Na konci sveta a ešte trochu ďalej

Pavla Rachelová Pavla Rachelová | 21.03.2018 | Recenzia
Na konci sveta a ešte trochu ďalej foto: Na konci sveta; zdroj: Imdb

Rok 2010 vyzeral pre slovenskú LGBT komunitu nádejne. V Bratislave sa uskutočnil historicky prvý Dúhový pochod a aj keď sa nezaobišiel bez útokov, bola to dobrá správa pre našu spoločnosť. Že svitá na lepšie časy potvrdila aj liberálna politická strana SaS, ktorá sa v tom istom roku dostala do parlamentu. Sulíkovci však agendu inak sexuálne orientovaných ľudí opustili rýchlo - do programového vyhlásenia vlády sa otázka zrovnoprávnenia gejov a lesieb, bisexuálov a transrodových ľudí ani malou zmienkou nedostala. Do ohňa pridali kresťanskí demokrati spolu so stranou SMER, keď v roku 2014 priamo zmenou ústavy diskriminovali homosexuálne páry. Jeden krok vpred, dva vzad.

Presuňme sa na Britské ostrovy. Prekvapivo, až do roku 2005 v Británii neboli právne uznané partnerstvá rovnakého pohlavia. Prekvapivo, už o osem rokov neskôr prijali Briti zákon, ktorý dovoľuje homosexuálnym párom potvrdiť svoj zväzok aj oficiálne - manželstvom. V tom istom roku nadobudol platnosť zákon o adopcii detí z roku 2002, ktorý umožňoval slobodným a osvojeným deťom a detí rovnakého pohlavia adopciu po prvýkrát. Tri míľové kroky vpred.

Presuňme sa do filmového diskurzu. Snímky s témou LGBT majú na Slovensku tradíciu prostredníctvom Filmového festivalu inakosti. Na poslednom ročníku, v októbri 2017, festival priniesol na slovenské plátna britskú snímku Na konci sveta.

Oficiálna trailer snímky Na konci sveta; zdroj: youtube

Dej sa odohráva na zelených pasienkoch niekde na severe Anglicka. Ako predznamenáva titul, voľná okolitá príroda pôsobí dojmom bezhraničnosti. Hlavnou postavou je mladý farmár, Johnny Saxby. Jeho bežný deň začína nepekným ránom nad záchodovou misou. Zvyšok dňa trávi obhospodárením dobytka na rodinnej farme a prípravou na ďalší večer v miestnom pube. Žije s autoritatívnym otcom – invalidom a čipernou, no zároveň stoickou babičkou. Trojgeneračnú rodinu drží pokope najmä nutnosť plynulého chodu farmy. Idylu každodennosti naruší príchod rumunského emigranta Gheorghea. A ako dobre tušíte, život na farmárskej rodiny sa zmení.

Johnny je tvrdohlavý a impulzívny. Rodinná situácia, najmä ťažký zdravotný stav otca ho predurčuje ostať v rodnej vieske a postarať sa o rozsiahly statok. Nebráni sa tomu, väčšinu prác aj tak zvláda sám a prácu so zvieratami na pastvinách má rád. Napriek tomu prežíva vnútorný boj, ktorý sa prejavuje drsnosťou a nepoddajnosťou. Ako anglické počasie. Viditeľné stopy na ňom zanechali skúsenosti z neúplnej rodiny a neprítomnosť pozitívneho príkladu ako budovať a posilňovať partnerský vzťah.

Režisér Francis Lee nás presvedčia, že John je komplikovaná postava, a robí to sebaisto a suverénne. Nabáda nás myslieť si, že problematický vzťah s otcom je kvôli jeho invalidite a strate mužnosti, sily a užitočnosti až po to najprimárnejšie – zvládnuť bežné denné úkony bez asistencie. Jedna z úvodných scén vytvára predstavu o Johnnyho citovom chlade a neschopnosti vybudovať si k niekomu vzťah. Hoci len priateľský. Hrubo zaobchádza nielen so svojim sporadickým milencom, ale prakticky s každým v jeho okolí. Johnyho cynický postoj k okoliu sa postupne začne vyvíjať s Gheorgheovým príchodom na farmu.

Napriek tomu, že ústrednou témou je homosexualita, Francis Lee do filmu okrajovo priniesol aj tému emigrácie, etnicity a rasizmu. Pohľadný Rumun je mladý zrelý muž. Do rodiny je prijatý ako pomocný robotník, na ktorého sa pozerajú cez prsty. Johnny ho zlomyseľne nazýva Cigán, dôveru otca a babičky si získa, až keď preukáže pracovitosť a prirodzenú starostlivosť o chod hospodárstva. O Gheorghovi sa síce veľa nedozvieme, ale to ani nie je potrebné. Dôležitejšie je jeho konanie.

Komornosť snímky nespočíva len v útlom obsadení – spolu sa nám predstavia štyria hrdinovia, z toho dvaja vedľajší – ale aj vo formálnych prostriedkoch. Dialógy sú strohé, vecné a minimalistické. Komunikuje sa len to, čo nevyhnutne musí byť povedané. K autentickosti sa hlási aj kamera z ruky. Postavy ako keby (prena)sledovala, zachytávala detaily mimiky, banálne gestá. Výpovednejšia je reč tela ako hovorené slová. Divák sa ocitne v pozícii observačného výskumníka (naoko) vonkajšieho sveta Johnnyho Saxbyho, no už o chvíľu neskôr sa stane zvedavým pozorovateľom novovznikajúceho partnerstva. Autori dbali na realistickosť aj čo sa týka zvierat. Niektoré scény vlastne vidieť nechcete, ale skutočnosť, že sú súčasťou filmu nemálo podporuje uveriteľnosť. Príkladom je scéna z úvodu, keď Johnny zmešká pôrod nového prírastku. Otec rozhodne, že mláďaťu nepomôže ani veterinár a treba ho utratiť. Touto scénou sa však realistické scény so zvieratami nekončia.

Na konci sveta je intímny príbeh nielen o zblížení dvoch mužov, ale predovšetkým o sebapoznávaní a dospievaní. Snímka je vysoko oceňovaná po celom svete – dosiaľ získala 23 filmových ocenení, medzi nimi aj cenu za najlepšiu réžiu z festivalu Sundance a ďalších 29 nominácií.

Na konci sveta (God's Own Country)

(Veľká Británia, 2017, 104 min)
Réžia: Francis Lee
Scenár: Francis Lee
Kamera: Joshua James Richards
Hudba: Dustin O'Halloran, Adam Wiltzie
Strih: Chris Wyatt
Hrajú: Josh O'Connor, Alec Secareanu, Gemma Jones, Ian Hart, Harry Lister Smith, Melanie Kilburn, Patsy Ferran