university press.
- Janeček, P. (2008). Černá sanitka: Třikrát a dost. Praha : Nakladatelství Plot.
- Kapferer, J. - N. (1992). Fáma, nejstarší médium světa. Praha : Vydavatelství a nakladatelství Práce.
- Smith T. L.; Eliason, G.; Samide J. L.; Tomer A.; Lepore M. (2010). The Grateful Terrorist: Folklore as Psychological Coping Mechanism. In: Voices. The Journal of New York Folklore: http://www.nyfolklore.org/pubs/voic36-1-2/terrorist.html