Na divokom Západe na brehu Jordánu

Filip Németh Filip Németh | 14.11.2018 | Recenzia
Na divokom Západe na brehu Jordánu Ilustračné foto: Filip Németh

Na začiatku je osamelý muž, pionier, s veľkým snom o slobode, sebestačnosti a bohatstve – oproti nemu pustá, nehostinná krajina, zem nikoho. A za kopcom “barbarskí” domorodci, ktorí ju obývajú už stovky rokov, ale ich nároky noví páni krajiny neberú vážne. 

Trochu to pripomína divoký západ, ale v skutočnosti je to divoký Západný breh. Indiáni sa volajú Palestínčania, zlato nahrádza olivový olej a na mieste saloonu tu stojí detské ihrisko od amerického miliardára a synagóga z dvoch kontajnerov. Vitajte v ilegálnej osade Maale Chermeš III – v dejisku románu izraelského spisovateľa Asafa Gavrona Osada na pahorku.

Je dobré mať na pamäti tieto základné koordináty. Lebo na otázku osád sa dá vždy pozerať z dvoch brehov: z izraelského a z palestínskeho. Neznamená to, že musíte byť fundamentalistickým obhajcom jednej alebo druhej strany. Ale vaša perspektíva je chtiac-nechtiac ukotvená na jednej z nich. Gavron je Izraelčan a hoci mu nemožno uprieť humanistický prístup, isté pochopenie voči palestínskym nárokom a miestami aj sympatie k druhej strane, stále ostáva ukotvený na izraelskom brehu. 

Jeho ambíciou v románe nebolo rozseknúť izraelsko-palestínsky spor, ale vytvoriť sondu do životov osadníkov, obnažiť ich motivácie, zmapovať ich mentálny svet a takpovediac podať správu z prvej ruky, lebo napriek silnému dramatickému potenciálu, téma židovských osád na palestínskom území nie je v beletrii príliš spracovaná. 

Ústrednými postavami príbehu sú bratia Roni a Gabi. Gabi je zbožný ortodoxný Žid, s bázňou dodržiavajúci prísne náboženské pravidlá. Patrí k služobne najstarším obyvateľom osady, pre ostatných však ostáva záhadou a žije si tak trochu sám pre seba, introvertne.

Roni na prvý pohľad vyzerá ako jeho pravý opak. Drahý oblek, žoviálny úsmev a spôsoby rodeného víťaza zvyknutého na to, že mu patrí svet. Ale niečo tu nesedí. Prečo prichádza niekto ako on na miesto, ktoré ani len nenájdete na mape? Ako to, že je bez peňazí a nemá dokonca ani mobil? A prečo ostáva pod jednou strechou s bratom v kontajnerovom domci veľkosti garsónky napriek tomu, že neustále narážajú na rozdiely v názoroch a návykoch? Čo ich drží spolu? 

Gavron na necelých päťsto stranách románu odkrýva korene komplikovaného vzťahu dvoch bratov. Ich spoločné detstvo, ich individuálne tajomstvá, ale aj ich životnými skúškami zocelené vzájomné puto. Odhaľovanie týchto malých súkromných dejín sa odohráva na pozadí príbehu osady, v ktorej obaja sami seba dobrovoľne uväznili. O tento priestor sa delia so zakladateľom osady Otnielom a jeho početnou rodinou, s jemu vždy verným starousadlíkom Chilikom, s bláznivou Netou, ktorá nemá rešpekt pred nikým, s mladou učiteľkou Šaulit a jej manželom Nirom, ktorý namiesto pomoci svojej žene skladá na gitare pesničky či s fešákom Jonim, ktorý si v osade odkrúca povinnú vojenskú službu a zodpovedá za bezpečnosť obyvateľov. Okrem nich však do života v osade výrazne vstúpia aj ďalšie postavy - od amerického reportéra, ktorý vďaka náhode objaví to, čo malo zostať utajené, cez kapitána izraelskej armády, ktorému osadníci neustále len pridávajú starosti, až po palestínskeho majiteľa neďalekých olivových sadov - Musu, s ktorým plánuje Roni rozbehnúť kšeft s výrobou bio oleja pre luxusné telavivské butiky. 

Osadu tvorí niekoľko provizórnych kontajnerových domov, ktoré obyvatelia pilne premieňajú na štandardné bývanie. O elektrinu sa stará vojenský dieslový agregát, takže jej dodávka býva neistá, internet je luxus. V noci sa chlapi striedajú na stráži so zbraňou v ruke. Domy sa rozkladajú sčasti na palestínskom území, sčasti na území, kde je osídľovanie zakázané a sčasti v chránenej prírodnej rezervácii. Skrátka, osada stojí presne tam, kde by stáť nemala. Opis jej vzniku silno pripomína Hlavu XXII - jedna ruka nevie, čo robí druhá. Byrokratickú mašinériu štátu hravo preľstí sedliacky rozum zakladateľa Otniela, a keď jeho zištné snahy narazia na zákony či neoblomnosť úradov, pomôže kontakt na vyšších miestach alebo citové výlevy o ťažkom živote osadníkov, ktorí riskujú svoje životy v prvej línii v snahe budovať vlasť. „Bylo mu řečeno, že obytné stavby nemají patřičné povolení, současně ale nebylo schváleno jejich odklizení. Vojáci proto jen naložili osadníky na armádní džípy, odvezli je pryč a v hlášení uvedli, že nelegální osada byla vyklizena. Druhý den ráno se osadníci vrátili a velitel brigády se věnoval naléhavějším záležitostem.” A tak je aj vlk sýty aj ovca celá a osada sa krôčik po krôčiku rozvíja a rastie.

Takáto groteskná poloha patrí ku Gavronovým silným stránkam. Okrem osadníckych peripetií s úradmi dostáva patričný priestor aj pri väčšine spoločenských udalostí, najmä pri finálovom šialenom karnevale na sviatok Purim, kedy sa všetky jemne rozvíjané príbehové linky zlejú do jedného veľkého orchestrálneho chaosu. Inde však tento prístup trochu zľahčuje vážne problémy, ktoré kniha vykresľuje. Trpia tým napríklad sploštené vzťahy s Palestíncami zo susedného Harmíšu, kde väčšinou síce cítiť snahu o ľudský prístup, ale z úst postáv často zaznievajú predsudky iba z dôvodu dokreslenia koloritu. Zvrátený nacionalizmus pôsobí spočiatku aj napriek sarkazmu tiež ako neškodný miestny folklór. Hoci napokon sa jeho dôsledky prejavia - akoby autorovi istá spolupatričnosť bránila ísť až na dreň a rezať do živého. Postavy, ktoré si včas uvedomia svoju chybu, tak nečaká peklo, ale iba akási soft verzia očistca. Tragédie sú v knihe spojené skôr s individuálnymi chybami a vnútornými konfliktmi, ako s jasne pomenovaným spoločenským zlom. Napriek tomu sa o nedostatok emocionálne silných momentov netreba obávať. 

Asaf Gavron vlastne napísal učebnicový román. Košatý príbeh s množstvom postáv, premyslené prelínanie sa dejových línií, živo vykreslené reálie a svižný štýl prispievajú k presvedčivému celku. Nad všetkým bdie božské oko autora, ktorý presne vie, kedy ťahať za nitky náhody a kde upriamiť pozornosť na detail, ktorý jej dodá hodnovernosť. Tmavá a trochu temná obálka tak ukrýva pútavý, živý a pestrý príbeh zo sveta, ktorý z pohodlia Európy zvyčajne vnímame len cez spravodajské šoty a vlastne si ani nedokážeme celkom predstaviť, čo všetko sa za ich dvojminútovou pravdou môže skrývať. Samozrejme, je to len jedna strana mince - tá izraelská. A vo vnímavom čitateľovi môžu skrsnúť myšlienky, ako by asi vyzeral tento príbeh z druhého brehu a ako veľmi nám pre porozumenie situácii na tomto “území nikoho” chýba.

O knihe

Názov: Osada na pahorku
Autor: Asaf Gavron
Preklad: Magdaléna Křížová
Rok: 2017
Vydavateľstvo: Pistorius & Olšanská
Jazyk: čeština
Počet strán: 472
Väzba: tvrdá väzba
ISBN: 9788087855812