Migrácia a strach z neznáma

Zuzana Bendíková Zuzana Bendíková | 20.12.2017 | Názor
Migrácia a strach z neznáma foto: Pixabay.com

Koniec roka som strávila na severo-východe Slovenska v tzv. hladovej doline Spišská Belá, kde je nezamestnanosť vyššia ako 20 percent. Ľudia z nádhernej prírody odchádzajú na západ za lepším zárobkom a životom. Keď za prácou neudídu sami, určite majú v najbližšom okolí niekoho, kto v zahraničí pracuje.

Prečo opúšťajú svoje rodiny na dlhý čas? Prečo si vyberú neznáme prostredie, cudzích ľudí a prispôsbovanie sa novým pravidlám pred pohodlím domova?

Paradoxne, dôvodom je práve rodina a schopnosť postarať sa o nich. Možnosť zarobiť viac, poslať časť naspäť domov a ešte popri tom ušetriť pre budúcnosť je v zahraničí oveľa väčšia ako na Slovensku, kde skoro 900-tisíc ľudí žije z ruky do úst. Niektoré matky obetavo odchádzajú opatrovať do Rakúska, pretože jedna výplata (niekedy jediná) rodinu nezabezpečí.

Každý z nás má kamaráta alebo rodinného príslušnika v zahraničí. Počúvame ich príbehy po príchode, ako bývajú, aká je práca a ľudia okolo nich. Sťažnosti sa striedajú so spokojnosťou a pohodlím. Súcitíme a podporujeme, spoločne smútime a spomíname na zážitky, no každý si po skončení telefonátu žije svoju realitu. Svoje výzvy. Ich príbehy sú súčasťou nás, pretože nám odišiel priateľ, rodič alebo súrodenec.

Migrácia má veľa podôb. Deje sa buď v rámci štátu alebo medzinárodne. Na východe Slovenska počet vysťahovaných stále narastá a v zahraničí v roku 2016 pracovalo 165-tisíc Slovákov. Prečo? Aplikácia Náš názor zozbierala viac než 10-tisíc hlasov na tvrdenie: „Súhlasíš s tvrdením, že mladí ľudia opúšťajú Slovensko kvôli nízkym platom?“ Tu je odpoveď:

Zdroj: NásNazor.sk

Peniaze, rodina aj lepší život. To všetko sú dôvody, prečo sú Slováci migranti v zahraničí. Našich podporujeme, ale cudzincov na Slovensku ignorujeme. Sme hrdí, ako ďaleko to „naši“ dotiahli a ich úspech je pýchou celého národa, no reagovali by sme rovnako na šikovného moslima na Slovensku? Hoci by urobil hrdinský čin?

Odkiaľ pochádza tento strach z neznámej kultúry? Prečo je populizmus tak úspešný v tvorení negatívneho obrazu o cudzincoch? Prečo ich podozrievame zo zlých úmyslov?

Strach z neznáma

Strach je základná emócia, ktorá pomáha nielen ľuďom, ale aj zvieratám, už niekoľko tisícročí prežiť. Ocitneme sa v neznámej situácií a potrebujeme vedieť, či sme v nebezpečí. Po tele sa nám rozleje nervózny pot, rozbúši srdce a rozšíria zreničky, pretože potrebujeme viac informácií o okolí. Hlavne rýchlo. Potrebujeme vedieť zdroj nebezpečia a  reagovať. Či utekať, zmrznúť alebo bojovať. Čím väčší strach, tým impulzívnejšie budeme reagovať. Nie je predsa čas na analýzu, porovnávanie a uvažovanie o dôsledku našich činov. Ide predsa o prežitie.

Strach nám pomáhal prežiť. Ľudia si odjakživa striedali príbehy z dňa pri ohni a  definovali nové zdroje potencionálneho nebezpečia/zla. Boli to šelmy, medvede, líšky, potkany, nepriatelia, čarodejnice, migranti... Neznáma bytosť, ktorá získala od spoločnosti nálepku zlá, špinavá alebo nebezpečná. [1]

„Nebezpečie“ modernej doby

Dnes sa napríklad vyhýbame bezdomovcom, prostitútkam, ľuďom s trošku tmavšou pleťou alebo pokrývkou na hlave. Prečo? Pretože je na nich niečo neznáme, odpudivé alebo spoločensky neprijateľné. Buď nečistota, nemorálnosť povolania, kultúrne prostredie, ktoré je médiami prezentované, ako úplne iné od slovenského. Prvok, ktorý poukazuje na odlišnosť od nás. Na rozdiel, ktorý oddeľuje a škatuľkuje ľudí. Samozrejme, poskytuje mnoho jednoduchých odpovedí na neznámo, čím vytvára určitý pocit istoty a bezpečia.

Koľko ľudí do naších škatuliek skutočne zapadá? Aká je úloha týchto nálepiek na neznáme kultúry? Prečo je ťažké pochopiť príbehy migrantov, keď toľko naších blízkych prechádza podobným osudom v zahraničí? Prečo sú Slováci naši a cudzinci „tí ostatní“?

V Dánsku urobili experiment, kde pozbierali ľudí z rôznych „škatuliek“ a pýtali sa ich otázky na život. Z prvého dojmu si pomysleli, že s ostatnými nemajú nič spoločné, no po čase zistili opak.

Paradoxy sú ľudskou črtou, ktorá poukazuje na boj medzi osobným prežívaním a spoločenskými normami. Je fascinujúce v koľkých sférach sa na Slovensku objavujú. Ľudia sa sťažujú na migrantov, že im preberú prácu, pritom sami v zahraničí pracovali alebo niekoho v zahraničí poznajú. Ľudia sa sťažujú, ako politici kradnú, pritom sami úplatok za „lepšiu“ verejnú službu ponúkajú. Ľudia sa sťažujú na nízke platy, no vyšší plat si nevypýtajú.

Možno sú naše paradoxy úplne ľudskou črtou, vďaka ktorej máme možnosť spoznať seba a svoje okolie za hranice predstáv a očakávaní.


[1] VANNELLI, Ron. The evolution of human sociability: desires, fears, sex and society. Cambridge, United Kingdom: Cambridge University Press, 2015. ISBN 9781107114760.