Úvaha o jednom múzeu

Oto Hudec Oto Hudec | 08.12.2017 | Názor
Úvaha o jednom múzeu foto: Marcela Hadová - Bez názvu, zdroj: Adam Šakový

Na začiatku tejto práce bola myšlienka o múzeu, ktoré by reprezentovalo Rómov navonok, upevňovalo ich sebavedomie smerom dovnútra a by tiež obohacovalo slovenskú kultúru o práce jednej minority, ktorá k našej krajine po stáročia patrí. Na začiatku bola myšlienka - prečo by namiesto extrémne zúženého pohľadu na Rómov, ktorý často poznáme z médií či dokonca z vyjadrení politikov, nemohli slovenskí Rómovia aj nerómovia spojiť sily a ukázať to najlepšie z rómskej kultúry a rómskeho života a reprezentovať tak seba i Slovensko aj navonok?

Neviditeľné múzeum, pohľad do výstavy; zdroj: Adam Šakový

Práca pre galériu Tranzit nie je pokusom vytvoriť takéto múzeum. Nie je možné v priebehu krátkeho času nahradiť prácu historikov, etnografov, sociológov a kultúrnych organizátorov, rovnako ako nie je možné nahliadnuť do života Rómov v celej jeho hĺbke bez rómskeho pôvodu. Výstava zostáva v podobe nedokončeného plánu, v spleti úvah, zozbieraných textov, fotografií a obrazového materiálu. Táto koláž, dúfam, umožní divákom predstaviť si formu takéhoto múzea, škálu jeho funkcií a jeho zmysel pre našu krajinu. Je to práca, ktorá je v procese a jej konečnú podobu si môže každý predstaviť podľa seba.

Oto Hudec - Úvaha o jednom múzeu; zdroj: Adam Šakový

A o predstavu Rómov, ktorí sa tejto téme venujú alebo budú venovať, tu ide najviac.

Okrem spleti textového a obrazového materiálu je táto práca aj svedectvom o neúspechu či nepochopení. Každý z nás si nesie vo vzťahu k minoritám vlastné predstavy, zidealizované alebo kritické, no vždy plné stereotypov a zjednodušení. Centrálny objekt mal pôvodne stáť na kolesách. No vozy na kolesách, ako symbol kočovnej minulosti Rómov, sú od dnešného života Rómov vzdialené. Poslední Rómovia prestali kočovať na území Slovenska už v 50.tych rokoch a mnohí žijú na jednom mieste už po stáročia. Tie posledné presuny – do chudobných regiónov Slovenska, kde je lacné bývanie, či za prácou do miest a do zahraničia, sa dejú z ekonomickej nevyhnutnosti.

Architektúra rómskych domov sa len v máločom odlišuje od domov majoritného obyvateľstva. Špecifickou ju robia detaily. A tiež fakt, že nie každý Róm má dostatok peňazí, aby svojmu obydliu dal želanú finálnu podobu. A zároveň, veľa Rómov žije medzi majoritou v rovnakých panelových bytoch ako všetci ostatní.

Oto Hudec - Úvaha o jednom múzeu; zdroj: Adam Šakový

Vzor natlačený na textile, ktorým je objekt múzea pokrytý, je výsledkom tvorivého workshopu s mladými ľuďmi z Rankoviec a Keceroviec. Jeho cieľom bolo vytvoriť súčasný rómsky vzor. Na tejto práci sa podieľalo komunitné centrum Združenie pre lepší život, ktoré okrem iného obnovuje takmer zabudnuté remeslá ako napríklad farebnú rómsku výšivku. Vzor, ktorý mladí ľudia vytvorili budú môcť používať pre svoje textilné produkty.

Vo vnútri objektu vznikol priestor pre malé kino a javisko. Videá premietané vo vnútri sú zbierkou rozhovorov s rómskymi osobnosťami a dokumentárnych záznamov z rómskych podujatí na Slovensku a v Česku.

Oto Hudec - Úvaha o jednom múzeu; zdroj: Adam Šakový

Skúmanie rómskych zvykov, kultúry a histórie, je niekedy ako dívanie sa do zrkadla. Odkrývanie vlastných predsudkov. Vyrovnávanie sa s vinou našich predkov. A nazeranie na život majority ako iba na jeden z možných modelov prežívania. Na konci toho procesu môžeme stáť Rómovia a nerómovia vedľa seba ako rovný s rovným. A to je začiatok dialógu.

Emília Rigová, Konštantná metamorfóza; zdroj: Adam Šakový

Práca je súborom fotografií a textov z viacerých zdrojov, kde podstatnú časť tvorí materiál Muzea romské kultury v Brne, Múzea rómskej kultúry v Martine, z kníh Jedeme dlouhou cestou, Čas Romú, Papuša, z Rómovia.Sme.sk a Romea.cz, z informácií publikovaných Úradom splnomocnenca pre rómske menšiny, z publikácií združenia In Minorita a z mnohých ďalších.

Za pomoc a poskytnutie rozhovoru ďakujem Jarmile Vaňovej, Júliusovi Pechovi, Erike Godlovej a Romanovi Čonkovi, Jane Horváthovej, Adriane Danekovej, Dela Negra, Eve Danišovej, Andrejovi Belákovi a mnohým iným.

Neviditeľné múzeum, výstava v tranzit.sk iniciovaná Otom Hudecom, je návrhom na založenie múzea rómskej kultúry, zároveň prezentuje práce viacerých autoriek a autorov, ktoré reflektujú rómsku históriu a kultúrnu produkciu a často aj problematizujú zažité stereotypy. Hoci len parciálne, tieto práce v zhutnenej forme rozširujú pohľad na históriu, kultúru a súčasné umenie Rómov. Výstava je súčasťou projektu Collecting, curating and presenting Roma culture realizovaného v spolupráci s Goethe Institut Bratislava a kolektívom Spolka.

Výstava trvá od 29. novembra 2017 – 27. januára 2018
Iniciátor projektu: Oto Hudec, realizovaný s účasťou: Pavla Ďurinová, Marcela Hadová, Oto Hudec, Daniela Krajčová, Emília Rigová