Život na Slovensku, záujem o Slovensko?

Boudewijn Dekker Boudewijn Dekker | 26.04.2018 | Názor
Život na Slovensku, záujem o Slovensko? Aleš Vojtášek

Pre cudzinca na Slovensku boli posledné mesiace prinajmenšom fascinujúce. Mali sme jedinečné miesto v prvom rade a pozerali sme sa na niečo, čo malo všetky prvky rozhodujúceho okamihu v modernej histórii Slovenska. Aj keď „fascinujúce” zrejme nie to správne slovo. Nestáva sa každý deň, že sa ocitnete v situácii, keď krajinu, v ktorej žijete hlboko rozdeľuje kríza a občania sú tak nahnevaní na vládu, že sa ich tisícky rozhodnú vyjsť do ulíc rovnako, ako ich rodičia pred takmer tridsiatimi rokmi.

Počas toho, ako som situáciu pozorne sledoval a diskutoval o nej so svojimi slovenskými priateľmi a kolegami, ako aj so svojou rodinou v Holandsku, vynorilo sa mi v mysli, ako cudzincovi žijúcemu na Slovensku, niekoľko otázok. Nakoľko by mi malo záležať na tom, čo sa v tejto krajine deje, či už je to politická kríza posledných týždňov alebo niečo úplne iné? Nesiem nejakú zodpovednosť za budúcnosť tejto krajiny, alebo je to výhradne boj Slovákov?

Odpovede na tieto otázky do značnej miery zrejme závisia od toho, nakoľko sa cítite byť ako cudzinec súčasťou slovenskej spoločnosti. Z pozície niekoho, kto žije v Bratislave, čo zároveň znamená aj riziko toho, že budem trochu zovšeobecňovať, sa dá zahraničná populácia rozdeliť zhruba na dve skupiny: cudzinec, ktorý sa tu na chvíľu zastavil a cudzinec, ktorý tu chce zostať. Cudzinci, ktorí sa tu iba na chvíľu zastavia, prichádzajú do Bratislavy pracovať na rok alebo dva, a potom odídu do inej krajiny, alebo sa vrátia domov s ruksakom plným zážitkov zo života v cudzine. Táto skupina ľudí môže mať pocit, že sa jej kríza dôvery v spoločnosti až tak netýka a stoja mimo diania v pozícii divákov, ktorí sledujú ako sa to celé pred ich očami rozohráva. Môžu byť tým všetkým fascinovaní, ale pravdepodobne necítia potrebu pridať sa k protestujúcim, pretože to priamo nezasahuje do ich životov. A podľa mňa je to úplne v poriadku.  

V budúcnosti slovenskej spoločnosti však zohrávajú rolu tí cudzinci, ktorí sa tu rozhodli zostať. Sám seba jasne považujem za člena tejto skupiny. V istom momente sme sa rozhodli budovať si život na Slovensku, a preto môžeme krízou, akej sme boli nedávno svedkami, stratiť najviac. Možno sme niektorí na Slovensko prišli s tým, že sa tu len na chvíľu zastavíme, ale potom sme buď niekoho stretli, alebo sme mali iný dôvod na to, aby sme sa rozhodli tu zostať. Iní sme sem od začiatku prišli s jasným zámerom začať život v novej krajine. Bez ohľadu na to, ako sme sa sem prišli zakoreniť, rozhodli sme sa byť súčasťou slovenskej spoločnosti. Preto som presvedčený, že by sme sa mali angažovať za lepšiu budúcnosť ľudí, pretože my sme tí ľudia rovnako ako Slováci. Niekto mi raz povedal, že táto posledná kríza je krízou Slovákov, a preto sa týka len Slovákov. Mne sa to zdá veľmi krátkozraké. Ak ste sa rozhodli začať život v inej krajine, akákoľvek kríza týchto rozmerov sa vás týka, a preto by vás mala zaujímať. A je jedno, na ktorej strane politického spektra ste. Ak vás to však vôbec nezaujíma, potom je to taká pštrosia politika, ktorá hraničí s nezáujmom o vašu vlastnú budúcnosť na Slovensku či o budúcnosť vašich blízkych. Väčšina z nás sa stáva súčasťou slovenských rodín buď uzavretím manželstva, alebo inak. Preto je osud Slovenska nepochybne spätý s našim vlastným osudom. Ak sa niekto o to nezaujíma, považujem to za trochu arogantné a, úprimne, aj veľmi „cudzie”. 

Hádam sa všetci v podstate dokážeme zhodnúť na tom, že okrem vlastného záujmu o budúci vývoj Slovenska, skrátka Slovákom dlžíme našu podporu na to, aby mohli vytvárať lepšiu budúcnosť pre nás všetkých. Bez ohľadu na pocit podráždenosti, ktorý ako cudzinci môžeme zažívať v súvislosti s často nevysvetliteľnou byrokraciou, cudzineckou políciou a inými zvláštnosťami slovenskej spoločnosti, niet pochýb o tom, že všetci, ktorí sme tu zapustili korene, máme pocit prijatia, dôvery a spolupatričnosti, ktoré nám Slováci prejavujú. Veľakrát som už písal o tom, ako rýchlo som sa začal cítiť súčasťou slovenskej spoločnosti, ako ma tu ľudia prijali a vzali medzi seba. Ich štedrosť sa zdá byť bezhraničná a ich tolerancia voči iným kultúram nekonečná. Postarali sa o mňa, keď som sem prišiel a bol som stratený v jazyku, ktorému som nerozumel. Odkedy som sa na Slovensko pred viac ako piatimi rokmi prisťahoval, ani na chvíľu som nemal pocit, že by sa Slováci ku mne správali ako k cudzincovi. Vždy sa ku mne správali ako k jednému z nich, tak prečo by som sa k nim ja mal správať inak?

Kolektívne sme zodpovední za budúcnosť našich detí, či už sú to deti slovenské, americké, africké, čínske, alebo, ako v mojom prípade, holandské. Slovensko sme si vybrali za pôdu, z ktorej chceme, aby vyrástli naše stromy bez ohľadu na to, akej sme národnosti. Osud Slovenska je aj našim osudom. Som presvedčený o tom, že by nás to všetkých malo zaujímať, pretože zápas Slovákov je aj našim zápasom.